Manažér roka 2012: hlavná stránka | hlasovanie
Hovoriť o manažéroch v súvislosti so slovenským školstvom nie je bežné. Možno aj preto, že ak sa chcete uchádzať o riadiacu funkciu v štátnej škole, bez pedagogického alebo vedeckého titulu to prakticky nepôjde. No kto šéfuje organizácii, ktorá zamestnáva a vzdeláva spolu dvadsaťtisíc ľudí, tomu profesúra z elektroniky sotva pomôže dostať ju medzi špičku. Rektorovi Slovenskej technickej univerzity (STU) Robertovi Redhammerovi sa to podarilo. Preto nazývať ho manažérom je celkom na mieste. Aj keď, ako sám hovorí, po funkciách nikdy netúžil a úspech STU sa nedá zúžiť na prácu jediného človeka.
Cieľ: vnútorná efektivita
Pre tých, ktorých všeobecné reči z úvodu článku o úspechu STU nepresvedčili, pár faktov: v rebríčku najlepších svetových univerzít webometrics sa bratislavská technika vlani posunula o 362 miest do najlepšej päťstovky. V tej je zo slovenských škôl už len Univerzita Komenského. Vlastné príjmy STU vrátane tých z podnikateľskej činnosti tvorili v minulom roku 21 percent príjmov v deväťdesiatmiliónovom rozpočte. Je to v porovnaní s inými slovenskými vysokými školami mnohonásobne viac. Univerzite sa tiež v polovici tohto roku podarilo dokončiť novú budovu Fakulty informatiky a informačných technológií – udalosť, ktorá sa pod Tatrami odohráva tak raz za pätnásť rokov.
Absolventi STU takmer nemajú problém zamestnať sa – ich miera nezamestnanosti sa pohybuje od šesť do sedem percent, čo je, nerátajúc umelecké školy, najmenej spomedzi všetkých vysokých škôl. A v neposlednom rade, škola si zatiaľ nepokazila meno pochybným rozdávaním titulov, ako sa to deje na mnohých iných slovenských „univerzitách“.
Časť týchto úspechov kopíruje program, s ktorým R. Redhammer uspel pred dvoma rokmi vo voľbách rektora. Dal si v ňom za cieľ zvýšiť vnútornú efektivitu univerzity, tak aby sa študenti, učitelia a vedeckí výskumníci mohli venovať odbornej práci. Tá by však nemala byť odtrhnutá od života za múrmi univerzity, ale mala by byť schopná vypracovať riešenia, ktoré by v prípade záujmu firiem dokázala speňažiť. Napríklad prostredníctvom piatich spin-off spoločností, ktoré v posledných rokoch založili pracovníci univerzity, či stoviek podpísaných zmlúv o diele so súkromnými aj štátnymi firmami.
„No ešte donedávna sme riešili problémy, ktoré sa pred voľbami rektora odsúvali na neskôr,“ hovorí R. Redhammer. Ktorého, rovnako ako iných rektorov, aj pre nevhodne nastavený systém financovania vysokých škôl možno vlastne považovať za krízového manažéra.
Keď niet na koho delegovať
R. Redhammer pochádza z učiteľskej rodiny, to však nie je dôvod, pre ktorý ostal po skončení inžinierskeho štúdia na univerzite. Príčinou boli viaceré zaujímavé výskumné úlohy, do ktorých sa v tom čase na „jeho“ fakulte elektrotechniky a informatiky púšťali. A zachutilo mu aj učenie. „Rozbúšilo sa mi srdce, že čo som vykonal, keď si ma zavolal dekan fakulty,“ spomína R. Redhammer na rok 1997, keď bol oslovený na funkciu prodekana. Vykonával ju do roku 2003, keď sa stal prorektorom a po ôsmich rokoch bol zvolený za rektora STU. Čomu však predchádzalo dlhé presviedčanie zo strany kolegov, aby sa volieb vôbec zúčastnil.
Členovia akademického senátu vedeli, že nehlasujú za človeka s pohľadom obmedzeným na svoju alma mater. Už počiatkom deväťdesiatych rokov R. Redhammer odišiel na necelý rok na univerzitu v anglickom Yorku. Ďalšie stáže absolvoval v rakúskom Linzi, britskom Cambridgei a líderské zručnosti si zlepšoval formou osobného koučingu. A v roku 2006 zašiel po rozumy na pár týždňov aj na americké univerzity.
Pri rozhovore o manažérskych zručnostiach rektor STU spomenie GDT metódu (z anglického Getting Things Done, názvu knihy Davida Allena z roku 2002) zameranú na zvládanie stresu vznikajúceho z množstva úloh. Podľa tejto metódy, ktorú kedysi časopis Wired označil za nový kult informačnej doby, by mal človek dostať zoznam povinností von z hlavy. Takže namiesto pamätania si ich sa bude môcť sústrediť na ich plnenie.
Že tých povinností nie je málo, je zrejmé, keď príde reč na delegovanie. „Snažím sa. No univerzita nie je firma. Je tu množstvo úloh, ktoré treba vyriešiť, no nikto ich doteraz nemal na starosti. Takže ich nikto nemá ani v popise práce a niet na koho delegovať,“ vysvetľuje jeden z najmladších slovenských rektorov.
Dôležitosť súhry
No často je to presne naopak a riešenie problému si vyžaduje spoluprácu viacerých ľudí z rôznych pracovísk. Keďže k takýmto situáciám dochádzalo na STU už v minulosti, mal R. Redhammer možnosť potrénovať sa v tom, čo by sa dalo označiť za jeho manažérsky štýl. Stavia na schopných ľuďoch, ktorým sa daria veľké veci v prípade, ak fungujú ako orchester. A nie ako armáda s absolutistickým generálom na čele. „Najdôležitejší sú ľudia, ktorých máte okolo seba. Potrebujú dirigenta aj primáša. No v takých veľkých organizáciách, ako je STU, je nevyhnutná hlavne súhra,“ myslí si R. Redhammer.
Tradičné nariekanie na nízke platy od rektora STU nepočuť. „Cieľom je, aby profesor na našej škole zarábal toľko ako vrcholový manažér,“ hovorí a dodáva, že priestor na takéto platové ohodnotenie v paragrafoch je. Naplniť ho financiami však škola môže, len ak sa jej bude dariť využívať svoj komerčný potenciál či úspešne sa zapájať do grantov.
Rozsah zodpovednosti, ktorá na pleciach rektora visí, zvyšuje okrem neoficiálneho titulu „najlepšia technická vysoká škola na Slovensku“ aj fakt, že STU je vlastne medzinárodnou organizáciou. V súčasnosti totiž na základe dohôd a zmlúv spolupracuje s vyše štyristo organizáciami a vysokými školami po celom svete. „Skúsenosť zo štúdia v zahraničí je nenahraditeľná a naším cieľom je zvyšovať počet študentov, ktorí sa každým rokom vydajú za poznatkami za hranice,“ tvrdí rektor.
„My“ namiesto „ja“
Aj pri týchto slovách sa prejavuje prístup R. Redhammera k svojej funkcii a práci z nej vyplývajúcej. Totiž – počas celého rozhovoru namiesto slova „ja“ používa slovo „my“. Hoci hovoriť v prvej množného čísla by sa dal chápať ako kráľovský plurál.
A plány rektora STU sú svojím spôsobom majestátne. Hovorí, že by bol rád, keby univerzita pod jeho vedením „spáchala“ to, čomu sa hovorí cambridgeský fenomén. Termín označuje jav, keď výskumný a inovačný potenciál Cambridgeskej univerzity dokázal vyprodukovať aj pritiahnuť množstvo podnikavých ľudí, ktorí tento potenciál využili na zakladanie firiem. Podľa odhadov ich od roku 1960 vzniklo štyritisíc. Pol druha tisíca spoločností, ktoré fungujú pri univerzite dnes, zamestnáva približne 40-tisíc ľudí.
O niečo podobné by sa chceli pokúsiť aj na STU a pomôcť tomuto cieľu by mal projekt Science City, v rámci ktorého by do rekonštrukcie starých a výstavby nových budov mala škola do roku 2017 investovať minimálne 150 miliónov eur. „No v prvom rade by som chcel, aby naša škola mala vysoký kredit. Aby učitelia u nás radi učili, aby sa k nám študenti hlásili, lebo vzdelanie od nás bude mať hodnotu a bude zábavné,“ vysvetľuje rektor.
Kvôli práci na tomto a ďalších projektoch si rodina R. Redhammera asi príliš neužije. Čas strávený s ňou považuje rektor STU za najlepší relax a spôsob, ako zabudnúť na starosti spojené s prácou. Okrem bicyklovania so synom na petržalskej hrádzi tiež rád chodí po horách. „Pohľad na ne ma vždy fascinuje,“ hovorí šéf vysokej školy, ktorý kedysi, podobne ako dvaja jeho bývalí nadriadení z radov ministrov, šéfom ani byť nechcel. No na rozdiel od nich ju doteraz zvláda úspešne.
Robert Redhammer (49)
Inžiniersky titul získal v roku 1988 na vtedy ešte Slovenskej vysokej škole technickej v odbore mikroelektronika. O osem rokov neskôr sa habilitoval v odbore elektronika, profesorom v rovnakom odbore sa stal v roku 2010. Od konca štúdií pôsobí na dnešnej Slovenskej technickej univerzite – do roku 1994 ako výskumný pracovník, neskôr ako pedagóg a v rôznych riadiacich funkciách. Je členom viacerých vedeckých rád a odborných spoločností.
Partner projektu: Official image partner:
Foto - Maňo Štrauch
