Nóri to rozsvietia u Lenina

Kreatívne (logo rubriky)

Prečo sa nórski dizajnéri zaoberajú svetlom? Lebo doma na severe majú tmu. Tento bonmot je zábavný asi tak z polovice, nič to ale nemení na fakte, že hra so svetlom zohráva v súčasnom nórskom dizajne výraznú úlohu. Presvedčiť sa o tom bude dať od stredy do nedele na podujatí Dizajn víkend v Bratislave. Tretí ročník akcie sa bude konať v interiéroch Pisztoryho paláca – polozabudnutej kultúrnej pamiatke, ktorá kedysi hostila aj Leninovo múzeum.

Okrem pohľadu do aktuálneho domáceho dizajnérskeho diania ponúknu organizátori aj niekoľko výletov do zahraničných štúdií. K hlavným ťahákom bude patriť výstava trojice nórskych dizajnérov, ktorá prinesie intenzívnu vzorku severskej scény. Predstaví sa etablovaný dizajnér Andreas Engesvik s jedinečným citom pre redukciu foriem a dôrazom na materiál, ktorého štýl smeruje k „mäkkému“ minimalizmu. Sekundovať mu bude kolega a úspešný zberateľ prestížnych cien Daniel Rybakken, ktorého teritórium sa nachádza na hranici medzi voľným umením a dizajnom. Veľmi citlivo a taktiež minimalisticky pracuje s ilúziou a jeho veľkou témou je svetlo. Nie svietidlo, ale tvorba svetla ako takého.

Iný dizajnérsky prístup ku svetlu predstaví Cathrine Kullbergová. V jej tvorbe ide o poetický výraz s veľkým rešpektom k potenciálu krajiny. Na medzinárodnej scéne sa zviditeľnila svojou kolekciou svietidiel s precíznym detailom prerezávanej „kresby“ na dyhe, pri ktorých sa inšpirovala lesnatou krajinou vo svojom okolí. O špecifikách severského dizajnu a vplyve folklóru na svoju tvorbu hovorí C. Kullbergová v nasledujúcom rozhovore.

Zaužívaný je názor, že ľudia na severe sú viac a prirodzenejšie spätí s prírodou. Ako vy prežívate tento vzťah?

Nórska architektúra a obzvlášť dizajn je často popisovaný ako priamočiary, poctivý a neafektovaný. Konštatuje sa tu prepojenie na „dramatickú“ povahu našej pozdĺžnej a úzkej krajiny, ktorú formujú pohoria, fjordy a dlhé pobrežné línie. Tieto prívlastky by však mohli byť použité aj všeobecne pre celú medzinárodnú modernistickú tradíciu.

Čo teda charakterizuje nórsky či severský dizajn a architektúru?

Je to vášnivé použitie dreva, kameňa a betónu. Dôraz sa kladie na vzťah medzi stavbou a terénom, v ktorom je umiestnená. Nórsky modernizmus býva označovaný aj ako poetický, lebo sa vyznačuje úzkym vzťahom medzi krajinou, prírodou a stavbou a tiež používaním prírodných materiálov, ako je kameň a drevo. Obľúbená je tiež vlna, ľan a sklo. Modernizmus je prítomný aj vo formách a jednoduchosti výrazu. V tejto charakteristike však trochu zaznieva aj istý mýtus budovaný teoretikmi. Väčšina dnešných Nórov predsa len žije v mestách, sú inšpirovaní urbánnym životom, zriedka trávia čas v prírode a vo svojej práci sledujú svetové trendy.

Ovplyvnila vašu tvorbu severská modernistická tradícia?

Severský dizajn má silný sklon k využitiu dreva. Osobne si vážim tento aspekt, pretože používanie dreva v produktoch a stavbách si vyžaduje určitú úroveň remesla a priemyselnej výroby. Hľadanie nových spôsobov využitia dreva je úžasná výzva. Moja kolekcia nórskych lesných lámp patrí do tradície škandinávskeho dizajnu, používam svetlé drevené dyhy a kožené detaily. Lampy sú aj formálne jednoduché. Navyše ich distribuujem cez obchody so zameraním na súčasný škandinávsky nábytkový dizajn a tiež na „klasiku”. Okrem toho je pre mňa dôležité, v akých kontextoch sú moje lampy prezentované. Často sú súčasťou typických škandinávskych interiérov a pôsobia tam ako zjemňujúci prvok. Ale môj „lesný“ vzor je univerzálny, aj keď zobrazuje obrysy nórskej borovice na horizonte. Kanaďania i Japonci mi hovorili, že im pripomína ich les. Hádam si tam aj Slováci nájdu ten svoj.

C. Kullbergová - stolná lampa Nórsky les

Inšpirujú vás ľudové remeselné technológie a vzory?

Dnes je jasne rozoznateľným trendom, a to nie len v Nórsku či Škandinávii, že sa tvorcovia nechávajú inšpirovať tradičnými remeselnými technikami, materiálmi, odkazmi na prírodu a folklór. Mladá generácia dizajnérov vníma históriu ako zdroj informácií a podnetov. Niekedy je to gýčové, povrchné a čisto dekoratívne, no je tu aj mnoho inšpiratívnych technických riešení so zaujímavým vizuálnym jazykom, ktorý vzniká prepojením vizuálnej tradície, materiálov a nových technológií.

Ktoré kvality – spoločenské, formálne, úžitkové či materiálne – sú pre vás v dizajne dôležité?

Dobrý dizajn vždy obsahuje buď všetky alebo aspoň niektoré z týchto vlastností. Ďalšie kvality pridávajú veciam ľudia, ktorí produkty či navrhnuté priestory používajú. Napríklad pri verejnom priestore je veľmi ťažké vytvoriť nejaké architektonické riešenie a prinútiť ľudí, aby ho používali presne tak, ako bolo naplánované. Ľudia daný priestor buď prijmú, alebo nie. Môžu ho úplne ignorovať, opustiť, zničiť, alebo ho obsadia a transformujú podľa vlastnej predstavy. To, ako vnímame hodnotu vecí, domov, priestorov sa časom mení aj preto, že fungujú v nadväznosti na kultúrne a socio-ekonomické zmeny. Ak ste závislý na dizajne, ako napríklad ja, môžete si užívať detaily spojov, povrchov, farby, úžasné materiály – teda veľké hodnoty samé o sebe. Ale nakoniec sú to ľudia, použitie a funkčnosť, ktoré sú základom. Na druhej strane nemožno od dizajnérov očakávať, že budú schopní a ochotní plniť všetky vymyslené zadania. Vtedy je väčšinou výsledkom zlý dizajn. Dizajnéri a architekti majú právo byť arogantní a svojhlaví.