Zákon upravuje oblasť súkromného nájomného bývania, do ktorej prináša vyváženie práv a povinností prenajímateľov a nájomcov. Zároveň má zabezpečiť flexibilnejšie postavenie zmluvných strán oproti chránenému nájomnému bývaniu, ktoré vyplýva z Občianskeho zákonníka. Prenajímateľ má podľa Zákona o krátkodobom nájme bytu reálnu možnosť účinne a v reálnom čase si brániť vlastnícke právo k bytu, a to najmä v prípadoch závažného a jednoznačného porušovania nájomnej zmluvy alebo zákona zo strany nájomcu alebo tretej osoby.
Nájdete v eshope Dobré zmluvy:
Nový zákon sa vzťahuje na nájomné zmluvy uzatvorené na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Zmluvu je možné predĺžiť o ďalšie dva roky, najviac však dvakrát. Prenajímateľ bytu musí byť zaregistrovaný pre daň z príjmu. Zmluvné strany si dohodnú okrem výšky platieb a rozsahu úhrad za služby poskytované s užívaním bytu napríklad aj podmienky, podľa ktorých bude prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného. Pôjde najmä o prípady zmeny cien dodávaných služieb či zohľadnenie ročnej miery inflácie.
Zmluvné strany sa môžu na základe zákona dohodnúť aj na zábezpeke slúžiacej na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi. Výška zábezpeky však nemôže prekročiť trojnásobok mesačného nájomného vrátane úhrad za služby poskytované s užívaním bytu. Odlišne od nájomného vzťahu podľa Občianskeho zákonníka je upravené aj skončenie nájmu, pričom obe strany majú možnosť nájomnú zmluvu vypovedať.
Spracované podľa podkladov advokátskej kancelárie Nechala & Co.
