Obsesia bývať vo vlastnom. Sú peniaze za nájom vyhodené hore komínom?

Otázku bývania nedávno otvoril prestížny britský časopis The Economist. Označil ju za veľký problém vo vyspelých krajinách a venoval jej špeciálnu prílohu.

Argumentuje v nej, že zle nastavené politiky na trhu s nehnuteľnosťami a zaľúbenie sa do vlastného bývania spôsobili najväčšiu chybu hospodárskej politiky v rozvinutých ekonomikách Západu. Pre mladé generácie je vlastné bývanie vo veľkých mestách drahé, a tak majú pocit, že systém je zle nastavený.

Kritická je najmä dostupnosť bývania v mestách a ich blízkosti, kde sa nachádzajú aj najlepšie pracovné príležitosti. Súčasné nastavenia na trhu s bývaním podľa ekonomického magazínu uprednostňuje súčasných vlastníkov a zabraňuje novej výstavbe.

Situácia vo svete

Economist vypočítal, že počet nových domov na jednu osobu sa od 60. rokov minulého storočia vo vyspelom svete znížil o polovicu.

„Pretože ponuka je slabá a systém je nastavený v prospech vlastníctva, väčšina ľudí cíti, že stratí na tom, keď pôjde do prenájmu,“ konštatuje časopis.

Napríklad v roku 1990 americká generácia baby boomerov v mediánovom veku 35 rokov, teda ročníkov narodených po druhej svetovej vojne, vlastnila tretinu hodnoty realitného trhu.

No v roku 2019 rovnaká vzorka populácie vo veku 31 rokov vlastnila iba štyri percentá jeho hodnoty. To vytvára nerovnosť, ktorá umocňuje pocit, že systém nefunguje dobre pre mladších. Možno aj preto mladí Američania vnímajú pozitívne socializmus.

Situácia na Slovensku

Podobnú situáciu, aká je vo svetových metropolách, zažíva aj hlavné mesto Slovenska. Keď je záujemcov o bývanie v mestách veľa a ponuky málo, trhová logika hovorí, že cena bytov porastie.

To sa deje už pár rokov aj v Bratislave. Kým na začiatku