Vládni poslanci vlani schválili bez akýchkoľvek pripomienok nový zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. S odôvodnením, že len aplikujú smernicu EÚ do našej legislatívy. Odborníci upozorňujú, že ide o ďalšie byrokratické kladivo na zamestnávateľov. Národný inšpektorát sa už pravdepodobne pripravuje na to, ako bude vyberať od nich pokuty.

Nech žije byrokracia

„Exkluzivita zákona spočíva v tom, že slovenskú byrokraciu sme začali vyvážať aj za hranice Slovenska,“ komentuje zmeny daňový poradca Martin Tužinský.

Problémy zákon narobí určite tým zahraničným zamestnávateľom v krajinách EÚ alebo EHP, ktorí vysielajú zamestnancov na Slovensko. Musia ešte pred tým ako pošlú zamestnanca na Slovensko poslať Národnému inšpektorátu práce informácie o spoločnosti a o vyslanom zamestnancovi ako aj o mieste a dobe vyslania zamestnancov a type poskytovanej služby. Na mieste výkonu práce musí viesť a na požiadanie inšpektorátu práce predložiť pracovné zmluvy, evidenciu pracovného času a doklady o vyplatenej mzde vyslaných zamestnancov. Zahraničný zamestnávateľ musí mať na Slovensku tiež kontaktnú osobu a adresu. 

Na dôsledky zákona upozornil poslanec Jozef Mihál (SaS) pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády. „Ak tu doteraz bola byrokracia ako Brno, tak od 18. 6. bude ešte vyššia. A viete prečo? Napríklad preto, lebo keď si do nejakej firmy kúpia z Nemecka nejaký stroj a príde im to nemecký technik nainštalovať, tak ten nemecký zamestnávateľ bude musieť nahlasovať na náš slovenský inšpektorát práce, že tu má technika, ktorý tu bude tri dni montovať stroj vo firme. Tá nemecká firma sa veľmi poteší, že ako sa fajn podniká na Slovensku.“

Novela okrem iného definuje, čo je to cezhraničné vysielanie zamestnancov. Mzdárky vo firmách budú musieť vedieť rozlíšiť, či ide o pracovnú cestu, o dočasné pridelenie zamestnanca na prácu v zahraničí alebo dohodu o zmene miesta výkonu práce. Ak po 18. júni vyšlete svojho zamestnanca ku zahraničnému subjektu za účelom poskytovania služieb, už to nemusí byť zahraničná pracovná cesta, ale vyslanie za účelom cezhraničného poskytovania služby. Zamestnávateľ v takomto prípade musí mať pripravený vysielací list. Podobné oznamovacie povinnosti bude teda mať aj slovenský zamestnávateľ, ktorý vyšle zamestnanca do zahraničia. Národný inšpektorát práce pritom bude môcť pokuty za porušenie zákona vymáhať aj cez podobné inštitúcie v štátoch EÚ a EHP.

Čiernym zamestnávateľom nechcene

Novela tiež mení zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. J. Mihál kritizoval, že pokutu za čierne zamestnávanie bude môcť dostať aj firma za to, že jej dodávateľ načierno niekoho zamestnáva, pričom pod čiernym zamestnávaním sa myslí napríklad to, že o hodinu neskôr prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Vyzval poslancov, aby zákon o cezhraničnej spolupráci zrušili pokým ešte nevstúpi 18. 6. do účinnosti. „Urobíte obrovskú službu slovenskému podnikateľovi.“

Túto zmenu priniesla novelizácia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Firma alebo živnostník už nebude môcť prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje iná firma alebo živnostník prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide buď o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bude predpokladať, že "odberateľ služby alebo práce" o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania alebo nelegálnej práci vedel alebo vedieť mal a od dodávateľa nemal prijímať služby a prácu vykonávanú nelegálne zamestnanými zamestnancami. Odberateľ teda má absolútnu objektívnu zodpovednosť.

„Z uvedeného vyplýva, že ak ako odberateľ prijmem službu dodanú od dodávateľa poskytujúceho mi službu, hrozí mi pokuta od 2-tisíc do 200-tisíc eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Zistenie informácie o tom, či môj obchodný partner zamestnáva zamestnancov nelegálne je nielen časovo a finančné náročné, ale v niektorých prípadoch (vzhľadom na legislatívu týkajúcu sa ochrany osobných údajov) aj nemožné,“ komentuje dôsledky tejto zmeny M. Tužinský.