Manažér roka 2012: hlavná stránka | hlasovanie
Pivu a futbalu na Slovensku rozumie každý. No keď si ľudia, ktorí ani nie sú z brandže, kúpia z bankového úveru skrachovaný pivovar, je to výzva iba pre mimoriadne odvážnych. Navyše v čase, keď trh s pivom padá a podobné firmy sa koncentrujú v rukách nadnárodných koncernov s rokmi otestovaným biznis modelom. Od roku 1995 totiž na Slovensku zaniklo už jedenásť pivovarov. Spolumajiteľ a predseda Predstavenstva Banskobystrického pivovaru Branislav Cvik tvrdí, že keď sa so spoločníkom Ľubomírom Vančom chystali do biznisu s pivom, cítili sa trochu ako kaskadéri.
Značku si nechali
Banskobystrický Urpín mal veľmi zlú povesť. Navyše to bola firma s nevýhodnými obchodnými zmluvami a s množstvom nášľapných mín po bývalom majiteľovi. „Ak by sme bývali v Banskej Bystrici, na deväťdesiatdeväť percent by sme fabriku nekúpili. No neboli sme takí nasiaknutí zlou povesťou. Zistili sme to, keď sme núkali naše pivo krčmám. Skoro všade nás hnali,“ tvrdí B. Cvik.
So spoločníkom už dlhšie uvažovali pustiť sa do varenia piva. Rozmýšľali, že si pivovar postavia na zelenej lúke. Na trhu sa však objavil skrachovaný závod.
Obom podnikateľom sa podarilo presvedčiť banky. „Podnikám od roku 1993. Od začiatku nemáme nezaplatené účty, sklamaných veriteľov, a tak nás v bankách poznajú. Keď sme si brali úver na pivovar, podpísali sme im bianko šek na celý náš majetok,“ spomína B. Cvik.
Fabriku získali pod kontrolu začiatkom roku 2007. Spočiatku sa chceli s históriou pivovaru rozlúčiť. Dali si natlačiť už aj etikety s novým názvom. No nakoniec sa rozhodli pre tradičný Urpiner. „Aj keď toto pivo bičovala nepriazeň osudu, stále sa ho predalo 60-tisíc hektolitrov. Ak by sme značku zmenili, hrozilo by, že by sme časť trhu a pivárov stratili. Stavali sme na tých, čo vydržali, a povedali sme si, že naštartujeme nový začiatok.“
Medzi psychiatriou a väzením
V súčasnosti je Urpiner posledný funkčný priemyselný pivovar so slovenskými majiteľmi a s klasickou technológiou varenia piva, ktorý nemá problémy. Po tom, ako sa bytčiansky Popper, posledný pivovar z niekdajšieho pivného impéria privatizéra Karola Konárika, dostal do reštrukturalizácie.
„Keď sme vstúpili do firmy, niekoľko mesiacov sme so spoločníkom balansovali na hranici, či neskončíme na psychiatrii alebo vo väzení,“ spomína už dnes s úsmevom B. Cvik. V dezolátnom stave boli totiž zariadenia, ktoré využívali na chladenie čpavok. Čpavkové potrubie bolo navyše prehrdzavené a hrozili vážne ekologické problémy.
Noví majitelia museli hneď do firmy investovať. Za prvé dva roky vynaložili len na technológie dva milióny eur. Hoci pivovar zatiaľ nie je v takej kondícii, aby z neho majitelia vyťahovali zisk, v zásuvke už majú nachystaný projekt na plechovkovú linku za zhruba jeden milión eur. No montovať sa bude, až keď bude jasné, že sa zaplatí. Zatiaľ plnia Urpiner do plechoviek v Rakúsku, kam ho vozia v cisternách. No vyzerá to nádejne. Prvú plechovkovú emisiu – 1 250 hektolitrov – vypredali za týždeň.
Prerábali na cene
B. Cvik, ktorý má na starosti ekonomiku, dáva od začiatku pozor na to, aby firma neskĺzla do problémov. Ak všetko dobre dopadne, počiatočný úver by mali spoločníci splatiť v roku 2015. Podľa neho nemajú vo firme problémy ani s platbami dodávateľom. „Zásadou je, že firma nesmie fungovať v prevádzkovej strate, nesmie vybuchnúť. Ak nemá byť vo firme vízia zisku, nemá význam to robiť,“ hovorí spolumajiteľ fabriky.
Zaviesť túto filozofiu v Banskobystrickom pivovare však nebolo jednoduché. Hneď, ako prišli noví spoločníci do firmy, zrušili zmluvy s Metrom a Kauflandom. Na každej fľaške, ktorú do týchto sietí dodávali, prerábali korunu päťdesiat až dve a tŕpli, aby ich predali čo najmenej.
Postupne sa do Kauflandu vrátili. Pre firmu sa stali silným obchodným partnerom. Dodávajú aj do Tesca. No s Metrom sa dodnes nedohodli. Šéf Banskobystrického pivovaru tvrdí, že so sieťami sa dokáže dohodnúť, aj keď si, samozrejme, vie predstaviť lepšie ceny. Urpiner sa postupne aj v obchodných sieťach prepracoval do strednej cenovej kategórie pív.
Pivo z Banskej Bystrice si našlo zákazníkov aj vo Viedni, kam pravidelne vozia sudy. V zahraničí ho pijú v Budapešti i v Kanade.
Urpineru sa na trhu darilo stúpať aj v období, keď celý pivný trh padal. V minulom roku rástol dvojcifernými číslami a podobný vývoj sa očakáva aj v súčasnosti. Darí sa najmä predaju fľaškového piva. Reštaurácie a pohostinstvá sú zviazané dlhodobými zmluvami so silnými pivovarmi. A obvykle nemôžu vymeniť dodávateľa skôr ako päť rokov po podpise zmluvy, ktorou im pivovarník prispeje na výčapný pult či interiér.
Napriek tomu sa obchodníkom z Banskobystrického pivovaru podarilo presvedčiť už sedemdesiatich majiteľov reštaurácií a výčapov, že čapovať Urpiner bude dobrý ťah. „Som hrdý, keď sa prechádzam po Banskej Bystrici a vidím, že na troch terasách na námestí sa už podáva naše pivo,“ hovorí B. Cvik.
Návrat k tradícii
Urpiner sa stavia na čelo hnutia, ktoré chce zachovať rôznorodosť chutí slovenských pív. Je spoluzakladateľom Asociácie malých nezávislých pivovarov. „Myslím si, že v dobrých reštauračných zariadeniach by malo byť viac druhov pív od viacerých výrobcov. Chápem, že ak poskytne firma podporu na výčapný pult, chce, aby sa čapovalo iba ich pivo. No nikde nemusí byť podmienka, že tam nemôže byť viac výčapných zariadení,“ pripomína B. Cvik.
Ambíciu nových majiteľov vrátiť sa chuťou piva o niekoľko rokov dozadu brali spočiatku s nedôverou aj ich spolupracovníci. Tradičné varenie a vyššie chmelenie mohlo byť pre biznis nebezpečné. Chute zákazníkov sa rokmi zmenili takzvanými europivami a od prelomu tisícročia sa horkosť pív znížila zhruba o tretinu.
V tomto roku zorganizovala firma slepý test. Päťtisíc ľudí v Banskej Bystrici, Pezinku a Košiciach dostávalo za rovnakých podmienok pod dohľadom notára anonymne dve vzorky piva. Mali sa rozhodnúť, ktoré im chutí lepšie. Výsledok? Urpiner označila za chutnejší polovica konzumentov, Zlatý Bažant 45 percent a päť percent sa nevedelo rozhodnúť. „Aj pre nás bolo prekvapením, že takémuto veľkému počtu ľudí stále viac chutí horké pivo,“ opisuje B. Cvik.
Úspech na súťažiach
Urpiner začal brávať ocenenia najmä na českých súťažiach pív. Tohto roku si odniesli zlato zo súťaže České pivo v Českých Budějoviciach za polotmavú jedenástku a štyri Pivné pečate z Tábora. Recept, ktorý pomohol pivovaru k týmto cenám, bol nákup sladu a chmeľu prvej triedy a oprášenie starých receptúr. Firma však rýchlo naskočila aj na „módu“ ochutených pív. No od nadnárodnej konkurencie sa odlišujú chuťou a horkosťou. „Záleží, na čo si zákazníci zvyknú. Či na produkt viac pivový alebo malinovkový,“ uvažuje B. Cvik.
Aj keď na Slovensku prišiel na trh s radlerom ako prvý dnes už „nebohý“ bratislavský Stein, „mohutnejší“ nástup zaznamenal až radler z Banskej Bystrice, kde sa chvália aj historickým prvenstvom na slovenskom trhu – nealkoholickým radlerom. Zrejme aj preto neštartuje Heineken na Slovensku súdne spory o názov Radler, ako to robí v Česku. „Samozrejme, bol by to nezmysel. To ako keby si niekto chcel registrovať ochrannú známku na slovo pivo,“ tvrdí B. Cvik. Priznáva, že už aj on dostal od slovenskej jednotky súdnu obsielku. Konkurentovi sa nepáčil slogan v kampani: „Viete, ktoré slovenské pivo je skutočne svetové?“, ktorým sa chcel Urpiner pochváliť svojimi úspechmi na českých súťažiach.
„Povedali sme si, že aj my máme svetové slovenské pivo. Chuťou, kvalitou, oceneniami. Z Heinekenu nám napísali, že chceme parazitovať na ich povesti. To určite nie je pravda. My chceme byť iní. Bojujeme za rozmanitosť chutí a ideme s heslom aspoň jedna točka nezávislého piva do každej krčmy,“ uzatvára B. Cvik.
Branislav Cvik (43)
po skončení Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave nastúpil do spoločnosti Expos Casalia. Vo firme, ktorá bola importérom kancelárskej techniky, hodiniek a hudobných nástrojov, pracoval ako ekonomický manažér a neskôr ako ekonomický riaditeľ. Od roku 1994 firma pribrala český trh a na starosti dostal aj obchodný úsek. Po rozdelení firmy sa stal spoluvlastníkov spoločnosti Casalia. V roku 2006 vstúpil do pivovarského biznisu a so spoločníkom Ľubomírom Vančom vlastnia a riadia Banskobystrický pivovar.
Partner projektu: Official image partner:
Foto - Maňo Štrauch
