Aktualizované 6.10.2011 o 15:51 o tlačovú konferenciu prezidenta ECB
Prekvapenie sa nekonalo. Banková rada Európskej centrálnej banky (ECB) dnes ponechala základnú úrokovú sadzbu bezo zmeny na 1,5 percenta. Jasná väčšina z 52 oslovených ekonómov agentúrou Bloomberg dnešný krok očakávala. Pokles základnej referenčnej sadzby o 25 bázických bodov z 1,5 na 1,25 percenta predpovedala len pätica z nich, šestica čakala zníženie o ešte razantnejších 50 bázických bodov. Výbor banky pozostávajúci z 23 členov, ktorému poslednýkrát velil odchádzajúci 68-ročný prezident ECB Jean-Claude Trichet, očakávania väčšiny splnil.
Sprísňovať úrokovú politiku začala ECB v apríli tohto roka, keď základný úrok z jeho historického minima jedno percento dvakrát zdvihla na aktuálnych 1,5 percenta. Základný úrok držala ECB na rekordnej úrovni jedného percenta od mája 2009. Oproti základnej sadzbe amerického Fedu na úrovni 0,25 percenta je to aktuálne sedemnásobne viac, čo európsku menu úrokovo stále viac zatraktívňuje voči zelenej bankovke.
ECB sa aprílovým zvýšením sadzieb odpútala od hlavných konkurenčných centrálnych bánk – amerického Fedu, japonskej Bank of Japan a Bank of England, ktoré naďalej držia extrémne uvoľnenú menovú politiku v snahe pomôcť oživiť domáce ekonomiky a zlepšiť pracovný trh. V rozvíjajúcich sa krajinách ako Čína, India alebo Brazília prebehlo zvyšovanie sadzieb už v niekoľkých krokoch.
Proti razantnejšiemu znižovaniu sadzieb zo strany ECB aktuálne stále hovorí stúpajúca inflácia v eurozóne, ktorá v septembri medziročne zrýchlila rast z 2,5 na tri percentá. Išlo o najrýchlejšie tempo jej rastu od októbra 2008. Aktuálna inflácia je navyše vysoko nad inflačným cieľom necelých dvoch percent, ktorý si ECB stanovila pre tento rok.
Na tlačovej konferencii J.-C. Trichet oznámil niektoré nové opatrenia na podporu slabnúcej európskej ekonomiky. Centrálna banka od budúceho mesiaca začne opäť nakupovať vládne dlhopisy v celkovom objeme 40 miliárd eur a bankám bude pomáhať pri zaisťovaní ich likvidity. Potrebnú hotovosť im bude požičiavať na 12 až 13 mesiacov. Bankám na starom kontinete prezident ECB súčasne doporučil využiť ponúkanú podporu zo strany vlád pri ich rekapitalizácii.
Časť analytikov a ekonómov ale očakáva od ECB razantnejšiu podporu pre európsku ekonomiku v ďalších štvrťrokoch. Znižovanie úrokov by malo pomôcť utlmiť dopady dlhovej krízy a udržať ekonomický rast. Znižovanie sadzieb bude mať na pleciach až nový prezident ECB, Talian Mario Draghi, ktorý prevezme prezidentské žezlo od novembra.
Euro sa v prvej reakcii voči americkému doláru oslabilo pod hranicu 1,33 USD/EUR, neskôr však po slovách prezidenta ECB J.-C. Tricheta o iných opatreniach na podporu ekonomiky vrátilo nad túto úroveň. Akciové trhy ale postihlo razantné mazanie dnešných ziskov. Nemecký DAX po 14:00 z 2,2-percentného zisku udržal oproti včerajšku len 0,4-percentný prírastok.
Základný úrok dnes nechala na historickom minime 0,5 percenta aj britská centrálna banka, ktorá oznámila tiež nový program odkupu vládnych dlhopisov vo výške 75 miliárd libier, aby pomohla domácej ekonomike, ktorej tempo rastu sa blíži k nule. Bank of England súčasné obavy z vysokej inflácie do budúcna nemá. Očakáva, že dvojpercentný inflačný cieľ sa jej v strednodobom horizonte podarí dosiahnuť.
Ilustračné foto na titulke - Flickr.com
