Projekt eKasa, teda online pripojenie registračných pokladníc, prejde čoskoro ďalšími zmenami. Podľa platnej legislatívy je pre podnikateľov, evidujúcich tržbu v registračnej pokladnici, povinný od 1. júla 2018. Musia online odosielať pokladničné doklady na servery finančnej správy (FS), inak im hrozia sankcie.
Zatiaľ rezort financií pod vedením ministra Igora Matoviča v tichosti chystá zmeny, a to v rámci predbežnej informácie k návrhu zákona o používaní e-Kasy, ukončenej pripomienkovým konaním 25. októbra 2021.
Ním sa nahradí zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. TREND zisťoval, čo sa chystá a ako to bude fungovať po novom a aké „karty“ má v rukách rezort.
Návrh zákona sa podľa slov Martiny Rybanskej, hovorkyne Finančnej správy (FS SR) vypracováva v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády, s cieľom dosahovať medzinárodne porovnateľné výsledky v boji proti daňovým únikom.
„Rekodifikáciou zákona o používaní registračných pokladníc sa dosiahne sprehľadnenie zákona, ako aj spresnenie a úprava ustanovení s prihliadnutím na poznatky z praxe,“ uviedla pre TREND.
Ako ďalej M. Rybanská spresňuje, novým zákonom sa nebudú navrhovať žiadne nové povinnosti a zmeny pre podnikateľov, ktoré by pre nich predstavovali administratívne zaťaženie alebo finančné náklady.
„V súčasnej dobe ešte nie je pripravený legislatívny návrh zákona. Tento bude predstavený v ďalšom legislatívnom procese, v predbežnom pripomienkovom konaní a následne v medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ dodala M. Rybanská.
V súčasnosti sú už procesy s eKasou v praxi zabehnuté, a tak sú v pozore aj podnikatelia, ktorí nevedia, čo im nová legislatíva prinesie. Viackrát sa totiž stretli v praxi s tým, že štát tvrdil minimálnu či žiadnu administratívnu záťaž, ale opak bol pravdou.
Bude koniec prepisovaniu dát?
Problém je však aj inde. V súčasnosti sú účtovníci zahltení nahadzovaním blokov z eKasy pri spracovávaní jednoduchého či podvojného účtovníctva. Za mesiac im rukami prechádzajú stovky či tisícky blokov s QR kódmi, ktoré potrebujú dostať do účtovníctva.
„My opakovane už viac ako dva roky preberáme s FS tému, že by bolo vhodné otvoriť eKasu pre tretie strany. Teda aby mohli dané dáta z nej získavať automatizovane. Účtovníci by už nemuseli údaje z nich nahadzovať manuálne, ale automatizovane, čo by ich práci prinieslo ďalšiu pridanú hodnotu a úsporu času,“ hovorí pre TREND Peter Kulich, výkonný riaditeľ združenia Slovensko.Digital.
Prínos tohto kroku, na ktorý netreba žiadne nové technológie či prípravy, by pocítil aj štát. Automatizované spracovávanie dokladov by posunulo kontrolu blokov z eKasy cez QR kódy oveľa ďalej do budúcnosti.
„Účtovníci by ich skenovali vo veľkom, automatizovane snímali do účtovníctva, čiže kontrolovali by, či sú vystavené korektne a či sú pravé. Z tohto by benefitovala najmä FS, veď pripravili aplikáciu na overovanie pravosti pokladničných dokladov, ale pochybujem, že to občania robia masovo. Ja sám som to skúsil tak 2-3-krát na začiatku a potom už nie,“ spresňuje P. Kulich.
Do procesu zasahuje Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý tvrdí, že na bločku sú rôzne osobné údaje, ktoré treba chrániť. Preto musia účtovníci a firmy dáta z nich prácne prepisovať či skenovať. Avšak prax je taká, že ak si dnes ktokoľvek nahodí kód dokladu do aplikácie či do webového prehliadača na adrese www.overdoklad.sk, uvedené údaje sa mu aj tak zobrazia v plnom znení.
„Takýto argument úradu je absurdný. Je totiž úplne jedno, kde si daný doklad zákazník overí, či cez webový prehliadač, alebo cez aplikáciu. Navyše, všetky dáta o podnikateľoch sú verejne ľahko dohľadateľné v živnostenskom či obchodnom registri,“ argumentuje P. Kulich.
Dáta otvoriť, systém digitalizovať
S myšlienkou otvorených dát sa naplno stotožňuje aj Marek Polic, garant ekonomických programov spoločnosti Kros.
„Určite podporujeme automatizáciu a digitalizáciu v účtovnej forme. Ekasa je ideálnou ukážkou toho, ako by sa to dalo urobiť. Ak by sa FS rozhodla otvoriť API rozhranie až do úrovne prepojenia týchto dát s konkrétnym softvérom podnikateľov, otvorila by sa obrovská príležitosť plnej automatizácie,“ dodáva M. Polic.
Výhod by bolo mnoho. Nulová chybovosť, nulová pracnosť s evidenciou bločkov, minimalizácia tlačenia dokladov, plná digitálna archivácia. Pravdou tiež je, že na jednom mieste sa zhromažďuje veľa dát a pri otvorenom API by bola vždy nejaká miera únikov dát, podobne ako pri používaní internetových prehliadačov, ale všetko sa dá rozumne nastaviť.
Nadväzujúc na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý rozhodol, že takzvaný unikátny identifkátor kupujúceho nie je v súlade s ústavou, sa v tomto smere otvárajú nové možnosti. Teda zrýchlenie automatizácie, evidencie i účtovanie bločkov. Možno sci-fi predstava, ale možno to raz tak môže fungovať, pripúšťa M. Polic.
„Podnikateľ príde do predajne a nakúpi napríklad v hotovosti to, čo potrebuje. Takto do eKasy dostane všetky potrebné údaje z pohľadu legislatívy, napríklad aj údaj kupujúceho. Doklad z eKasy by sa automatizovane a digitálne dostal do účtovného softvéru,“ objasňuje M. Polic s tým, že momentálne niektoré softvéry dokážu priamo komunikovať s eKasou cez QR kódy a do istej miery umožňujú proces evidencie automatizovať.
Štát by nemusel nič nové vymýšľať, technicky je systém pripravený, stačí ho len otvoriť pre takéto účely.
Nové možnosti softvérových riešení
Nový zákon z dielne I. Matoviča by mohol takto po novom tvoriť aj staronový problém, ktorý nie každému bude vyhovovať. Hoci bola eKasa od začiatku navrhnutá ako softvérové riešenie, podobne ako to funguje v susednom Česku, napokon sa pred tromi rokmi pozmeňovacími návrhmi zaviedla ako hardvérové riešenie s chráneným dátovým úložiskom.
„Tým pádom sa zmenila hra, s ktorou sa pôvodne vôbec nepočítalo. Prevládli rôzne lobistické tlaky, nie argumenty. Výrobcovia pokladníc dokonca dnes tvrdia, že koncept chráneného dátového úložiska je nielenže drahý, ale prináša nemálo problémov do praxe,“ konštatuje P. Kulich. Navyše, FS nikde nepredložila fakty, akým spôsobom zabránilo úložisko úniku dát a podvodnému správaniu, koľko takto štát ušetril na podvodoch.
„Podnikatelia musia mať certifikované dátové úložisko, tlačiareň, k tomu platobný terminál a pod. Je to veľmi komplikované, postavené na biznis modely tradičných poskytovateľov, výrobcov hardvérových pokladní,“ dodáva výkonný riaditeľ Slovensko.Digital.
Teraz by sa mala softvérová eKasa v návrhu rezortu financií objaviť opäť. „Malo by to byť jednoduché. Na tablete či mobile si stiahnete appku, nemusíte kupovať drahý hardvér a môžete predávať tovar či služby online,“ objasňuje P. Kulich.
S otvorením dát pre tento účel má však problém Úrad na ochranu osobných údajov, hoci štát naoko prezentuje politiku otvorených dát. Koncept chráneného dátového úložiska navrhuje P. Kulich ponechať tam, kde nebude fungovať internetové pripojenie, teda pri vydávaní dokladov offline.
Zmenami nie sú všetci nadšení
V pripomienkach k predbežnej informácii rezortu financií sa v rámci návrhu nového zákona objavujú také, ktoré by radi súčasný stav zachovali.
Slovenská asociácia predajcov fiškálnych zariadení (SAPFiZ) považuje za potrebné pokračovať v tom, čo sa už vybudovalo. Podľa nej treba zvyšovať bezpečnostné štandardy ochrany fiškálnych dát vo fiškálnych zariadeniach, pričom zabezpečené dátové úložisko treba naďalej chrániť.
Asociácia výrobcov, dovozcov a predajcov elektronických registračných pokladníc (ASERP) dokonca navrhuje úplne zrušiť virtuálne registračné pokladnice a presmerovať podnikateľov do zabezpečeného prostredia eKasy. Daniari v roku 2019 evidovali zhruba 46-tisíc používateľov bezplatnej VRP na evidenciu tržieb v hotovosti. K novembru 2021 ich FS evidovala celkovo až 108 787. Tisícom ľudí by to riadne skomplikovalo biznis.
Argumentom ASEP oponuje Ján Suchal, programátor a vývojár združenia Slovensko.Digital. Podľa neho by VRP mohli viac využívať najmä malí a strední podnikatelia, čo by pre nich v softvérovej verzii prinieslo ďalšiu pridanú hodnotu, navyše bez vyšších nákladov.
„Malým predajcom by stačilo zakúpiť si platobný modul, mať ho spárovaný s aplikáciou v mobile. Na konci dňa by sa položky z tejto aplikácie preniesli do VRP cez otvorené rozhrania. Dá sa zabezpečiť aj bezpečné zašifrovanie dát, aby nedochádzalo k podvodom. Možností, ktoré takto bezproblémovo fungujú v zahraničí, a tlačí na ne aj EÚ cez otvorené dáta, je mnoho,“ konštatuje J. Suchal pre TREND.
ASERP by tiež rada vrátila do praxe daňové plomby, aby údaje neboli predmetom podvodnej manipulácie a chce zostať pri povinnej certifikácii fiškálnych zariadení.
„Nevidíme dôvod na zavedenie ďalšieho neovereného produktu, ktorý by slúžil na výber dane. Opäť je tu snaha znižovať bezpečnostné parametre a vytvárať ďalší, hardvérovými prvkami nezabezpečený systém, ktorý by priniesol iba zbytočný zmätok do existujúceho systému,“ tvrdí ASERP v pripomienkach.
Podnikatelia čakajú na legislatívu
Podnikatelia sú avizovanými novinkami zmätení. Nevedia totiž, čo môžu od rezortu financií čakať.
Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu (SAPPO) víta iniciatívu rezortu na sprehľadnenie existujúcej legislatívy spolu s úpravou registračných pokladníc.
„Nie je nám však zrejmé, či je zámerom rezortu len sprehľadnenie právneho predpisu vypustením nerelevantných ustanovení, alebo aj systémové zmeny v systéme nastavení on-line pokladníc,“ konštatuje SAPPO v pripomienkach k legislatíve.
Štát roky sleduje státisíce ľudí, nevie prečo. Hľadal u nich špinavé peniaze, nenašiel nič
Tiež navrhujú predĺžiť 48 hodinovú lehotu na obnovenie prevádzky pokladnice, ak došlo k výpadku online pripojenia. Najmä u niektorých diaľničných čerpacích staníc sú takéto výpadky veľmi bežné. Návrh rezortu totiž hovorí o zmenách k novým trendom v evidencii tržieb, čo konkrétne má však na mysli, sa zrejme ukáže už čoskoro.
Z predbežných informácií nie je úplne zrejmé, čo tým ministerstvo financií myslí, ani zástupcovi Iniciatívy slovenských maloobchodníkov Danielovi Krakovskému.
„Ak je zámerom presadzovať štátny softvér do pokladníc, nie je to podľa nás správna cesta. Nehovoriac o problematickom zavedení do rôznych typov prevádzok. Nie je to tak dávno, čo štát donútil podnikateľov bez akejkoľvek náhrady vymeniť svoje kasy za e-Kasy, čo stálo nemalé financie. Zjednodušenie a sprehľadnenie legislatívy však vnímame pozitívne,“ uzatvoril D. Krakovský.
