Manažér roka 2012: hlavná stránka | hlasovanie
Najbohatší slovenský biznismen Andrej Babiš nebol vo svojej chemičke Duslo Šaľa v predkrízových rokoch 2005 až 2008 spokojný hneď s troma generálnymi riaditeľmi. V rýchlom slede ich otestoval a potom sa s nimi rozlúčil. Manažéra, ktorý na tento post nastúpil v čase vzbĺknutia krízy na jeseň roku 2008, si tam, paradoxne, drží dodnes. A to tak A. Babiš, ako aj bývalý finančný riaditeľ Dusla Marek Štrpka si možno pôvodne mysleli, že v náročnejších krízových časoch bude generálnym riaditeľom v Šali len na čas. Dokedy majiteľ fabriky nezíska nejaké manažérske eso.
M. Štrpka už má za sebou na poste najvyššieho šéfa najväčšej slovenskej chemičky štvrté výročie. Prvý krízový rok 2009 pod jeho rukami Duslo vykázalo straty, ale predvlani a vlani zarobilo dovedna takmer päťdesiat miliónov eur. A to, že dôvera majiteľa Dusla v jeho pôvodne dočasný tip stále trvá, potvrdzuje aj skutočnosť, že M. Štrpka so svojím tímom ho dokáže presvedčiť, aby do fabriky investoval nemalé prostriedky.
Ostrohy u Sabola
Pôvodne M. Štrpka medzi manažérov ani nesmeroval. Po gymnáziu chcel študovať na elektrotechnickej fakulte, ale novembrová revolúcia jeho plány zmenila. „Uvedomil som si, že s nástupom trhového hospodárstva stúpne význam iných druhov vzdelania, a tak som sa prihlásil v Bratislave na Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity a aj na Právnickú fakultu Univerzity Komenského,“ hovorí. S tým, že neskoršie roky mu potvrdili vhodnosť tejto kombinácie pre manažérsku prácu. Vyštudovať dve vysoké školy v dennom štúdiu bolo náročné. Spával najviac päť či šesť hodín denne. No naučilo ho to zvládať väčší rozsah úloh naraz. A to neskôr zúročil.
Po škole sa rozhodoval, či sa bude zaujímať o prácu v niektorej z tunajších pobočiek veľkých nadnárodných spoločností, alebo zamieri do len začínajúcej domácej firmy. „Nakoniec som si vybral prácu pre skupinu slovenských podnikateľov, lebo som predpokladal, že v ňom sa aj mladý človek rýchlejšie dostane k zložitejším veciam.“
Začal pracovať pre skupinu potravinárskych podnikov patriacich podnikateľom okolo Jána Sabola. Jeho očakávania sa splnili. Pracoval na rôznych finančných i právnych veciach, no rýchlo mu zverili aj manažovanie projektu kúpy a reštrukturalizácie jedného skrachovaného liehovaru v Leopoldove. Ten je dnes najsilnejšou výrobnou základňou sabolovcov, ktorí v nej vyrábajú okrem potravinárskeho liehu aj biopalivá.
Neskôr sa stal aj riaditeľom pre financie a stratégiu celej potravinárskej divízie sabolovcov. Tí v tom čase popri liehovarníctve podnikali aj vo výrobe minerálok či horčíc. No a povýšený M. Štrpka vtedy stále nemal ani tridsať rokov.
Nové výzvy u Babiša
V roku 2003 zmenil zamestnávateľa. Začal pracovať pre český agrochemický koncern Agrofert A. Babiša. Ten vtedy hľadal finančného riaditeľa pre svoju čerstvo kúpenú bratislavskú chemičku Istrochem a na pohovor si pozval aj M. Štrpku. „Na skupine Agrofert ma oslovil jej podnikateľský príbeh i plánovaný rozvoj. Chcel som byť súčasťou tohto rýchlo rastúceho zoskupenia s podnikmi naprieč celou strednou Európou.“
V roku 2005 A. Babiš ovládol na Slovensku ešte väčšiu chemičku –šalianske Duslo a z Bratislavy do Šale sa sťahoval za prácou aj M. Štrpka. Opäť na post finančného riaditeľa. Tam zažil hneď troch generálnych riaditeľov. No na jeseň roku 2008 „prišiel rad“ aj na neho. A. Babiš mu v Dusle ponúkol najvyšší post. „Každý už v biznise videl nástup nových ťažších časov, a tak prevziať takýto post mohlo byť aj riziko. Ja som to však vnímal hlavne ako príležitosť robiť zasa niečo zložitejšie a zodpovednejšie.“
Chémia nebola na strednej jeho obľúbeným predmetom, no aj tak odrazu viedol najväčšiu slovenskú chemičku s vyše dvoma tisíckami zamestnancov. Už v nej nebol zodpovedný iba za financie, ale aj množstvo iných oblastí.
Odmietnutí plynári
Súčasťou výbavy každého manažéra musí byť aj razantnosť, ak je to pre podnik nutné. No citlivé rezy treba podľa neho protistrane vždy aj náležite vysvetliť. Z krízových reštrikcií tak M. Štrpkovi najviac času zabrali stretnutia s odborármi, ale bol rád, že napokon sami pochopili nevyhnutnosť znižovania miezd. „Cením si, že ekonomiku firmy dokážeme aj počas krízy držať na takej hladine, že sme nemuseli pristúpiť k žiadnemu hromadnému prepúšťaniu.“ Hlavne v pridruženom Istrocheme Duslo síce nejaké výroby aj zrušilo a z bratislavských prevádzok prepúšťalo aj niekoľko stoviek zamestnancov, to všetko však boli ešte predkrízové rezy.
K terajšej stabilite Dusla prispel veľkou mierou aj ďalší razantný krok manažmentu. Od začiatku roku 2010 Duslo na výrobu hnojív už neodoberá zemný plyn od Slovenského plynárenského priemyslu, ale od slovenskej dcéry nemeckého RWE. SPP tak stratil zákazníka, ktorý odoberá až osem percent celoslovenskej spotreby plynu.
Každý zverený podnik riadi, akoby bol jeho vlastný. Podstatné pre neho tiež je, že zatiaľ nemusel v žiadnej firme robiť to, s čím by zasadne nesúhlasil. Práve naopak, vlastníci, pre ktorých pracuje, dávajú manažérom svojich firiem dosť veľký priestor dokonca aj v oblasti strategického plánovania. Jeho šaliansky riadiaci tím tak pre Duslo sám pripravuje vlastné rozvojové projekty, ktoré schvaľuje pražská centrála Agrofertu. Manažéri Dusla tak nie sú iba vykonávateľmi myšlienok zhora, ako to často býva v dcérach západoeurópskych koncernov.
Súťaž o injekcie
Aj napriek kríze je tím M. Štrpku v príprave nových rozvojových plánov mimoriadne aktívny. „Vo firme sa nám podarilo udomácniť myšlienku, že práve kríza je príležitosťou stať sa ešte silnejší,“ hovorí šéfmanažér. Duslo to okrem získavania nových zákazníkov i zefektívňovania prevádzky dosahuje aj novými investíciami. Tie smeruje hlavne do výrob medziproduktov, ktoré si dosiaľ na svoje finálne produkty – hnojivá i gumárenské chemikálie – nakupovalo od dodávateľov. Podnik tak ide vložiť päťdesiat miliónov eur do novej výroby anilínu – základného produktu na výrobu gumárenských chemikálií, ktorý dováža zo zahraničia. Fabrika dostala od matky zelenú aj na výstavbu paroplynu. Opäť za vyše päťdesiat miliónov eur. Tak bude mať Duslo viac vlastných energií.
O všetky tieto investície museli však manažéri Dusla zabojovať. Vnútrokoncernová súťaž je široká. Agrofert má dve stovky dcér. „Ani v Agroferte nie sú balíky investícií neobmedzené. Sami vieme, že môžeme u matky uspieť iba kvalitnými návrhmi,“ hovorí M. Štrpka.
Už teraz pracujú na ďalšom projekte, ktorý by bol pre firmu zo strany matky historicky vôbec najväčšou investíciou. Uvažujú nad novou výrobňou čpavku – tak by vo fabrike mohli vymeniť základný uzol celej výroby hnojív.
Čo nie je v knižkách
M. Štrpka s obavou nahliada len na veci, ktoré sám nemôže ovplyvniť. Nebezpečné pre celý európsky priemysel podľa neho je, že Európska únia ho tlačí do plnenia prísnych ekologických noriem bez toho, aby to isté robili aj inde. „Výsledkom bude iba to, že výroby sa z Európy budú presúvať do iných, benevolentnejších častí sveta. Ekológia sa musí riešiť všade na svete rovnakou mierou,“ upozorňuje. A nebezpečné pre Európu sú podľa neho aj dlhy benevolentnejších členov menovej únie. „Únia si toho s ekológiou i eurom berie na plecia až príliš veľa a to znižuje jej konkurencieschopnosť.“
Jeho hlavným cieľom je vybudovať z Dusla flexibilnú firmu, ktorá sa bude vedieť prispôsobiť meniacim sa trhovým podmienkam. A tiež – aby Duslo nebolo vnímané ako úspešný podnik iba v skupine Agrofert či v slovenskej chémii, ale na celoeurópskej úrovni.
Dobré riadenie firiem sa podľa neho nedá naučiť z motivačnej literatúry či na prednáškach v štýle „ako to zvládli iní“. Aj on síce číta knihy o ekonómii, no podľa neho je riadenie hlavne o intuícii každého manažéra. „Snažím sa ísť svojou cestou a vytváram si vlastný štýl práce. Manažment nie je súbor poučiek, ktoré keď sa naučíte, tak vám zaručia úspech. Skôr je to o tom, či to v sebe človek má alebo nemá,“ uzatvára M. Štrpka.
Marek Štrpka (39)
vyštudoval Obchodnú fakultu bratislavskej Ekonomickej univerzity aj Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Najskôr pracoval pre podnikateľskú skupinu okolo Jána Sabola, kde končil na poste riaditeľa pre financie a stratégie jej nosnej potravinárskej divízie. Od roku 2003 prešiel do skupiny Agrofert. Najskôr ako finančný riaditeľ Istrochemu, neskôr rovnaký post zastával v Dusle. Generálnym riaditeľom Dusla je od jesene roku 2008.
Partner projektu: Official image partner:
Foto - Maňo Štrauch
