Čo sa zmení?

Vláda a jej premiér tvrdia, že schválením novely Obchodného zákonníka sa koncepčne vyrieši problém neplatenia za odvedenú prácu subdodávateľov. Je to veľký omyl alebo zámerné zavádzanie. Pozmeňujúce návrhy na dvoch stranách, pričom celý zákon má 23 strán, riešia len Váhostav a ďalšie firmy, ktoré sa môžu dostať do podobných problémov v budúcnosti.

Neriešia však problém neplatičov komplexne. Môže sa stať, že ďalšie nezodpovedné firmy vytunelujú vlastnú firmu a potom požiadajú jej subdodávatelia štát o odkup pohľadávok. Zákon nezabráni tomu, aby špekulanti skrývajúci sa do schránkových spoločností unikli pred vlastnými dlhmi v reštrukturalizácii.

Váhostavu sa pri obchodoch so štátom mimoriadne darilo. V minulosti sa firma podieľala na štátnych zákazkách v sume okolo 1 miliardy eur. Subdodávatelia preto nemali obavy, že firma takýmto spôsobom krytá štátom im v budúcnosti vôbec nezaplatí. Neobávali sa ani nejasného vlastníckeho pozadia so siedmimi schránkovými spoločnosťami. Účinná ochrana pred takýmito praktikami dnes neexistuje. Novela nezvýšila ochranu nezabezpečených veriteľov.

Neexistuje paragraf s prísnymi postihmi, ktorý by donútil schránkové firmy preukazovať, že vo firme nefungujú len na zakrytie hlavného majiteľa, že neexistujú len na to, aby počas reštrukturalizácie postupovali v jednote s dlžníkom. Dnes sa ocitli spolu s nezabezpečenými veriteľmi na strane poškodených.

Ako ich ochrániť

Ochrana subdodávateľov v prípade verejných zákaziek nemusí byť tak zložitá, ako sa javí z novely Obchodného zákonníka. Ak by si svoju kontrolnú úlohu plnil štát, ministerstvá, tak mnohé problémy by nevznikli. Štát by preplatil faktúry svojmu hlavnému dodávateľovi, ktorý mu stavia diaľnice len vtedy, ak tento preukáže, že má pri stavbe vyrovnané predchádzajúce záväzky voči svojim subdodávateľom.

Na takéto jednoduché riešenie nie je potrebný zákon. Základné pravidlá kontroly treba len zahrnúť do zmlúv s dodávateľom a potom stačí len kontrolovať. Keď štát pri kontrole zistí, že dodávateľ neplatí, nezaplatí mu ďalšie platby.

Ďalšie riešenia

Vo verejnom sektore by mal byť stanovený presný rozpočet, respektíve cena za dielo, ktorá by bola referenčná, napríklad formou štátnych expertíz. Podozrivo nízke cenové ponuky by boli vyradené. Myslí si to generálny riaditeľ Coface Slovensko Juraj Janči. Ide o jednu z najväčších svetových firiem na manažovanie pohľadávok.

„Rovnako by súťažiaci boli povinní predkladať súbor činností, ktoré zabezpečujú vo vlastnej réžii a ktoré si riešia subdodávateľským spôsobom, spolu aj s ich menným zoznamom,“ konštatoval J. Janči.

Takýmto spôsobom by sa podľa J. Jančiho určili kľúčoví subdodávatelia, ktorým by v prípade neplatenia generálnym dodávateľom, automaticky platil štát ich dodávky za tovar alebo uskutočnené služby. Špekuláciám by sa dalo zabrániť aj vtedy, ak by sa minimálna miera uspokojenia v reštrukturalizácii zvýšila. „Zákonom by sa minimálna miera uspokojenia v reštrukturalizácii mala upraviť aspoň na 30-40 percent. Tiež by sa mala rozšíriť definícia skutku trestného činu podvodu o prípad zámernej nízkej ceny a úmyslu nezaplatiť svojim dodávateľom,“ podotýka.

Iné rozmýšľanie

Subdodávatelia sa pri svojom biznise dosiaľ spoliehali na silné stavebné firmy Doprastav, Váhostav-SK, TSS Grade. Veľkosť firmy a ich história bola pre nich istotou, že sa nemôže nič stať. Takéto myslenie musia subdodávatelia zmeniť.

Coface dlhodobo monitoruje vývoj v stavebnom sektore. Problém podľa Coface nastáva vtedy, ak si generálny dodávateľ diela alebo zhotoviteľ neplní svoje povinnosti, či už vplyvom druhotnej platobnej neschopnosti alebo zámerne špekuluje s nízkou ponúkanou cenou.

„Teda generálny dodávateľ ide do súťaže s vopred naplánovanou stratou, či dokonca s tým, že nezaplatí subdodávateľom. Následne vzniká reťazová reakcia, kde sa neplatenie šíri celým spektrom subdodávateľských spoločností,“ konštatuje Juraj Janči.

Vzhľadom na špecifickosť a netypické správanie v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch je podľa neho už nevyhnutné mať v tomto biznise čo najviac informácii o obchodnom partnerovi, neustále monitorovať jeho správanie a čo najskôr zareagovať na meškanie platieb.