Odmeňovanie v nepretržitej prevádzke

Pojem „nepretržitá prevádzka“ Zákonník práce priamo nedefinuje, avšak stanovuje, že v nepretržitej prevádzke má pracovný čas zamestnanca najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Nepretržitú prevádzku by sme tak v spojitosti s vymedzením pracovného režimu a rozvrhnutím pracovného času v súlade so Zákonníkom práce mohli považovať za prevádzku, v ktorej sa vykonáva činnosť, resp. v nej prebieha výroba nepretržite, počas všetkých dní v týždni. 

Pre nepretržitú prevádzku býva typické nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov, resp. po dohode so samotným zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne, ak okolnosti ohľadom vedenia prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas však nesmie presiahnuť v období najviac 4 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.

V prípade zamestnanca pracujúceho v nepretržitej prevádzke s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času to znamená, že dni jeho nepretržitého odpočinku pripadajú striedavo na rôzne kalendárne dni týždňa v dôsledku striedania sa pracovných zmien a takýto zamestnanec má teda povinnosť pracovať aj počas víkendu či sviatkov, pokiaľ mu pracovná zmena pripadá na tento deň.

Odmeňovanie vo sviatok

Zákonník práce jasne stanovuje, že za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí zamestnancovi aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. 

Nakoľko bližšie nešpecifikujete, akým spôsobom má rozvrhnutý pracovný čas, v praxi môžu nastať nasledovné situácie pri zamestnancoch s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom: 

1. Štátny sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca (v nadväznosti na harmonogram pracovných zmien) a zamestnanec je povinný v tento deň pracovať, zamestnancovi prislúcha v súlade so Zákonníkom práce za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

2. Štátny sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca (v nadväznosti na harmonogram pracovných zmien), avšak zamestnanec by v tento deň nepracoval, nakoľko zamestnávateľ mu napr. neurčil pracovnú zmenu, práve z dôvodu, že na tento deň pripadol štátny sviatok a prevádzka zamestnávateľa je preto obmedzená. Zamestnancovi v uvedenom prípade patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pretože mu mzda ušla kvôli štátnemu sviatku (ak by štátny sviatok nebol, zamestnanec by v tento deň pracoval).

3. Ak by štátny sviatok pripadol na deň, ktorý nie je obvyklým pracovným dňom zamestnanca a zamestnanec by v tento deň nepracoval (t.j. nemal vôbec pridelenú zmenu), neprislúcha mu ani mzda ani príp. náhrada mzdy za sviatok, nakoľko o mzdu kvôli sviatku neprišiel, pretože v tento deň by aj tak nepracoval. Táto situácia je porovnateľná so situácia v prípade zamestnanca s rovnomerným rozvrhnutím pracovného času od pondelka do piatka, pričom štátny sviatok by pripadol na sobotu alebo nedeľu, t.j. deň nepretržitého odpočinku zamestnanca.

Sviatok pripadajúci na pracovný deň

Je potrebné poznamenať, že práca vo sviatok, ktorý pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca, nemožno považovať za nadčasovú prácu. Prácu vo sviatok bude možné považovať za prácu nadčas za predpokladu, že zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať, pretože mal deň nepretržitého odpočinku, avšak zamestnávateľ mu prácu v tento deň nariadi, resp. sa s ním na práci dohodne. V takomto prípade ide o prácu nadčas a zamestnancovi prislúcha okrem mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu vykonávanú vo sviatok aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, a to najmenej 25 % jeho priemerného zárobku

Podotýkame, že zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu alebo bezprostredne nasledujúcu po sviatku, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien, nepatrí mu náhrada mzdy za sviatok resp. mzda.

Ak je zamestnanec odmeňovaný pravidelne mesačnou mzdou, štátny sviatok pripadajúci na jeho obvyklý pracovný deň sa bude považovať za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí náhrada mzdy. Poskytnutie náhrady mzdy za sviatok môže byť samozrejme aj predmetom dohody v pracovnej či kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom taktiež dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, avšak v takomto prípade zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie. Za hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi hodina náhradného voľna.  

Rozvrhnutie pracovného času

V prípade, ak máte nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas (t. j. pracujete na zmeny) a štátny sviatok pripadne na deň, ktorý nie je vašim obvyklým pracovným dňom, resp. je dňom nepretržitého odpočinku, a teda by ste v tento deň nepracovali (t. j. nemali vôbec pridelenú zmenu), neprislúcha vám mzda ani prípadná náhrada mzdy za sviatok, nakoľko kvôli sviatku ste o mzdu neprišli. 

Ak by štátny sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň, kedy máte zmenu, tento deň ste povinný odpracovať a za prácu vo sviatok vám prislúcha dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % vášho priemerného zárobku. 

Ak máte  rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku, štátny sviatok pripadajúci na váš obvyklý pracovný deň sa považuje za odpracovaný deň, za ktorý vám patrí náhrada mzdy.

Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.