Manažér roka 2012: hlavná stránka | hlasovanie
Keď sa Jaroslav Kiska dozvedel, že je nominovaný medzi desiatich topmanažérov, spontánne spomenul aktuálnu príhodu. Práve v ten deň sa ho analytici jednej prieskumnej agentúry začudovane pýtali, ako je možné, že práve na Slovensku ešte splátkový predaj funguje, keď všade inde v okolí je na ústupe. Kazí im to predpovede, veď už roky hovoria, že tento biznis je na vyhynutie. Skupina „jeho“ firiem pritom funguje pätnásť rokov, každý rok jej rastie zisk i počet zmlúv.
Čo ženie J. Kisku po toľkých rokoch? Stále má toľko nápadov, toľko radosti, hoci firmy už patria do skupiny VÚB? Odpoveď je odpozorovateľná už po pár minútach rozhovoru. Áno, stále ho baví baviť sa. Nápadmi, ktoré pohnú jeho skupinu ďalej, aj tými, ktoré hoci len naštvú konkurenciu. Rovnako intenzívne sa venuje záujmom mimo firmy. V tom má jasno: má rád život, ľudí, teší sa, keď môže tvoriť. A hľadať veľmi netradičné spôsoby vybočenia z rutiny.
Iný manažér
J. Kiska bol medzi nominovanými už pred štyrmi rokmi. Nezaškodí si pripomenúť jeho cestu, ktorá viedla na čelo najväčšej slovenskej splátkovej a pôžičkovej spoločnosti. Začalo sa to finančne síce neúspešným, ale biznisovo oči otvárajúcim rokom v Amerike. Tam nasal aj s bratom Andrejom inšpiráciu. Hoci to nevyšlo na prvýkrát, napokon prišiel „ten“ nápad: využiť situáciu, keď boli klasické banky pri požičiavaní ľuďom mimoriadne skúpe. Bratia rozbehli z Popradu Quatro, splátkový predaj v predajniach, a predaj cez katalógy Triangel. Postupne pribudli ďalšie menšie sestry. Rodinný podnik hnaný hladom Slovákov po pôžičkách vyrástol napokon tak, že ho v roku 2005 predali Talianmi ovládanej VÚB v prepočte za takmer 58 miliónov eur. Vznikol Consumer Finance Holding, stále trhová jednotka a zdroj finančnej radosti akcionára.
Ten si spočítal, že nechať J. Kiskovi samostatnosť a vlastný štýl vedenia firmy (Andrej sa rozhodol pre inú cestu) sa mu oplatí. Skupina firiem stále generuje viac než slušné čísla – pätinu zisku skupiny VÚB. „Keď nebudú výsledky, nikto sa so mnou hrať nebude. Ale tie máme,” hovorí triezvo.
Hoci J. Kiska pôsobí v bankárskom prostredí roky, nie je typický predstaviteľ tohto druhu. Vyčleňuje sa nielen hlavným miestom pôsobenia (stále Poprad), východniarskou bezprostrednosťou, ale i tým, aký má vzťah k spravovanej firme. Hoci je už „len“ manažér, niečo z pocitu spoluvlastníctva akoby mu zostalo. Možno i pre zodpovednosť za ľudí, ktorých kedysi v meste zamestnal. Napokon, to bola i jedna z podmienok pri predaji, aby centrum zostalo na východe. A miestnych zamestnancov je stále zhruba štyristo.
Iná banka
Čo sa zmenilo, je samotná firma. Aj J. Kisku prekvapil prieskum spred troch rokov, ktorý sa pýtal ľudí na to, na koho sa obrátia, keď si chcú uspokojiť finančné potreby: Quatro sa dostalo za najväčších bankových hráčov na štvrté až piate miesto, a teda pred viaceré tradičné bankové mená. „Ani mnohí konkurenční bankári si neuvedomujú, akú má Quatro silnú pozíciu, a to treba využiť,“ pripomenie.
Preto šli do online prostredia, postupne sa tam menia zo splátkarov na poskytovateľov pôžičiek. Pred pár mesiacmi rozbehli projekt kioskov. Pod značkou Quatro Finančný Dom ich zatiaľ umiestnili v siedmich obchodných centrách vo väčších mestách. Podľa J. Kisku idú na to „zľahka, za ľahké peniaze“. A potichu, novinke nerobili žiadnu veľkú podporu. Čakajú na reakciu, či ich budú klienti akceptovať ako banku – hoci iného typu.
Manažér J. Kiska sa tak pripravuje aj na časy, keď tradičné splátky už nebudú tak ťahať. Budúcnosť vidí v ďalších produktoch, ktoré budú prístupné online. K pôžičkám a kreditkám by rád pridal účet, debetku... a vytvoril tak plnohodnotnú Quatro banku pôsobiacu pod VÚB.
Postupne sa dostáva medzi priamu konkurenciu bánk, ktoré cielia na nižšie príjmové skupiny. A tých je čoraz viac. Bankári zvyknú v posledných mesiacoch pripomínať, že ich produkty by mali byť čo najjednoduchšie a ľahko prístupné nielen pre dobre zarábajúcich.
Vníma to ako hrozbu? Nie, opakuje J. Kiska. Kanál Quatra, ktorým sa dostáva ku klientom, je iný. A to považuje za jedinečnosť. Aj to, že ich vnímajú ako niečo iné než klasickú banku. Že sa k nim neboja prísť tí, ktorí sa hodnotenia bankových úradníkov obávajú. J. Kiska im so svojimi ľuďmi rád sprostredkúva pocit, že patria do rodiny. Ako hovorí, „komunikujeme radosť“. Hoci aj u nich platí, že úver nezíska každý, predpokladom úspechu je prejsť skóringovým hodnotením. Priechodnosť je však vyššia než v tradičných bankách. Samozrejme, cenou je vyššia cena úveru.
Správnosť tohto prístupu podľa neho ukázala aj kríza. Hoci priniesla viac ľudí bez práce či takých, ktorým to hrozí, u nich sa to neprejavuje. Ako hovorí, ľudia chcú splácať, žiť čestne. Naopak, krízu videl ako príležitosť: „Banky boli prudérnejšie, to je pre nás šanca, to je náš čas.“
Iný kanál
Preto sa môže pochváliť, že počet zmlúv s klientmi je v súčasnosti medziročne o vyše štvrtinu vyšší. Za hlavnú výhodu stále považuje spôsob, akým sa dostávajú ku klientom – cez 4 600 obchodníkov, u ktorých klienti môžu zaplatiť cez splátky. Hoci ich počet klesá, pred štyrmi rokmi ich bolo o tisícku viac. Maloobchodný trh sa zužuje, veľkí hráči vytláčajú malých živnostníkov.
Práve cez Quatro a jeho splátky sa firma vie dostať ku klientom, ktorí neskôr začínajú prinášať zisky. Vtedy, keď im vie firma predať ďalšie produkty – bankové pôžičky, americké hypotéky, kreditky. „Z tohto pohľadu už nie sme žiadni splátkari, profit robíme inde,” komentuje to J. Kiska. Pred štyrmi rokmi hovoril o sne, aby všetci klienti Quatra mali aspoň jeden ďalší produkt. „No, ten sen sa nenaplnil,“ hovorí teraz s úsmevom, „ale aj polovica je veľmi dobrá.“ V Európe je to v tomto biznise jeden z najvyšších podielov.
Zatiaľ to znie ako success story. Ale ani J. Kiska nie je neomylný. Čo nevyšlo, je značka Triangel, priznáva bez zaváhania. Tá bola v začiatkoch pre firmu veľmi dôležitá, v časoch, keď si ešte ľudia zvykli objednávať tovary z katalógov. No časom upadla a ani „cenové blbosti“, ktorými sa ju snažili zachrániť, nepomohli. Prešla na web neskoro, keď už bola konkurencia príliš silná. Hoci žije, nie je to žiadna výhra. Ako hovorí jej šéf, keby zareagovali včas, mohli byť teraz jednotkou medzi internetovými obchodmi.
Iný relax
Za úspech nemožno považovať ani osud jeho mimopracovnej aktivity, portálu JobLife, z ktorého zamýšľal urobiť stredoeurópsku obdobu personálno-sociálnej siete LinkedIn. V úvode nabrali členov, no postupne sa z neho vytratil život. Skúsi to znovu. Ako s úsmevom pripomína, aj Google so svojou sociálnou sieťou začínal viackrát. Kiskov nový pokus má meno Jobzine.
V porovnaní s jeho ostatnými mimoquatrovskými záľubami znie personálny portál až podozrivo pokojne. Muž s typickým „účesom“, vyšportovanou postavou a tradične chýbajúcou kravatou má rád iný adrenalín. Vlastný darček k 50. narodeninám – urobiť bez dolámania snoubordovú 360-stupňovú „backside“ otočku – naznačuje, že golf by bol v jeho prípade zúfalo nudný. Ešte o niečo pokročilejšou ukážkou je nedávny lov na štyristokilového pižmoňa severského v Grónsku. Nie tradične z bezpečnej vzdialenosti puškou, ale z tridsiatich metrov lukom. Inšpiroval ho dokumentárny film. Náruživo opisuje, ako sa doma v záhrade pripravoval sedem mesiacov na tých pár minút strachu: behanie do vyčerpania, potom streľba na terč, dvíhanie činiek, až kým sa ruky netrasú, a znova zacielenie... a popritom zábava pre celú rodinu. Jeho vysvetlenie netradičnej cesty? Nie je to o jednom vypustenom šípe, ale o niekoľkých dňoch čistej radosti v krásnej krajine, je to o adrenalíne, vybočení z hroziacej rutiny.
V ďalšom biznise sa mu to môže zísť.
Jaroslav Kiska (52)
vyštudoval košickú Technickú univerzitu. Pracovať začal v rodnom kraji, v popradskom Tatramate sa stal vývojovým konštruktérom. No túžba po zmene ho dostala do Ameriky, kde si aj s bratom vyskúšali viaceré tradičné zamestnania prisťahovalcov – a zisťovali, ako sa robí podnikanie po americky. Po návrate sa pustili do slovenského. Od polovice 90. rokov založili postupne niekoľko firiem zameraných na splátkový a pôžičkový biznis. V roku 2004 predali firmy VÚB banke. Jaroslav zostal na čele vytvoreného Consumer Finance Holdingu.
Partner projektu: Official image partner:
Foto - Maňo Štrauch
