Kým niektoré krajiny nalievajú miliardy libier, dolárov a eur do podlomených finančných systémov, Slovensko z tohto pohľadu zatiaľ kríza nestála nič. Aj vyhlásenie premiéra, že chránené budú všetky retailové vklady, má mať len psychologický efekt.
Má upokojiť zneistených klientov, ktorí vyššiu garanciu fakticky nepotrebujú. Pozitívnou externalitou sú plusové body, ktoré takýmto gestom u voličov vyzbiera.
Paradoxne aj napriek tomu, že to nie je „štát“, kto nedostupné vklady v konečnom dôsledku zaplatí. A pravda nie je ani to, že tieto sľuby nikoho nič stáť nebudú. Aj keby k ich plneniu nedošlo.
Šesť percent
Retailové vklady v slovenských bankách budú chránené na sto percent. Žiadna desaťpercentná spoluúčasť, žiaden strop. Taký návrh minulý týždeň naponáhlo pripravila a schválila vláda.
Garantuje tak výplatu približne 570 miliárd korún. Ak zrýchlené legislatívne konanie prebehne podľa očakávaní, mal by byť zákon účinný od polovice novembra tohto roka.
Robert Fico dôvodil odporúčaniami Ecofinu a najmä tým, čo sa deje v okolitých krajinách. Hoci hrozba, že by občania z celého Slovenska húfne presúvali vklady do bánk v susednom Rakúsku, je nereálna.
Premiér nevysvetlil, prečo si z dvoch alternatív pripravených ministerstvom financií vybral tretiu. Ani to, prečo hovorí o dočasnom riešení, keď zákon o žiadnej lehote nehovorí. Bude platiť na dobu neurčitú.
Rezort financií pôvodne navrhol, aby náhrady nedostupných vkladov boli ohraničené sumou 100-tisíc eur alebo 50-tisíc eur. S tým, aby vklad prevyšujúci 20-tisíc eur bol v oboch prípadoch kompenzovaný iba na 90 percent.
Aby tých pár desiatok tisíc klientov nezabudlo, čo je to diverzifikácia rizika. No R. Fico chcel priniesť pokoj v duši aj im.
Pôvodné návrhy neznamenajú, že vklady bonitnejších klientov by boli chránené menej. Stačilo by, aby si depozity po približne 600-tisíc korún rozložili do viacerých peňažných ústavov.
Nad hranicou 20-tisíc eur je aktuálne v bankách asi 30 miliárd korún, čo je približne šesť percent všetkých chránených vkladov. Podľa šéfa sekcie finančného trhu ministerstva financií Vladimíra Dvořáčka je nakoniec lepšie, ak sa systém stabilizuje, aby bolo pohybov čo najmenej.
Je to svojím spôsobom prejavenie dôvery v slovenský bankový systém. Vlastne deklarujeme, že natoľko veríme v jeho bezpečnosť a stabilitu, že si to môžeme dovoliť, hodnotil krok vlády štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír.
Aj bankovej asociácii sa to javí ako dobrý nápad. „Nie je to potrebné, ale prispeje to k upokojeniu klientov. Psychologicky je lepšie, keď je chránené všetko, nielen 50-tisíc eur,“ zdôrazňuje jej šéf Ladislav Unčovský.
No kričať, že v budove nehorí, nechá chladných iba najväčších flegmatikov. Či to autori novely priznávajú alebo nie, práve takéto gestá živia obavy.
Zbierajú sa klienti
|
Rudolf Šujan: Najzávažnejšie je zrušenie spoluúčasti vkladateľov. Situácia sa mení zo dňa na deň, klient môže ťažko reagovať. |
Diverzifikácia peňazí do viacerých bankových domov bola – a do účinnosti novely zákona je – namieste. Mnohí klienti sa touto poučkou riadia. A riadili už v minulosti.
„Vyplácali sme štyri banky a niekoľko klientov malo úspory v každej z nich,“ podotýka s úsmevom predseda prezídia Fondu ochrany vkladov (FOV) Rudolf Šujan. Veď práve tieto banky ponúkali najvyššie zhodnotenie.
Aj to bol dôvod, prečo Slovensko časť zodpovednosti za výber bankového domu od roku 2004 presunulo na klientov. Fond, zohľadňujúc odporúčania európskej smernice, odvtedy garantuje výplatu 90 percent hodnoty vkladu vrátane úrokov.
Zrušenie desaťpercentnej spoluúčasti vkladateľov považuje R. Šujan za najzávažnejšiu vec v novele zákona.
„Keďže situácia na finančných trhoch sa mení zo dňa na deň, ťažko môže klient na tieto zmeny reagovať. Nehovoriac o tom, aby vedel posúdiť zdravie banky, do ktorej chce vložiť peniaze,“ dôvodí.
Robert Fico nevidí dôvod, „prečo by sa ľudia mali podieľať na páde banky“. Hoci sa na nich podieľajú aj dnes.
Vláda má právo zmeniť mieru krytia vkladov alebo upraviť výšku príspevkov do systému ochrany vkladov. No vždy sa na vyplatenie nedostupných vkladov po konkurenčnej banke poskladajú ostatné peňažné domy.
Okamžitú potrebu peňazí na výplatu môže fond vykryť mimoriadnym príspevkom od bánk, úverom od centrálnej banky či komerčných bánk. Až pod písmenom e sa v zákone spomínajú finančné výpomoci a dotácie zo štátneho rozpočtu. Ale ide o výpomoc návratnú.
Aktuálne – od roku 2005 – retailové banky prispievajú do spoločného fondu 0,2 percenta z objemu chránených vkladov. Predtým to bolo viac.
Náklady sa, samozrejme, premietnu v cenách produktov. Ročne tak s pomocou klientov naplnia kasu Fondu ochrany vkladov (FOV) približne jednou miliardou korún.
Zvýšená garancia vkladov nemá mať vplyv na výšku bankových príspevkov. No aj to, že zostanú na rovnakej úrovni, je pre banky zlá správa.
Podľa zákona platí, že keď fond spláca pôžičku, majú byť príspevky vyššie. A naopak. Na výber je škála od jednej desatiny percenta po tri štvrtiny percenta z hodnoty chránených vkladov.
Od krachu štyroch bánk, ktoré popadali v tesnom závese v priebehu rokov 1999 až 2001, FOV stále nie je v pluse. Spláca úver, ktorý si na vyplatenie ich klientov požičal od centrálnej banky.
Zdroje fondu naakumulované do konca roku 1999 stačili podľa jeho šéfa na vyplatenie jeden a pol banky. Pritom klientom prvej AG banky vyplácal fond najmenej peňazí. Aj keď sa vtedy ochrana vzťahovala najviac na 355-tisíc korún, zmestilo sa pod túto hranicu 98 percent chránených vkladov.
Úver, ktorý medzičasom od Národnej banky Slovenska prevzali komerčné banky, fond stále spláca. Podľa splátkového kalendára by mal byť jeho zostatok nulový v polovici budúceho roka.
Fond by zároveň mali naplniť príjmy z konkurzných konaní. No po zavedení absolútnej ochrany vkladov môžu banky na očakávané zníženie príspevku zabudnúť.
Do novembra
Do účinnosti novej verzie zákona platí, že za vklady v problémovej banke môže jeden klient získať najviac 20-tisíc eur – aktuálne v prepočte na slovenské koruny. Je jedno, na akom vkladovom účte alebo v akej mene ich klient má. A je jedno, či ide o Slováka alebo cudzinca.
Už takto je pokrytých 94 percent všetkých vkladov, ktoré pod ochranu spadajú. V priemere má jeden klient na jednom účte 2 160 eur. Pre výplatu nedostupných vkladov sa pritom spočítavajú zostatky na všetkých účtoch klienta v jednej banke.
Na bežných účtoch, termínovaných či sporivých produktoch, vkladných knižkách a stavebnom sporení. Podielové listy, cenné papiere, dlhopisy či zmenky pod ochranu FOV nespadajú.
No fond zaujímajú aj klientove dlhy. Ak má voči problémovej banke aj záväzky, vyplatený môže byť iba kladný rozdiel. Úvery sa v takýchto prípadoch stanú okamžite splatnými. A to bude platiť aj po novom.
Novela zákona nemení ani okruh subjektov, ktoré FOV chráni. Vzťahuje sa iba na vklady fyzických osôb, neziskových spoločností či živnostníkov. A spadajú sem i depozity drobných firiem, ktoré nemajú povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. Z objemu chránených vkladov tvoria účty občanov približne 90 percent.
Divná dohoda
Domino efekt zmien garancie vkladov v európskych krajinách spustila minulotýždňová dohoda európskych ministrov financií. Lepšie povedané, predchádzajúce kroky Írska a Nemecka, ktoré v reakcii na finančnú krízu ako prvé ohlásili stopercentnú záruku vkladov. Doplatili na to Veľká Británia s Rakúskom, z ktorých sa začali vklady presúvať do susedných „bezpečnejších“ krajín.
Plnú garanciu vkladov odsúdila ako diskriminačnú európska komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová. Dohoda Ecofinu s tým mala skoncovať.
Pôvodne sa hovorilo o tom, že sa hranica garancie zjednotí na 100 tisícoch eur. Proti tomuto zvýšeniu sa postavili niektoré krajiny, a tak sa ministri financií kompromisne dohodli na minimálnej záruke za vklad vo výške 50-tisíc, výnimočne stotisíc eur.
Horná hranica garancie vkladov sa jasne nestanovila, a tak si každá krajina zobrala z dohody iný odkaz. Kým Česi, Poliaci, či Bulhari pripravujú 50-tisícovú garanciu a napríklad Španieli a Gréci 100-tisícovú, mnoho krajín naopak nasledovalo Írsko a Nemecko.
Plná záruka úspor obyvateľstva má najmä upokojiť ľudí a posilniť dôveru v bankový sektor. Je tak skôr len gestom, ktoré by nebolo v prípade skutočnej krízy splniteľné.
Vo väčšine krajín sa garancie stali aj politickou otázkou. Kým konzervatívci väčšinou trvali na spodných hraniciach záruk, ľavicové strany zväčša presadzovali zaručiť sa za všetko.
V Česku sa zapracovanie zmien do zákona posunulo o ďalší týždeň. Aj keď vláda pripravila legislatívu s 50-tisícovou hranicou, sociálni demokrati by vítali skôr stopercentné garancie. Český minister financií pritom ešte niekoľko dní pred európskou dohodou zvyšovanie záruk odmietal.
Podľa premiéra Mirka Topolánka je uznesenie z Luxemburgu jedným z najväčších zlyhaní únie. „Niektoré krajiny sa hrajú na finančnú krízu a robia v tej súvislosti neskutočné opatrenia,“ kritizoval plné garancie.
Zmeny v garancii mali byť dočasné. No na dobu určitú ich zapracováva do legislatívy len minimum krajín. Napríklad Gréci hovoria o trojročnej lehote.
Systémy ochrany vkladov boli nejednotné aj v zaangažovaní klienta. To Ecofin odporučil zrušiť. V Nemecku, Grécku, Írsku, Česku, Maďarsku boli podobne ako na Slovensku zaručené vklady len na 90 percent. Aby ľudia viac dbali na to, kam peniaze umiestnia. Spoluúčasť krajiny podľa dohovoru svorne zrušili.
Premlčané princípy
Z dohody Ecofinu vzišli aj ďalšie „spoločné“ postupy, ktoré by krajiny v čase krízy finančných trhov mohli uplatňovať. A to je najmä posilnenie vplyvu na banky. Podľa záverov stretnutia by manažmenty bánk mali byť pod väčším dohľadom vlád.
Tie by napríklad mali byť v pozícii, aby mohli meniť ich vedenie. Alebo by mali mať vplyv na odmeny manažérov finančných inštitúcií.
No tieto princípy sa dostali dostratena. Kým Slovenská banková asociácia víta zvýšenie garancie vkladov, ostatné práva, ktoré odporúča únia dať do rúk vládam, neregistruje.
Ministerstvo financií sa nimi tiež hlbšie nezaoberalo. Nebolo kedy. „Čosi“ na posilnenie kontroly bánk by sa vraj mohlo objaviť v legislatíve, ktorá má posilniť dohľad centrálnej banky.
No politici sa podivných odporúčaní z únie chytili. Koaličná ĽS-HZDS odkázala, že štát by mal v bankách vlastniť podiel. Garantuje predsa za vklady v plnej výške.
Konkurenčná výhoda
Jednotlivé systémy garancie vkladov sa v krajinách únie stále líšia. A zrejme ani posledná európska dohoda ich celkom nezblíži. Rozdiely doteraz neboli len vo výške garancie vkladu, od minimálnych 20-tisíc eur až po 103-tisíc eur v Taliansku.
V niektorých krajinách banky musia pravidelne odvádzať príspevky z chránených vkladov ako na Slovensku. No napríklad v Holandsku či Rakúsku sa majú banky skladať až po krachu jednej z nich.
Spoločné okrem minimálnej hranice sú aj zásady rovnakej garancie vkladov v jednej krajine. Ak má banka dcéru v inej krajine únie, musí prijať výšku tamojšej garancie vkladov. To určuje európska smernica.
Aj v prípade, že má v cudzej krajine len zahraničnú pobočku. Tieto vklady sú síce chránené systémom domácej krajiny, no výplata náhrad vkladov by sa riadila pravidlami hostiteľskej krajiny.
Na Slovensku sa to týka pobočiek ING Bank a mBank. Aj keď poľskí bankári pri vstupe na trh sľubovali, že vďaka štedrejšiemu poľskému systému môžu garantovať vklady viac ako slovenské banky, v skutočnosti nemôžu.
„Neskôr nás právnici upozornili, že slovenská legislatíva je nadradená,“ povedal hovorca mBank Marek Michlík. Preto môže byť vyplatená iba taká časť vkladov, aká by bola vyplatená aj v inej banke na Slovensku. Dôvodom je, aby domáce banky neboli diskriminované, aby pobočka zahraničnej banky nezískala konkurenčnú výhodu, vysvetľuje R. Šujan.
Výplata náhrad by sa aj tak musela realizovať z Poľska, kde mBank odvádza príspevky. Pretože vkladateľ sa musí uchádzať o vyplatenie svojho vkladu v príslušnej krajine, pripomína hovorkyňa Národnej banky Slovenska Jana Kováčová.
Takáto situácia je stále len hypotetická, a tak presné pravidlá ani na európskej úrovni neexistujú. A ani slovenské úpravy nie sú exaktné. R. Šujan si myslí, že by fond aj centrálna banka v tom prípade s danou krajinou spolupracovali a výplata náhrad by technicky bola zabezpečená u nás cez niektorú z bánk.
Nejasné je technické riešenie aj v prípade, ak bude mať materská krajina chudobnejší systém ochrany vkladov. No podľa R. Šujana platí, že vklady klientov slovenskej pobočky musia byť garantované v plnej výške.
Ilustračné foto - Profimedia.cz, Milan Illík
