Trestný čin sprenevery upravuje ustanovenie § 213 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v platnom znení. Podľa prvého odseku citovaného znenia zákona sa sprenevery dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú a potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Odňatím slobody na 1 až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu, dopustí sa spáchania tohto trestného činu z osobitného motívu, ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, alebo ako správca konkurznej podstaty, alebo závažnejším spôsobom konania. Maximálny trest odňatia slobody, na ktorý môže súd odsúdiť páchateľa trestného činu sprenevery, je trestná sadzba v rozpätí 10 – 15 rokov.
Je pre nás ťažké hodnotiť trestnú vec, pretože nepoznáme detaily obžaloby. Na druhej strane sme zastupovali klienta v podobnej trestnej kauze. Odporúčame vám na základe našej doterajšej právnej praxe podať odvolanie proti rozsudku súdu.
Z praxe
Zastupovali sme klienta, ktorý bol obvinený zo spáchania prečinu sprenevery a rovnako predával tovar ako díler na základe komisionárskej zmluvy. V tomto prípade orgány činné v trestnom konaní skúmali tiež saldo tovaru, ktorý obvinený ako komisionár nevrátil obchodnej spoločnosti ako komitentovi.
Prokurátor konštatoval, že obvinený si zverený tovar prisvojil na osobný prospech. Klient sa bránil argumentom, že ide o manko spôsobené prirodzeným úbytkom tovaru a že za celý čas obchodnej spolupráce manko predstavuje len 1 % z celého predaného tovaru. Rovnakú argumentáciu môžete ako obžalovaný použiť v odvolaní proti rozsudku v interpretovanom prípade.
Neradi sa vyjadrujeme k prípadom, kedy si konkurenti alebo bývalí obchodní partneri vybavujú spory trestnými oznámeniami. Uvádzate, že obchodná spoločnosť nepodala návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že disponovala exekučným titulom. Namiesto toho podala trestné oznámenie, ktoré je bezplatné.
Znalca odporúčame
Inštitúty trestného práva by sa mali v prípade vymáhania pohľadávok používať ako posledná inštancia, ako takzvaný prostriedok ultima ratio (lat.). Pokiaľ ide o odpoveď na otázku, či mal súd vykonať dôkaz vo forme znaleckého posudku, odpoveď je, že áno.
Je štandardom, že v prípade majetkových trestných činov súd privolá do trestného konania znalca, ktorému zadá zodpovedanie odborných otázok. Konkrétne ide o súdneho znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Ak súd odmietne dôkaz vo forme znaleckého posudku vykonať, obvinený má právo objednať znalecký posudok vo vlastnej réžii a na vlastné náklady.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
