Odborárka: Mzdy musia rásť aj počas krízy. Ľudia s nízkym príjmom by ani nemali platiť dane

Pandémia koronavírusu urobila firmám značný škrt cez rozpočet. Ďalšou ranou môže byť budúcoročné razantné zvýšenie minimálnej mzdy podľa vzorca, ktorý parlamentom pretlačila ešte bývalá vládna koalícia. Mala by sa počítať ako 60 percentnej priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Zamestnávatelia preto navrhli, aby sa jej výška zmrazila na súčasnej úrovni. Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ SR) Monika Uhlerová v rozhovore pre TREND konštatuje, že tento návrh je pre nich neakceptovateľný. Rokovania sa preto skončili predčasne.

So zamestnávateľmi ste sa opäť nedohodli na novej výške minimálnej mzdy na ďalší rok. Stále trváte na jej razantnom zvýšení podľa vzorca?

Ani po prvom zasadnutí tripartity sme nesúhlasili s jej zmrazením. Počas krízy by mali mzdy naopak rásť. Kompetentný orgán konfederácie prijal rozhodnutie, že budeme trvať na výpočte minimálnej mzdy na ďalší rok podľa vzorca. S týmto stanoviskom sme prišli aj na rokovanie so zamestnávateľmi.

Nenašli ste na rokovaní žiaden kompromis?

Ak budú zamestnávatelia trvať na tom, aby bola zmrazená, obávam sa, že sa určite na minimálnej mzde nezhodneme. To je pre nás neakceptovateľné.

Tohtoročné rokovania sú iné, keďže ekonomiku zasiahla pandémia. Prečo v tomto prípade odborári nepristúpili na zmrazenie aspoň na jeden rok, aby neboli firmy ešte viac zaťažené?

Stále sa očakávajú ústupky od zamestnancov smerom k zmrazovaniu platov. Ale aj ekonomické krízy v minulosti lepšie zvládali krajiny, ktoré udržiavali dosiahnuté sociálne a mzdové štandardy. So zmrazovaním miezd krízu určite neprekonáme, pretože ich rast vytvára potenciál pre podporu spotreby. A tá zase roztáča ekonomiku. Keď nebudeme zvyšovať mzdy, spotreba rásť jednoducho nebude alebo sa úplne zastaví. Ľudia nebudú míňať peniaze a budú oveľa viacej šetriť.

Za minimálnu mzdu ale robí len zlomok zamestnancov. Firmám robia problémy najmä príplatky, ktoré sú na ňu naviazané. Našla by sa zhoda medzi zamestnávateľmi a odborármi napríklad na ich odpojení od minimálnej mzdy?