Obchodovanie s kryptomenami. Ako zdaniť tento príjem?

Je pravda, že v posledných dňoch v médiách prebehlo, že Ministerstvo financií SR oznámilo svoj záujem o riešenie predmetnej problematiky. Na strane druhej stále treba upozorniť, že zdanenie bitcoinov resp. iných kryptomien je v súčasnosti na Slovensku stále dosť nejasné, keďže neexistuje exaktná právna úprava predmetnej problematiky (na rozdiel napr. od Slovinska). Nasledovné informácie preto považujte za môj osobný názor.

Vychádzam z predpokladu, že bitcoin resp. iné kryptomeny nespĺňajú atribúty meny v právnom zmysle, keďže ich platnosť na určitom území nie je mocensky ustanovená a právny poriadok neupravuje ich obeh ani ochranu. Myslím si teda,  že ich nie je možne označovať za menu. Z tohto dôvodu sa aj ustálilo používanie označenia ako „virtuálna mena“  resp. „platidlo“. 

Bitcoiny a iné elektronické platidlá je rovnako potrebné odlišovať od elektronických peňazí, a to z dôvodu, že predpisy definujú elektronické peniaze ako „peňažnú hodnotu uchovávanú elektronicky vrátané magnetického záznamu, predstavujúcu záväzok vydavateľa vystavený pri prijatí peňazí na účel vykonávania platobných transakcií. Elektronické peniaze sú pritom prijímané aj inými fyzickými alebo právnickými osobami, než je vydavateľ elektronických peňazí. 

Podľa ECB, aj keď bitcoiny resp. iné kryptomeny spĺňajú niektoré prvky tejto definície, elektronické peniaze sú aj v elektronickej podobe vždy vyjadrené v mene príslušného štátu, čo neplatí napr. pre bitcoiny, keďže tie sa vyjadrujú len vo forme bitcoinov. Okrem toho bitcoiny nemajú ani povahu finančného nástroja, keďže Zákon o cenných papieroch a investičných službách taxatívne vymenúva všetky finančné nástroje pričom napr. bitcoiny nie je možné subsumovať pod žiaden uvedený finančný nástroj a to ani v prípade použitia extenzívneho výkladu. 

Vo svete sa napr. bitcoiny považujú za určitú formu investície podobnej zlatu, striebru atď.. Berúc do úvahy vyššie uvedené v prípade predaja bitcoinov je možné považovať za moment vzniku príjmu až moment, kedy osoba získa peniaze s tzv. núteným obehom, napr. teda meny ako EUR, USD, CZK atď..

Vyššie uvedené odpovedá aj na vašu otázku, či je možné bitcoiny považovať za určitú formu cenného papiera. Zastávam názor, že nie. Považujem teda aj za irelevantné posudzovať dĺžku držby investície v bitcoinoch a účely uplatnenia oslobodenia v súlade s §9 ods. 1 písm. k) Zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), keďže v žiadnom prípade nemôže ísť o cenný papier prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu. Inou  otázkou by bola aj skutočnosť, či akúkoľvek burzu s kryptomenami je možné považovať za regulovaný trh.  

Zaoberali sme sa však aj otázkou , či je príjem z predaja bitcoinov možné považovať za oslobodený od dane v súlade s §9 ods.1 písm. c) ZDP. Predmetné ustanovenie oslobodzuje od dane príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré daňovník nemá zahrnuté do obchodného majetku. 

Upozorňujem, že slovenská právna úprava neupravuje pojem „vec“. Občiansky zákonník z roku 1950 sa definíciou „veci“ zaoberal, pričom ju v právnom zmysle slova definoval ako ovládateľný hmotný predmet a prírodnú silu, ktoré slúžia ľudskej potrebe. Mám preto zato, že napr. v prípade bitcoinov sa v žiadnom prípade nemôže hovoriť o ovládateľnom hmotnom predmete, keďže jeho povaha je nehmotná. Som toho názoru, že príjem z predaja bitcoinov nie je možné oslobodiť od dane.

Berúc do úvahy vyššie uvedené sa domnievam, že príjem z predaja bitcoinov je možné považovať za tzv. explicitne neuvedený ostatný príjem v súlade s §8 ZDP. V prípade dosiahnutia príjmu z predaja bitcoinov vyjadreného v eurách, je možné za výdavok v súlade s §8 ods. 2 ZDP považovať za výdavok na jeho dosiahnutie, t. j. jeho kúpu v eurách. Zároveň som toho názoru, že z predmetnej činnosti nie je možné dosiahnuť stratu. Rovnako, že straty z predaja jednej kryptomeny je možné započítať so ziskami z predaja inej kryptomeny, keďže ide stále o ten istý druh príjmu. Stretol som sa aj klientmi, ktorí obchodovali kryptomeny vo forme tzv. CFD kontraktov (Contract for difference), napr. cez xtb portál. V tomto prípade však už v prípade dosiahnutia príjmu ide o príjmy z derivátových operácií.  

Príjmy z takto vykonávanej činnosti sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. k) ZDP.  Rovnako platí, že v súlade s § 8 ods. 2 ZDP sa do základu dane zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené z jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. 

Príjmy z derivátových operácií

Pri príjmoch dosiahnutých z derivátových operácií sa za výdavky považujú v súlade s § 8 ods. 11 ZDP poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií. V súlade s vyššie uvedeným si pri vyčíslení základu dane  z príjmov z derivátových operácií spočítate na jednej strane príjmy z derivátových operácií za príslušné zdaňovacie obdobie, na druhej strane výdavky, pričom ak by boli výdavky vyššie ako príjmy, na rozdiel sa neprihliada. 

Z pohľadu zdanenia príjmov z derivátových operácií nie je rozhodujúce, či sú vaše finančné prostriedky uložené na obchodnom účte u brokera, alebo sú tieto finančné prostriedky prevedené na váš osobný účet. Uvedené platí v prípade, ak sú v súlade s konkrétnymi obchodnými podmienkami na obchodnom účte u brokera uložené finančné prostriedky daňovníka. 

Podľa informácií FR SR za príjem z derivátových operácií je možné považovať len príjem z uzatvorených pozícií. Len v prípade, ak by ste v súlade s obchodnými podmienkami mali právo disponovať s finančnými prostriedkami v rámci otvorených pozícií, išlo by o váš zdaniteľný príjem z derivátových operácií rovnako.

Vyššie uvedená problematika je veľmi komplexná a určite vám odporúčame sa obrátiť na daňového poradcu.

Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže jej informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.