Ohľadom bitcoinu sa toho už niekoľko týždňov nepíše a predsa bitcoin opäť padá. Ide o permanentný pokles od začiatku roka. Na prvý pohľad nejde o žiaden racionálny dôvod. Vy ste to definovali ako takzvaný bitcoinový paradox.

Bitcoinovým paradoxom označujem stav, keď akceptácia bitcoinu ako platobného prostriedku veľkými spoločnosťami, akými sú Overstock, Dell alebo Expedia, na jednej strane pomáha, pretože umožňuje viac ľuďom platiť bitcoinom za tovar a služby. Na druhej strane to však vedie k predajnému tlaku a kurz bitcoinu klesá. Je to tým, že tieto spoločnosti bitcoin ďalej nedržia. Cez spoločnosti, ktoré prevádzkujú platobné brány, ich ihneď vymieňajú za doláre alebo eurá, aby obmedzili kurzové riziká. Prispievajú tak k pretlaku ponuky bitcoinu nad dopytom.

Ďalším dôvodom súčasného poklesu kurzu je to, že sa s väčšou náročnosťou ťaženia znižuje jeho výhodnosť. Veľa ťažiarov (minerov) je nútených predávať bitcoiny aj za súčasnú cenu, aby utiahli náklady na hardvér. Ten je nutné neustále modernizovať, čo stojí peniaze. Samostatné ťaženie sa prakticky neoplatí, pre efektívnu ťažbu sú potrebné najnovšie ASIC čipy a zapojenie do spoločných ťažobných skupín zvaných pool (zdieľajú kapacitu počítačov).

Kde sa cena bitcoinu môže zastaviť?

Na nule. Čisto teoreticky, ak by niekto dokázal prelomiť kryptografické zabezpečenia bitcoinovej siete alebo zmeniť matematické zákonitosti, na ktorých je algoritmus bitcoinu založený.

Nedávno sme tiež boli svedkami situácie, keď sa jednému ťažobnému poolu podarilo dostať na kritickú hranicu 51 percent výpočtového výkonu siete, ktorou je možné teoreticky ovplyvňovať históriu transakcií. Samoregulačné mechanizmy túto situáciu veľmi rýchlo zvrátili a nikto z bitcoinovej komunity po takej dominancii ani netúži.

(Pozn. redakcie: Šlo o britský ťažobný pool Ghash, ktorý sa v júni tohto roku mohol vďaka nadpolovičnému výkonu začať správať monopolne. Vysoký podiel mu dovolil určovať vlastné pravidlá, vyberať veľké transakčné poplatky, prevziať kontrolu nad tokom transakcií, znemožniť ľuďom prístup do siete, prípadne položiť celú virtuálnu menu. Svoje postavenie však skupina nezneužila).

Prečo? Vedieť ovplyvňovať menu akou je bitcoin je minimálne lákavé.

Pretože pri strate dôvery by bitcoin rýchlo stratil hodnotu a s ním aj nakúpený hardware. Motivácia ťažobných fariem k takzvanému 51-percentnému útoku neexistuje, pretože by šli sami proti sebe. Ak by som smel odpovedať ešte na predošlú otázku tak poviem, že všeobecne by kurz bitcoinu nemal klesnúť pod výrobné náklady, ktoré odhadujem okolo 250 dolárov. Potom by sa už neoplatilo ťažiť ani veľkým poolom. Každý klesajúci trend má však niekde svoj koniec a súčasná situácia môže kedykoľvek skončiť tým, že nízka cena bude dostatočne atraktívna pre veľkých investorov, ktorí začnú bitcoiny opäť nakupovať.

Investori špekulovali, že na cenu bitcoinu mal vplyv aj minulotýždňový vstup čínskej Alibaby na burzu (IPO). Hlavne Číňania mali rozpredávať bitcoiny, aby mali peniaze na nákup akcií.

Na rozdiel od veľkej časti analytikov si myslím, že vplyv Alibaby bol veľmi malý. Nesúhlasím s názormi, že záujemcovia o akcie predávali hromadne svoje bitcoiny, aby mali voľné finančné prostriedky ku dňu IPO. Keď sa pozriete na kurzové grafy, prudký pokles bitcoinu o približne 15 percent začal prakticky večer pred začiatkom a v deň IPO. Za tak krátky čas vám žiadna zmenáreň doláre na účet neprevedie. Ak by som potreboval hotovosť na akcie, musel by som bitcoiny predávať oveľa skôr. Iná vec však je, že mohol niekto IPO Alibaby využiť na vyvolanie ľahkej manipulácie, spôsobiť panický výpredaj nie je pri súčasnom objeme bitcoinového trhu nijako ťažké.

Prečo nedokáže trh vstrebať previs ponuky na trhu s bitcoinom? Ide o averziu alebo zmrazenie trhu?

Skôr si myslím, že ide o veľké a zatiaľ nesplnené očakávania. Minuloročný výstrel kurzu nad tisíc dolárov za bitcoin bol spôsobený predovšetkým záujmom Číňanov a zatiaľ ho nie je čím nahradiť.

Čo tak veľkí investori, ktorých ste spomínali?

Áno, ale až bude jasnejšie, či a aké regulačné opatrenia sa podarí presadiť v USA. Bežných používateľov je zatiaľ málo a na burzách prevládajú „medvedie“ nálady (skeptické s cielením na pokles). Kým vlani v tomto období držali ťažobné pooly 60 až 70 percent svojich bitcoinov a predávali len malú časť (cena bitcoinov preto prudko rástla), dnes je tomu z dôvodov uvádzaných v úvode rozhovoru naopak. Ako averziu by som to neoznačoval. Skôr naopak. Pozitívnych správ je každý deň viac a veľká časť verejnosti si začína zvykať, že nejaký bitcoin existuje a funguje.

Dá sa odhadnúť, kedy sa trh s bitcoinami zastabilizuje? Kedy nastane breakpoint, kedy algoritmus už ďalšie vypľúvanie nových bitcoinov nepustí a ponuka (obeh) bitcoinov sa zastabilizuje? Pre životnosť meny je potrebná istá neinflačná stabilita, ktorá dnes evidentne nefunguje a kurz skáče hore-dole, čo odrádza aj investorov.

Nejde ani tak o odhad. Algoritmus, respektíve nastavenie uvoľňovania bitcoinov do obehu je jasne daný. V súčasnosti je to asi 3 600 bitcoinov denne, postupom času sa uvoľňovanie bude spomaľovať až do roku 2033, keď bude vyťažených asi 99 percent bitcoinov. Systém je nastavený tak, že sa počet vyťažených bitcoinov od začiatku existencie zmenšuje každé štyri roky na polovicu.

Rok 2140 sa uvádza ako matematický dátum vyťaženia posledného bitcoinu (celkom ich bude 21 miliónov), ale samotná sieť už bude fungovať úplne inak. Volatilita je spôsobená samozrejme tým, že je kryptomena na trhu len päť rokov. Objem obchodov je zatiaľ malý, je tu veľký priestor k manipuláciám zo strany špekulantov, každá negatívna správa musí byť vyvážená sto pozitívnymi. 

Vyvráťte mi prosím názor niektorých analytikov, že bitcoin je len sezónna záležitosť, ktorej sa nedá veriť.

Na webe pkarchive.org, ktorý zhromažďuje výroky známeho ekonóma Paula Krugmana, nájdete aj tento jeho slávny výrok z roku 1998: „Rast internetu sa drasticky spomalí. Väčšina ľudí si nemá s ostatnými čo povedať. Zhruba do roku 2005 sa ukáže, že vplyv internetu na ekonomiku nebol väčší ako vplyv obyčajného faxu. Hneď ako začne miera rozvoja v oblasti počítačov upadať, pracovné miesta v obore IT začnú pribúdať pomalšie, až ich nakoniec začne ubúdať. Za desať rokov nám bude pojem informačná ekonomika znieť hlúpo.“ Ak dnes ten istý Paul Krugman bitcoin označuje ako vec bez fundamentálnej hodnoty a predpovedá mu skorý kolaps, rovnako ako internetu v jeho začiatkoch, o budúcnosť kryptomien sa nebojím.

Áno, budúcnosť bitcoinu je závislá predovšetkým na dôvere ľudí v jeho základné vlastnosti a využiteľnosť. Bitcoinová infraštruktúra, ktorá tejto dôvere pomáha, rastie raketovým tempom - vylepšuje sa jeho používateľská prívetivosť, bezpečnosť. Mena je na obrovskom vzostupe a investori do nej vkladajú veľké prostriedky. Myslím, že vedia, čo robia.

Zvyčajne sa bitcoinami živia ľudia, ktorí sa snažia zo svojho života vymazať vplyv bánk. Je to aj Váš prípad?

Nie, to je len vedľajší efekt. Samozrejme, vyhovuje mi rýchlosť, prakticky nulové poplatky, sloboda v rozhodovaní a podobne. Myslím si však, že nahradenie klasických mien kryptomenami nie je a ešte dlhú dobu nebude na programe dňa. V ideálnom prípade budú vedľa seba existovať dva systémy, ktoré sa v niečom budú nahrádzať a v niečom dopĺňať. Averzia bánk voči bitcoinu je podľa môjho názoru určitá forma divadla pre verejnosť. Kto myslíte, že financuje a úveruje tie najväčšie bitcoinové farmy? Stavil by som sa tiež, že veľká časť prezieravých bankárov má v kryptomenách uložené nemalé prostriedky, len to nepriznajú.

To, čo vyvolalo finančnú krízu v roku 2008 boli nebezpečné deriváty a pákovanie. To všetko sa však v obmenenej forme vyskytuje aj u bitcoinovej komunity. Shortovanie bolo na finančných trhoch regulátormi zakázané, ale u bitcoinov sa vyskytuje. Nemá z neho výhodu tých pár gigantických investorov, ktorí takto dokážu „mávať“ s cenou? (Pozn. red.: Shortovanie je špekulácia na pokles komodity alebo meny).

Ak hovoríme o shortovaní ako o stávke na pokles kurzu, tak sa využíva ako bežná obchodná technika, stratégia. Pokiaľ však ide o bitcoin, nedá sa to so zavedenými trhmi samozrejme porovnať. Niektoré bitcoinové burzy umožňujú obchodovanie „na krátko“ a s pákou (pozn. red.: Pákovanie je použitie malého objemu vlastného kapitálu doplneného podstatne väčším objemom cudzieho kapitálu na financovanie investície). Áno, to pokušenie je potom veľké - na jednej burze otvoriť masívnu shortovaciu pozíciu a zároveň na inej burze začať s dumpingom - výpredajom. Ostatní sa radi pridajú.

Výsledný „panický predaj“ možno potom využiť ako na prvej burze (uzavrieť pozíciu so ziskom), tak na druhej, kde medzitým spadla cena tak nízko, že sa oplatí vykúpiť späť. Nemám ilúzie o tom, že by shortovanie investičné veľryby nevyužívali. Akokoľvek je samotný bitcoin ako celok a sieťový protokol neregulovateľný, burzy a zmenárne by si určite nejakú mieru regulácie zaslúžili.

V akej miere sa na bitcoinových burzách využíva arbitráž? (Pozn. red.: Arbitráž je spôsob obchodu, ktorý využíva odlišné ceny bitcoinov na rôznych burzách. Ide o špekuláciu). Keď vypukol škandál Mt. Gox, tak práve technologická medzera celej burzy bola "spomalenosť" reakcie na cenu bitcoinov na konkurenčných burzách.

Arbitráž bola často využívaná predovšetkým v minulom roku, keď vzniklo viac zmenární a búrz. Kurzy sa aj cez poplatky dosť líšili. Osobne som presvedčený, že výrazne vyššia cena bitcoinu na burze Mt. Gox (oproti konkurenčných burzám) bola spôsobená práve tým, že sa z nej snažili mnohí ešte pred krachom dostať financie von. Signály o problémoch niektorí včas vycítili a začali nakupovať bitcoiny, nech to stojí, čo to stojí. Tie bolo totiž možné na rozdiel od dolárov previesť inam prakticky ihneď. Až zastavenie bitcoinových prevodov odštartovalo úplný pád Mt.Goxu. Dnes už arbitrážne obchody tak populárne nie sú.

Okrem toho na trhu existuje aj množstvo odrôd altcoinov. Ide o alternatívne kryptomeny, ktoré sa priživili na popularite bitcoinov. Oplatí sa do nich investovať, alebo sú len živnou pôdou pre špekulantov?

Vďaka open source kódu boli a sú vytvárané klony bitcoinu. Jednými z prvých altcoinov sú napríklad litecoin alebo namecoin, aktuálne populárny je tiež dogecoin. Celkovo sú ich stovky druhov. Existujú „coiny“, ktoré ponúkajú pridanú hodnotu a nápad, ktorý môže kryptomenám pomôcť, ale väčšina je len pokusom, ako sa zviesť na vlne popularity bitcoinu a zarobiť peniaze.

V tomto prípade by som hovoril viac o špekulantoch ako o investoroch. Vďaka tomu, že je hodnota altcoinov oproti bitcoinom väčšinou o niečo nižšia, umožňuje s ďaleko menšími prostriedkami ovplyvňovať kurz v špeciálnych altcoinových zmenárňach (Crypts, Mintpal a ďalšie) aj o desiatky percent denne. Väčšia časť altcoinov totiž k ničomu inému, než ku špekulácii neslúži. Niekto veľa zarobí, väčšina však prerobí.

Úprimne, odporučili by ste bežnému investorovi (napríklad susedovi), ktorý si pozrie bežné spravodajstvo plus nejakú burzu raz denne, investovať do kryptomien?

Osobne pri rokovaní s investormi odporúčam investovať do bitcoinov asi päť percent prostriedkov ich portfólia. Tak ako prebieha bežná diverzifikácia a každý má svoje obľúbené alternatívne investície (drahé kovy, obrazy, známky, víno a podobne). Ja zaraďujem bitcoin medzi „hard assets“, rovnako ako zlato. Kamarátovi a susedovi by som odporučil (a snažil sa mu poradiť vhodný čas na nákup) práve také prostriedky, ktoré neohrozia jeho úspory, ale môže s nimi trochu zariskovať.

Na začiatku sme sa bavili o súčasnom poklese kurzu. Na druhej strane si spomeňte, že na začiatku minulého roka stál bitcoin asi 15 dolárov. Dnes sa pýtam, že aj napriek svojmu vrcholu nad tisíc dolárov a pomalému poklesu k necelým 400 dolárom, bola to zlá investícia? Bitcoin dnes stojí trikrát viac ako presne pred rokom. Nepozerajte sa len na jeho volatilitu v krátkom období. Bitcoin sa nedá brať len ako nástroj na rýchle zbohatnutie v krátkom čase. Ja staviam na strednodobú až dlhodobú investíciu. Nie som však licencovaný investičný poradca, berte to len ako priateľský rozhovor.

Na akej burze obchodujete vy a veríte jej? Mt. Gox napríklad sklamal a bol mimoriadne populárny. 

Poznám ich viac, od tých známych, ako je Bitstamp alebo BTC-e v Európe, prípadne Bitstock v Česku, až po americké - Kraken, Bitfinex, vyskúšal som obchodovanie aj na čínskych, respektíve hongkonských burzách. Líšia sa tak v systéme obchodovania, ako aj vo výške poplatkov. Odporúčam skôr také zmenárne, ktoré majú jasných vlastníkov, sú pravidelne auditované, majú rýchle prevody na účet a predovšetkým dostatočnú likviditu, teda objem obchodov. Lepšie je vyskúšať ich viac, s menšími prostriedkami a vybrať si tú, ktorá najviac vyhovuje.

Mnohí investori však bitcoinom zaryte neveria. Pomohla by istá regulácia správania sa účastníkov na kryptotrhu?

Regulácia bitcoinu je protirečenie. Práve decentralizácia jeho vytvárania a použitia je alfou a omegou jeho úspechu. Pokiaľ však ide, ako hovoríte, o účastníkov na trhu, tam je nejaká regulácia zrejme potrebná. Mala by však slúžiť len na to, aby nedochádzalo k excesom typu Mt. Gox. Ak má fungovať výmena bitcoinov na „bežné“ peniaze, musí existovať dôvera k sprostredkovateľom. S tými sa, mimochodom, na začiatku a pri vývoji bitcoinu zrejme príliš nepočítalo. Bitcoin mal slúžiť predovšetkým ako nástroj na rýchle, lacné a nesfalšovateľné platenie online. Teda za svoju prácu dostanete zaplatené v bitcoinoch, za ktoré si potom kúpite tovar, ktorý potrebujete.

USA a Čína už pripravili regulačné opatrenia. Sú to pritom dva najväčšie trhy, kde je aj najsilnejší potenciál ďalšieho rastu. Nezruinuje to budúcnosť bitcoinu?

Regulačné opatrenia v USA sa pripravujú už dlho, regulátori však pripustili diskusiu s bitcoinovou komunitou a dá sa predpokladať, že mnohé navrhované opatrenia sa dočkajú veľkých úprav. Hovoríme teraz o tzv. Bitlicense pre štát New York (Pozn. red.: súčasťou je overovanie identity, oznamovacia povinnosť finančným orgánom, archivácia údajov o transakciách či nutný prevod zisku na doláre). V iných častiach USA už sú niektoré zákony pre kryptomenu prijaté a vyznievajú skôr pozitívne.

Čína sa zatiaľ rozvoju kryptomien pochopiteľne bráni. Bitcoin neumožňuje kontrolu a súdruhovia nechcú pripustiť odlev kapitálu z krajiny. Aj napriek veľkosti čínskeho trhu to však považujem za izolovaný problém, ktorý bitcoin ako taký určite nezruinuje. Navyše, pokiaľ ide o čínske zmenárne - tie už dávno presunuli svoje pôsobisko mimo miestnu jurisdikciu. Bitcoin si svoju cestu vždy nájde.

Nechýba náhodou aj verejná podpora kľúčových nadnárodných spoločností? Pred pár dňami vyjadril podporu Paypal, nie je to však málo? Nechcem hovoriť o komercializácii bitcoinového trhu, ale nechýba práve tento prvok k tomu, aby sa bitcoin skutočne rozšíril k bežnej verejnosti, ktorá je voči kryptomenám nedôverčivá?

Bitcoin možno ani nepotrebuje nárazové oživenie. Stačí, keď bude jeho akceptácia prebiehať tým tempom, ako doteraz. Počet miest, kde vo svete zaplatíte bitcoinom, sa v závere tohto roka priblíži k 100-tisícom. Ešte pred rokom to bolo len niekoľko tisíc. Spolupráca PayPalu s platobnými bránami Coinbase, BitPay a GoCoin znamená, že sa počet obchodníkov skokovo zvýši na státisíce a čoskoro aj milióny.

Nadnárodné spoločnosti, ako je Expedia, Dish alebo Dell už potenciál bitcoinu využívajú a dnes chýbajú už len tí najväčší hráči - Amazon, Google, Facebook a podobne. Dôvera širokej verejnosti neleží a nepadá len na tom, že sa s bitcoinami bude dať všade zaplatiť. Dôležitá je tiež jednoduchosť použitia, aby sa bežný používateľ nemusel najprv zložito učiť, ako to vlastne všetko funguje. Mnohé startupy pracujú práve na tom, aby si na bitcoin ľudia zvykli rovnako ako na platobné karty a online bankovníctvo. A hlavne, aby boli ešte bezpečnejšie. Vývoj ide naozaj rýchlo dopredu a prekvapenia sú za dverami.