Nováčik vo firme musí počítať s tým, že jeho budúci kolegovia sa ešte skôr ako nastúpi, možno pokúsia zistiť, čo je zač, odkiaľ prichádza, aké sú jeho pracovné skúsenosti a čo dosiahol. Spravidla však ide o informácie z druhej ruky, ktoré môžu byť značne skreslené.
To znamená, že prichádza do prostredia, ktoré si azda o ňom už vytvorilo mienku. Preto je dôležité, aký na svojich nových kolegov urobí prvý dojem. Táto otázka by sa nemala podceňovať, pretože je to najjednoduchší spôsob, ako už v zárodku eliminovať nesprávne postoje kolegov a vynútiť si rešpekt.
Ako vzbudiť dobrý dojem? Najlepšie je zvoliť zlatú strednú cestu, čiže nebyť prehnane submisívny ani dominantný.
Najhoršie je, keď sa nováčik utiahne do kúta a nechá zo seba urobiť dievča na všetko alebo keď sa na druhej strane správa dominantne a hneď po príchode začína v pracovnom kolektíve zavádzať a presadzovať nové pravidlá. Takýto ľudia nebývajú obľúbení.
Treba byť otvorený a prístupný, ale zároveň sa držať svojich zásad a byť principiálny. Len vtedy si nový pracovník môže vybudovať autoritu. Inými slovami, mal by zachovať primeranú mieru asertivity a empatie.
Keďže prichádza do nového prostredia, ktoré nepozná, určite sa mu oplatí viac počúvať, ako rozprávať. V každej organizácii totiž funguje nielen tá formálna, ale tiež neformálna firemná kultúra, ktorá je na „prežitie" oveľa dôležitejšia.
Pod pojmom neformálna firemná kultúra si možno predstaviť napríklad rivalitu medzi oddeleniami, kto je a kto nie je obľúbencom šéfa či frflanie na nízke platy. Do všetkých týchto zákulisných vzťahov pracovník či chce alebo nechce musí preniknúť.
Častou chybou nových zamestnancov je, že sa usilujú na neznáme prostredie adaptovať čo najrýchlejšie. Kladú príliš veľa otázok a pýtajú sa i na triviálne veci, na ktoré by dokázali prísť aj sami, napríklad naštudovaním interných dokumentov organizácie.
Kolegov, ktorí sú pracovne vyťažení, obťažujú otázky typu „Ako sa zapína počítač?" alebo „Akú klapku má učtáreň?". Takéto správanie v nich vzbudzuje dojem nekompetentnosti a odbornej nespôsobilosti nového spolupracovníka. V mnohých firmách to riešia tak, že novicovi pridelia tútora, ktorý dostane za úlohu zasvätiť ho do systému fungovania organizácie.
Nie je nič neobvyklé, ak šéf oddelenia síce formálne zabezpečí zaškolenie nového pracovníka, ale ihneď ako sa zavrú dvere na jeho kancelárii, všetko odíde dostratena a nový kolega je odkázaný iba na seba. Zostať v takom prípade pasívny, môže byť zásadná chyba, pretože firma potom môže posudzovať jeho výkony negatívne, hoci ich z objektívnych príčin nemohol splniť. Nový pracovník sa musí usilovať, aby čo najskôr začal podávať štandardné výkony.
Niekedy zamestnanca na novom pôsobisku čaká nepriateľské prostredie. Stáva sa to prevažne vo firmách, kde sa uprednostňuje individualizmus pred tímovou prácou.
Pre existujúcich pracovníkov totiž predstavuje hrozbu. V takom prípade treba vyvinúť maximálne nasadenie, ukázať svoje schopnosti a pokúsiť sa získať na svoju stranu aspoň jednu „spriaznenú dušu", ktorá pomôže prekonať neprajnosť kolegov.
Požiadať o zásah nadriadeného je až posledná možnosť. Treba si však uvedomiť, že ani on nemôže použiť iné ako neformálne nástroje.
Prikázať niekomu, aby sa nesprával nepriateľsky, sa nedá. Navyše, neformálne vzťahy sa vždy odohrávajú za chrbtom šéfa.
Mimoriadne dôležité v takýchto situáciách sú preto emocionálna inteligencia a komunikačné schopnosti. Ak sa napríklad v kolektíve nachádza konfliktný jedinec, nemusíme ísť hneď do otvorenej konfrontácie. Niekedy je lepšie použiť taktiku veľkorysosti a súťažiť pracovnými výsledkami.
Autor je generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenskej Grafie.
Foto - Profimedia.cz
