Manažér roka 2012: hlavná stránka | hlasovanie
Stať sa v 26 rokoch členom Predstavenstva pobočky najväčšej svetovej logistickej firmy DHL Express môže byť náhoda. Ale keď sa šesť rokov nato v roku 2006 postavil Rastislav Brenčič na čelo divízie Freight, ktorej biznis je nákladná cestná a železničná preprava, náhoda to už nemohla byť. O tri roky neskôr dostal na starosť aj trhy v Rumunsku a Moldavsku. A pred niekoľkými mesiacmi sa pustil do ďalšej výzvy – rozbiehať cestnú prepravu na africkom kontinente.
Bežec
Kamióny neboli jeho snom, videl sa v športe – konkrétne v ľahkej atletike. Športoval celé detstvo a keďže bol veľmi súťaživý, každý neúspech ho burcoval k tvrdšiemu tréningu a lepším výkonom. „Dnes pozorujem na mojich vtedajších súperoch, že sú veľmi úspešnými podnikateľmi či manažérmi. Naučili sme sa preskakovať prekážky nielen v športe, ale aj v živote a práci,“ hovorí a dodáva, že jeho náturou je nikdy sa nevzdať.
V práci to platí dvojnásobne. V krajinách, kde je legislatíva a byrokracia viac brzdou ako motorom podnikania, sa musí dostať čistým spôsobom k biznisu. A je jedno, z ktorej strany: „Keď to nejde sprava, skúsim zľava. Ak nie tak, skúsim zhora, zdola. Až kým neuspejem. Som ochotný ísť až na hranu. Nestačí mi povedať nie dva- ani trikrát,“ hovorí.
Na dlhé trate
Aj keď by to z úst mnohých manažérov mohlo znieť ako klišé, z neverbálnej komunikácie R. Brenčiča sa frázi o budovaní dlhodobých vzťahov veriť dá. Žoviálny, s voľnými gestami a mimikou pomáha prelamovať ľady a formalitu. Kravata nie je jeho najlepší kamarát a uvoľnenú atmosféru očakáva aj od ľudí, ktorí prišli na pohovor. „Aj keď mám moc – formálne, radšej mám vplyv a snažím sa vždy hľadať riešenia výhodné pre obe strany, či už ide o vzťah s klientmi, dodávateľmi alebo zamestnancami,“ vysvetľuje. V takejto atmosfére sa pracuje podľa neho oveľa lepšie: „Nemáme najvyššie platy v brandži, ale ľudia k nám idú, pretože je tu fajn. A existuje skupina ľudí, ktorí by ani za dvojnásobný plat nevydržali pod arogantným a neúctivým manažérom.“
Slovo úcta skloňuje R. Brenčič aj v súvislosti s globálnym vedením DHL Freight. Nový výkonný riaditeľ Amadou Diallo načrtol víziu firmy, ktorá sa má rovnako sústrediť na výsledky a na rešpekt –či už ku klientom alebo aj medzi zamestnancami: „Páči sa mi, že nezostalo iba pri slovách. Naše rady skutočne začali opúšťať aj vrcholoví manažéri, ktorí mali skvelé finančné výsledky, ale k svo- jim ľuďom mali takmer nulovú úctu. O to viac ma to motivuje pracovať pre takú veľkú a na prvý pohľad neosobnú firmu,“ vysvetľuje.
Vzťahom, najmä s klientmi, sa podriaďuje aj jeho kalendár. „V prvom rade sú stretnutia s klientmi, a popri tom si nájdem čas na manažovanie, komunikáciu s Afrikou, aj na nutné zlo – najmä sedenia s právnikmi či finančným oddelením,“ priznáva. Ako to ide dokopy s tlakom na finančné výsledky? Rastú spolu so vzťahmi.
„Úspešný je ten, kto má skvelé vzťahy a môže ísť príkladom a byť inšpiráciou. Občas je ťažké nepodľahnúť nejakej jednoduchšej a rýchlejšej ceste k dosiahnutiu napríklad finančných cieľov. Tu sa ukáže pevnosť rebríčka hodnôt.“
Z brigády
Manažér, ktorý pracoval iba v jednej firme, by sa mohol nazvať ako nerozhľadený. O R. Brenčičovi to určite neplatí, a to napriek tomu, že do inej firmy nikdy neprešiel, akokoľvek boli ponuky lákavé. Trh aj konkurenciu pozorne vníma a sleduje nielen cez osobné vzťahy, ale najmä cez pohovory do svojej divízie, na ktorých sa rád zúčastňuje. Vidí na nich kvalitu ľudí. Aj z konkurencie.
Začínal v DHL ako brigádnik, a teda – dievča pre všetko. Postupne vo firemnej hierarchii stúpal a vydržal na „červeno-žltej“ lodi, aj keď dostal oveľa zaujímavejšie ponuky. Každé dva-tri roky ho totiž čakala nová výzva a ako tvrdohlavý ambiciózny manažér sa s ňou s chuťou popasoval.
Smer čierny kontinent
Tá posledná sa volá Afrika. Jeho nadriadený Stefano Arganese, ktorý šéfuje regiónu strednej a východnej Európy a Blízkeho východu, dostal od júla tohto roku „pod palec“ aj Severnú a Južnú Ameriku a Afriku. Spýtal sa: Kto je tu natoľko odvážny, aby dokázal dodržiavať pravidlá a zároveň prekonať všetky prekážky a byrokraciu v Afrike? R. Brenčič neuvažoval dlhšie ako pár sekúnd. A pustil sa skúmať trhy v Afrike, kde je pozemná nákladná preprava slabo rozvinutá. Na druhej strane, dynamika rastu afrických krajín je omnoho väčšia ako tých na starom kontinente.
Prvé stretnutia s ministrami dopravy, partnermi, klientmi a dokonca aj akvizičnými cieľmi už absolvoval. V Afrike je zhruba jeden týždeň v mesiaci a dočasne mu tento trh pridal aj na pracovnom dni – ten sa mu končí väčšinou okolo jednej až druhej hodiny rannej. „Ale viem, že do pár mesiacov už budem na klasických ôsmich až deviatich hodinách. Podľa mňa platí, že čím menej pracovného času manažér potrebuje, tým je lepší.“ Rovnaký pohľad má aj na podriadených – ak sú pravidelne príliš dlho v práci, musia popracovať na svojich manažérskych zručnostiach.
Vlastný štýl
R. Brenčič svojím neformálnym vystupovaním akoby nakazil svojich manažérov. „Chcem však, aby si každý našiel vlastný manažérsky štýl. Jediné, na čom trvám, aby bol ľudský a úctivý k zamestnancom,“ hovorí a dodáva, že určite nechce, aby sa jeho manažéri inšpirovali jeho nedostatkami.
Nebojí sa o nich hovoriť. Občas mešká, čo si všimli už aj niektorí klienti. „Ale nehádžem flintu do žita a pracujem na tom. V mojom kalendári však nie sú rezervy, a preto občas nastane sklz.“ Medzi svoje mínusy zaraďuje aj netrpezlivosť, aj keď jedným dychom dodáva, že sa s ňou už začína vyrovnávať. A tvrdohlavosť – to je dvojsečná zbraň. V mnohom pomôže, napríklad k dosiahnutiu cieľov, ale niekedy aj poriadne brzdí.
Múr či katedrála?
Mladý Slovák sa v tíme medzi skúsenými manažérskymi harcovníkmi DHL nestratí. Rád hovorí veci na rovinu a nebojí sa povedať svoj názor aj na vnútrofiremné problémy a situáciu. Túto odvahu si vypestoval pravdepodobne spolu s finančnou nezávislosťou: „Vždy som mal kde bývať, bez dlhov a netlačilo ma to, že by som zajtra prišiel o prácu. To mi dáva slobodu povedať si, čo chcem.“
Na druhej strane z R. Brenčiča cítiť aj pokoru k svojim predošlým nadriadeným, ktorí ho veľa naučili: „Predsa len som trocha rozmaznaný Bratislavčan, potreboval som pár lekcií zahraničného manažmentu, aby som si rozšíril pohľad na potreby ľudí,“ zdôveruje sa. Naráža na to, že dnes sa už pri pohovoroch snaží nájsť to, čo človeka na druhej strane stola baví a v čom je dobrý: „Keď nájdeme prienik s tým, čo hľadáme vo firme, berieme ho.“ R. Brenčič neverí na externú motiváciu a už vôbec nie na peniaze. Až keď sa zamestnanec sebarealizuje, dokáže byť skutočne spokojný a šťastný,“ zdôrazňuje.
Je zrejmé, že sa vie veľmi dobre vcítiť do vnútorného sveta firmy, ale dokáže aj vytiahnuť hlavu z ponorky, má prehľad o trhu a ekonomike. „Je to ako v tom vtipe. Pýtajú sa murára, čo robí, a on vraví, že stavia stenu. Potom sa opýtajú toho hneď vedľa neho, čo robí on. Odpovedá, že stavia katedrálu. Ja chcem stavať katedrálu,“ smeje sa. Upozorňuje, že aj on má strop schopností a určite naň skoro narazí, preto už dramatický skok v kariére neočakáva. Ale s DHL ráta aj do budúcnosti.
V kríze videl, ako niektoré firmy či dokonca odvetvia zanikajú a iné vznikajú. Ale doprava tu podľa neho bude vždy a s rastúcou globalizáciou to bude čoraz väčší biznis. Navyše špedícia je sektor, kde sa podmienky menia každý deň: „To, čo je dnes stabilné a funguje, tu zajtra nemusí byť. Moje dni a práca sú také nerutinné, že sám neviem, čo ma ďalší deň čaká.“
Rastislav Brenčič (38)
študoval dve školy súčasne – Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského a Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Až dokiaľ v roku 1994 nezačal brigádovať na pol úväzku v DHL International (Slovakia) ako pomocník a kuriér. Potom sa štúdia telovýchovy vzdal. V roku 1996 ho povýšili na tímlídra pre export/import, o rok neskôr mu dali na starosť prepravu zásielok v Bratislave a okolí. Od roku 2000 bol operačným manažérom expresnej divízie DHL Express. Od roku 2005 je hlavným manažérom pre Slovensko v divízii DHL Freight. Od júla tohto roka je generálnym riaditeľom DHL Freight pre Slovensko a región Afriky.
Partner projektu: Official image partner:
Foto - Maňo Štrauch
