Zahraničná firma bude musieť napríklad Národnému inšpektorátu práce najneskôr v deň vyslania zamestnancov na Slovensko oznámiť predpokladaný počet vyslaných zamestnancov, deň začatia a skončenia ich vyslania, či miesto a druh vykonávanej práce.

Od 18. júna tiež platia pokuty odberateľovi za porušenie zákazu prijímať od dodávateľa službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva. Podnikatelia si budú musieť overiť, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú načierno. V opačnom prípade ich Národný inšpektorát práce môže sankcionovať pokutou od 2 do 200-tisíc eur. Pokiaľ budú osoby pracujúce nelegálne aspoň dve, pokuta môže byť od 5-tisíc eur. 

Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Petra Kremského zákon zvyšuje byrokraciu a postihne najmä malé a stredné podniky. Aliancia žiada ministerstvo práce o zmeny v zákone.

Poslanec za SaS Jozef Mihál minulý týždeň dal do NR SR návrh novely, ktorá má tento zákon zmeniť. Hosťujúci zamestnávateľ by podľa poslaneckej novely mal mať povinnosť oznámiť Národnému inšpektorátu práce údaje o vyslaní zamestnanca len v prípade, ak predpokladaný čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, presiahne tridsať dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania.

Poslanci tiež chcú zrušiť zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenskej republiky za vyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi. Domáci zamestnávateľ by už písomne nemusel informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. 

Domáci zamestnávateľ by musel uzatvoriť písomnú dohodu s domácim zamestnancom len vtedy, ak vyslanie domáceho zamestnanca potrvá viac ako 30 dní. Poslanci tiež navrhli zrušenie spoluzodpovednosti za nelegálne zamestnávanie poskytovateľa služby, respektíve dodávateľa prác. 

Obchádzanie odvodov z dohôd

Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš je prekvapený kritikou pár dní pred nadobudnutím účinnosti zákona, keďže v pripomienkovom konaní a ani pri schvaľovaní nevyvolával žiadne otázky. Ako dodal, odmieta vyvolanú hystériu zamestnávateľov. Zamestnávatelia podľa neho odignorovali prípravu legislatívy

Základným impulzom pre prijatie tohto zákona bolo prijatie európskej smernice o vysielaní pracovníkov. Vysielaním zamestnancov je podľa smernice aj prípad, ak slovenská agentúra dočasného zamestnávania pridelí svojho svojho zamestnanca u zamestnávateľa v inom členskom štáte únie. Tie isté pravidlá platia aj v prípade, ak zamestnanca vysiela zamestnávateľ v krajine EÚ na Slovensko. Má ísť o služby a vyslanie má dočasný charakter. Hlavným motívom zavedenia zmien je podľa B. Ondruša ochrana vysielaných pracovníkov a boj proti podvodnému vysielaniu pracovníkov do zahraničia.

B. Ondruš konštatoval, že pracovné agentúry dočasného zamestnávania na Slovensku po tom, čo sa v minulosti sprísnili pravidlá, začali obchádzať naše zákony zakladaním schránkových spoločností v Česku. Tie prevzali slovenských zamestnancov. Agentúry sa takto vyhli plateniu odvodov z dohôd.

V Česku sa totiž z dohôd o vykonaní práce s mesačnou odmenou do 10-tisíc korún neplatí zdravotné ani sociálne poistenie. Vymáhanie dodržiavania podmienok pred prijatím tohto zákona bolo podľa B. Ondruša o dosť komplikovanejšie. Ten by mal byť nástrojom na potieranie takýchto podnikateľských aktivít zaregistrovaných v Česku.

B. Ondruš to ilustroval na príklade. Slovenská firma prenajme českej firme aj stroje za symbolickú sumu, podpíše s ňou zmluvu na dodávku montážnych služieb. Reálne ide o elektronickú výrobu. Odberateľom firmy je napríklad korejská firma na juhozápadnom Slovensku, ktorá zrazu prestáva podnikať v oblasti montovania káblových zväzkov.

Svoje priestory prenajme českej firme, ktorá vysiela pracovníkov na Slovensko. Zamestnanec z Nových Zámkov, ktorý teda nejaké obdobie pracoval v elektrotechnickej firme, zo dňa na deň prestal byť zamestnancom agentúry a stal sa zamestnancom českej firmy. Takí pracovníci zostali pracovať na pôvodnom mieste, ale už boli vyslanými pracovníkmi českej firmy. B. Ondruš odhadol, že týmto spôsobom pracuje na Slovensku niekoľko tisíc Slovákov.

Náš inšpektorát bude po 18. júni posudzovať, či vyslaný pracovník skutočne bežne pracuje v inom členskom štáte, či zamestnanec vykonáva prácu na Slovensku naozaj po obmedzenú dobu, či sa po skončení vyslania skutočne vracia do štátu EÚ, z ktorého bol vyslaný. Inšpektorát tiež bude posudzovať, či zamestnávateľ poskytuje pracovníkovi náhradu výdavkov na dopravu, stravu a ubytovanie počas vyslania.

„V zákone sme zaviedli režim vďaka ktorému získavame presné informácie o vysielaných pracovníkoch na Slovensko,“ pripomenul B. Ondruš. Vysielajúci zamestnávateľ je povinný Národnému inšpektorátu práce najneskôr v deň vyslania zamestnanca poskytnúť viacero informácií o zamestnancovi. Formulár je na stránke Národného inšpektorátu práce. Podľa B. Ondruša je jeho vyplnenie rýchle.

Vysielajúci zamestnávatelia z krajiny EÚ sú povinní okrem toho u nás uchovávať pracovnú zmluvu alebo inú zmluvu, evidenciu pracovného času zamestnanca a tiež doklady o vyplatenej mzde. Náš inšpektorát práce môže na mieste výkonu práce overiť tieto doklady.

Inšpektoráty práce a pokuty

Zákon umožňuje našim inšpektorátom práce jednoduchšie vymáhať pokuty. Ak zistí, že vysielajúci zamestnávateľ poruší predpisy alebo zákon, začne voči nemu konanie. Môže mu uložiť aj pokutu, ktorú má právo vymôcť aj exekučne. Ak pokutu od zamestnávateľa nevymôže do šiestich mesiacov, môže náš inšpektorát celý spis postúpiť inšpekcii práce v krajine, kde má firma sídlo.

To isté bude platiť aj o inšpekcii v zahraničí, ak vymáha pokutu od nášho zamestnávateľa. Celý spis môže preniesť na náš inšpektorát práce. V tomto prípade sa vymožená pokuta stáva príjmom nášho štátneho rozpočtu.

Zákon tiež novelizoval Zákonník práce. Vyslaný zamestnanec má právo v prípade porušenia zákona obrátiť sa na inšpektorát práce a svojich práv sa môže domáhať podaním súdnej žaloby.

„Ak sa preukáže, že vysielajúci zamestnávateľ nezaplatil svojmu zamestnancovi to, čo mu podľa slovenského práva patrí, mzdové nároky mu musí vyplatiť slovenský odberateľ služby, pripomenul B. Ondruš.

Aj slovenský zamestnávateľ má povinnosti voči svojmu vyslanému zamestnancovi. Ministerstvo práce do zákona dalo, že pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je slovenský zamestnanec vyslaný. Slovenský zamestnávateľ musí pred tým ako vyšle svojho zamestnanca do krajiny EÚ informovať pracovníka o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v tejto krajine.

Dve informácie mu však musí odovzdať písomne. Ide o informáciu o pracovnom čase a o výmere dovolenky, na ktorú má v tejto krajine nárok. Musí s ním tiež  podpísať dohodu o vyslaní. V tejto dohode musia byť minimálne štyri informácie. A to deň začatia a skončenia vyslania, druh práce, miesto výkonu práce a mzdové podmienky.

Objektívna zodpovednosť

Od 18. júna bude tiež možné uložiť pokuty odberateľovi za porušenie zákazu prijímať od dodávateľa službu alebo prácu, ktorú zamestnanec dodávateľa vykonáva nelegálne. Ide o prenesenie zodpovednosti z dodávateľa na odberateľa.

Štátny tajomník pripomenul, že v legislatíve máme už od roku 2011 možnosť vymáhať pokutu za čiernu prácu dodávateľa aj od odberateľa. Je to v prípade, ak inšpektorát práce nedokáže vymôcť pokutu za nelegálne zamestnávanie od subdodávateľského subjektu ani v exekúcii. 

„Od odberateľa budeme vymáhať pokutu od odberateľa služby vtedy, ak ide len o prípady cezhraničného poskytovania služby presahujúce päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby. Subdodávateľom teda musí byť zahraničná firma,“ konštatoval B. Ondruš na margo zmien v zákone.

V druhom prípade hrozí pokuta vtedy, ak ide o vnútroštátnu alebo cezhraničnú dodávku práce. Nejde teda o poskytnutie služby ale o poskytnutie ľudí. Klasickým príkladom je agentúra dočasného zamestnávania alebo dočasné pridelenie od iného zamestnávateľa.

Odberatelia sa podľa B. Ondruša môžu poistiť pred rizikom pokuty z vyvodenia objektívnej zodpovednosti pri nelegálnom zamestnávaní tak, že si do obchodnej zmluvy dajú podmienku, že dodávateľ sa zaväzuje dodržiavať všetky právne predpisy a ak to nebude robiť a vyplynú z toho pokuty alebo škody, budú si ich priamo od neho vymáhať.