Manažér roka 2012: hlavná stránka | hlasovanie
V súčasnosti ich je veľa, v manažérskych radoch dokonca väčšina. Výkonných ľudí, ktorí sú natoľko zahltení prácou, že im uniká život. Nebyť rozhovoru s výkonným riaditeľom spoločnosti Hartmann pred pätnástimi rokmi, stal by sa možno jedným z nich aj Ľubomír Páleník. Pri večeri a pive s nim vtedy vrcholový predstaviteľ medzinárodného výrobcu zdravotníckych pomôcok namiesto manažérskych zadaní preberal rodinný život. Nabádal ho, aby sa venoval rodine a užil si svoje deti.
Z laboratória
Ľ. Páleník bol síce za mladi kapitán volejbalového družstva, ale nad riadením čohokoľvek vtedy neuvažoval. Žil chémiou, podobne ako jeho otec. Po vyštudovaní chemickotechnologickej fakulty šiel rovno do chemického laboratória v Calexe Zlaté Moravce. Aj dnes hovorí, že je chemik telom aj dušou. Ale za socializmu svojou prácou s nástupným platom 1 600 korún nedokázal uživiť rodinu. „Keby som nehrával v kapele na gitare, ťažko by sme s manželkou a malým synom vyžili,“ prezrádza Ľ. Páleník Hovorí, že by sa pravdepodobne manažérom nestal, keby nepotreboval viac peňazí. V zlatomoravskom Calexe začal najskôr pomáhať ako tlmočník pri zahraničných návštevách. Neskôr sa stal členom nákupného oddelenia a potom mu aj šéfoval. Vtedy si uvedomil, že keďže má manažérsku pozíciu, hodilo by sa aj manažérske vzdelanie. Po revolúcii išiel študovať Business Administration do Česka. Aj keď tu strávil iba rok, chodili mu prednášať ľudia od Baťu alebo amerického výrobcu elektroniky RCA. V Prahe sa na neho nalepilo veľa zo západného manažérskeho štýlu. Napokon v Prahe ostal aj pracovať – ako riaditeľ spoločnosti Samsung-Calex pre český trh.
Nová kapitola
V roku 1997 po odchode Samsungu zo spoločného podniku sa obzeral po novom zamestnaní a našiel inzerát na post šéfa českej firmy Hartmann – Rico. Išiel na pohovor a vyhral. Nemecká manažérska kultúra ho zaujala. Na počudovanie nebola neosobná, chladná a plná čísiel. Navyše ho milo prekvapilo, ako si na Západe technikov v manažmente vysoko vážia. „Sú doma v procesoch, majú exaktné myslenie, nadhľad, analytické schopnosti,“ vyratúva.
Prvý rozhovor so šéfom skupiny si pamätá dodnes. Vypytoval sa na deti, rodinu: „Neurob tú chybu ako ja, že sa teším až z vnúčat,“ spomína na jeho slová a ľudskosť. „Bol to taký otcovský rozhovor,“ dodáva s tým, že pochopil, aká v Hartmanne vládne rodinná atmosféra. Ľ. Páleník si myslí, že je to oveľa prajnejšie prostredie ako vo firmách, ktoré sú kótované na burze alebo ich vlastnia neosobné finančné skupiny. Ale aj spoločnosť Paul Hartmann už má 16 percent akcií na frankfurtskej burze. „Neriadime sa však cenami akcií. Zaujíma nás dlhodobá perspektíva a biznis.“
Hoci pred štyrmi rokmi kúpil majoritu vo firme nemecký cementárenský gigant Schwenk, jeho majiteľ Eduard Schleicher podporuje nezávislosť Hartmannu.
Atmosféra pomoci
Rodinná sa zdá atmosféra aj v brnianskej centrále Hartmannu – Rico a v závode neďaleko Brna. Ľ. Páleník si napriek tomu naďalej takmer so všetkými pracovníkmi vyká. Počas návštevy TRENDU vykal aj riaditeľovi závodu Josefovi Sedlářovi, ktorého pozná od príchodu do Hartmannu a hrávajú spolu tenis. Ľ. Páleník to vysvetľuje nemeckou kultúrou vo firme –„je to pre nich bežné“.
Ľ. Páleník si myslí, že tzv. mäkké zručnosti – soft skills – v riadení nikdy nenadobudol. „Aj tu u mňa funguje logické myslenie – ak sa správam k ľuďom pekne, tak môžem očakávať, že ich to bude baviť a budú podávať fajn výkony,“ hovorí.
Ale vie, ak treba, ukázať aj inú tvár, najmä keď jeho podriadení prekročia etické hranice alebo porušujú firemnú kultúru. „Vtedy hneď vyhadzujem,“ spomína na dva prípady, ktoré ho zdvihli z manažérskej stoličky. Sám neetické ponuky na svojom poste nikdy nedostal: „Svet nie je až taký skazený. Alebo som už tak vysoko, že som mimo toho sektora záujmu. Pre mňa je dôležité, aby naši ľudia nedávali neetické ponuky.“
Priznáva, že autoritatívnosť je mu prirodzená, ale snaží sa počúvať názory spolupracovníkov: „Možno niekedy vnucujem svoj názor, aspoň takú občas dostávam spätnú väzbu. Je to možno aj tým, že skúsenosti mi v práci ukázali, že môj názor je najlepší,“ smeje sa.
Východný mix
Niekoľko rokov robil Ľ Páleníkovi osobného kouča francúzsky manažér s československými koreňmi Edouard Stacke. Ten mu ukázal východnú kultúru Číny, Japonska a Indonézie. A tvrdil, že aj dobré manažérske rozhodnutia potrebujú čas a západní manažéri sú v jednom kolotoči práce. „Spomínam si na tréningy spomalenia. Desať minút som sa mal presúvať z jedného rohu miestnosti do druhého,“ hovorí, ale aj tak si od kouča vypočul: „Si natoľko zaneprázdnený prácou, že ti život uteká.“
Odvtedy Ľ. Páleník hľadá balans medzi západným a východným štýlom riadenia a nadovšetko si cení ľudské vzťahy. Pochopil, že nebude šťastný, ak sa sústredí iba na prácu. „Ide o princíp štvorlístku šťastia – nestačí rozvíjať iba jeden lístok, napríklad prácu. Dokonca ani dva lístky, keď manažéri fungujú na linke práca – rodina. Ešte je tu spoločnosť – byť pre ňu niečím užitočný, napríklad dobrovoľníctvom a podobne. A posledný lístok je sám človek – spojenie so sebou samým, svojím poslaním a údelom na tomto svete.“
Sám sebe šéfom
Od roku 2004 má Ľ. Páleník na starosti okrem slovenského a českého trhu aj celý región strednej a východnej Európy. Je tak vlastne sám sebe šéfom. Výhoda? Občas. „Tieto dni sme mali ako riaditelia krajín ukončiť plány. Majú mi ich všetci odovzdať, ja ich vyhodnotím, ak sa mi niečo nepozdáva, vrátim ich na prepracovanie. Už teraz viem, že ten svoj si vrátim,“ prezrádza so smiechom.
Vo svojom nabitom programe si nájde vždy čas aj na „ľudskú stránku biznisu“, pomoc chorým a slabším. Podporujú najmä projekty, ktorým môžu prispieť nielen finančne. Napríklad združeniu ľudí, ktorí pomáhajú deťom s chorobou motýlích krídel, poskytujú okrem peňazí aj pomôcky na hojenie rán.
A čo potom
Jeho biznis je aj o starostlivosti o starých ľudí. „Výrazne sa nám predlžuje čas života – ale aktívneho. Vidím, že aj u nás ľudia chcú, aby veselá bola aj jeseň života. Ale stále vidím, ako zaostávame v priemernej dĺžke života za Nemeckom a Švajčiarskom,“ tvrdí. A dodáva, že odhliadnuc od nízkych dôchodkov, cíti, akoby sa ľudia v Česku a na Slovensku, ako aj na Balkáne báli seniorského veku: „Veľa fajčia, pijú. Akoby chceli ísť na druhý svet čím skôr, možno cítia, že sú spoločnosti a mladším na ťarchu,“ dodáva. Na východných kultúrach obdivuje rešpekt k šedinám.
Svoju starobu po odchode z manažérskych funkcií si predstavuje veselo. „Celý život žijem v korporáciách, teším sa na voľný čas, na druhej strane sa bojím, ako budem tú nepotrebnosť znášať,“ uvažuje nahlas. Koketuje s myšlienkou, že by sa na dôchodku venoval koučingu, aj keď neverí, že by mal pri svojej manažérskej povahe a výcviku dostatok trpezlivosti hľadať u svojho „zverenca“ odpovede: „Asi by som mal tendenciu mu najlepšie riešenie prezradiť, ak nie rovno zrealizovať.“ Sám pri svojom nástupe firmu „spolumanažoval“ so svojím predchodcom. Takto si predstavuje aj výchovu svojho nástupcu. Aj keď jedným dychom dodáva, že už včera bolo neskoro.
Ľubomír Páleník (55)
Po skončení štúdia na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita) začal pracovať ako chemik v Calexe. Bavila ho angličtina, preto ho využívali ako sprievodcu pri zahraničných návštevách vo fabrike. Koncom 80. rokov už bol vyjednávačom pre nákupy zo zahraničia. Z jednoročného štúdia Business Administration v roku 1990 sa vrátil do Zlatých Moraviec ako obchodný riaditeľ, v roku 1994 sa stal riaditeľom spoločnosti Samsung-Calex pre český trh. Po tom, ako tento spoločný podnik skončil, vyhral konkurz na riaditeľa firmy Hartmann – Rico. Od roku 2004 je aj regionálnym riaditeľom pre strednú a východnú Európu.
Partner projektu: Official image partner:
Foto - Maňo Štrauch
