Predtým dostal zaujímavú pracovnú ponuku len zriedka. Bol majiteľ a šéf úspešnej firmy, tak to všetci považovali za zbytočné. Ale veľa šancí u Jozefa Antošíka nemajú vraj lanári ani teraz. Bývalý majiteľ a šéf Tenta tvrdí, že je rozhodnutý vytvoriť si podobný vzťah, ako mal k žilinskej fabrike, aj k novému pôsobisku – fínskej Metsä Tissue. Napokon, je sčasti jeho.
Spomienky
Po tom, čo koncom januára vymenil väčšinový podiel v žilinskom výrobcovi hygienických papierových výrobkov Tento za pätnásť percent fínskej rovnako zameranej spoločnosti Metsä Tissue, o jeho ďalších manažérskych krokoch nebolo nič počuť.
Napriek tomu je medzi kandidátmi na Manažéra roka 2006. „Zrejme je to ocenenie spôsobu, ako som to všetko urobil. Že som nepredal firmu a nevrazil peniaze kamsi do realít. Ale ich vymenil a stal sa – popri spoločnosti Metsäliitto Group – druhým najväčším akcionárom a podpredsedom správnej rady nového fínskeho majiteľa Tenta,“ hovorí.
- NEPREHLIADNITE:
- 76900>Všetko o projekte Manažér roka 2006, systém hlasovania a profily všetkých 10 nominovaných
Zatiaľ si na to všetko zvyká. Ešte pár mesiacov po transakcii, do konca júla, sa venoval fabrike. Dohodol sa s fínskymi partnermi, že postráži dve investície, ktoré rozbehli minulý rok, „kým bolo Tento ešte nezávislé“.
Popri tom zaúčal fínskeho nástupcu na poste riaditeľa. Pravidlá sú jasné: ako člen správnej rady riaditeľovať nemôže. Dokonca aj kanceláriu si zriadil úplne inde. Hovorí, že ani jemu by sa nepáčilo, keby sa mu predchodca motal po fabrike.
Na jar teda skončil pracovný pomer vo firme, v ktorej pred dvadsiatimi piatimi rokmi začínal. V ktorej prešiel viacerými funkciami, postupne sa stal riaditeľom, spolumajiteľom a nakoniec aj dominantným akcionárom. Ktorú prerobil, transformoval a pre ktorú okolo neho chodili vyšetrovatelia, keď spolu s partnermi previedli aktíva do novej akciovky – Tento, a dlhy nechali v krachujúcej PT Žilina. Ktorej veril, aj keď v roku 1999 väčšinoví vlastníci predávali akcie. Vyplatil ich, lebo bol presvedčený, že Tento je dobrý biznis.
Preto keď nedávno odovzdával kľúče, symbolicky aj skutočne, mal na čo spomínať.
Dôvody
Displej mobilu vibrujúceho uprostred rozhovoru prezrádza, že tento hovor treba vziať. To jeho nástupca na poste riaditeľa žilinskej firmy Olli-Matti Tahvanainen rokuje v Nemecku s jedným z reťazcov.
J. Antošík im venoval dosť času, a tak chápe, ako sa Fín cíti. Tam sa rozhoduje o odbyte, dohodujú podmienky. Obchodné siete sú najvýznamnejší partner výrobcov, ako je Tento. Aj ako Metsä Tissue. Ale nie je to to isté. Kým pre Tento mohla byť jedna vypovedaná zmluva vážny úder, fínska firma sa pri svojej veľkosti otrasie a ide ďalej.
„Kedysi také Tesco dohodovalo dodávky v Prahe, Bratislave, Budapešti. Teraz to vybavuje naraz. Kým vtedy hrozilo, že prídete o trh jednej krajiny, teraz – o tri odrazu,“ dostáva sa J. Antošík k dôvodom, prečo sa pre transakciu s Metsä Tissue vlastne rozhodol.
Pripomína, že to tak pri podobných obchodoch býva: niečo sa získa, niečo stratí. On považuje istotu pre Tento za svoj hlavný motív. Slovenská firma získala pevnejšiu pôdu pod nohami. On – pätnásť percent akcií fínskej spoločnosti a post podpredsedu jej správnej rady. Čo stratil? Priamo to nehovorí, no odpoveď je jasná. Tento.
A možnosť využiť do bodky to, čo sa za tých dvadsaťpäť rokov naučil. Čo stratila žilinská fabrika, zatiaľ sa ešte nevie. „Veľmi mi záleží na tom, aby firma, aj keď je súčasťou Metsä Tissue, pokračovala takým tempom ako doteraz,“ hovorí.
Dodáva, že nie je presvedčený, či sa to podarí. Veľká firma dá istotu, ale skomplikuje riadenie. Ako riaditeľ a väčšinový akcionár v jednej osobe sa jednoduchšie rozhodoval pre riskantné riešenia.
Manažéri, ktorí sa musia zodpovedať akcionárom to majú v takýchto situáciách zložitejšie. Kým nezískajú súhlas majiteľov, len tak ľahko neriskujú. „Správna rada, ktorej som členom, zasadá raz do mesiaca. Manažéri potrebujú na mnohé veci jej prikývnutie,“ hovorí.
- Jozef Antošík (49) absolvoval Chemickotechnologickú fakultu bratislavskej Slovenskej vysokej školy technickej (dnešnej Slovenskej technickej univerzity) so špecializáciou na ekonomiku a riadenie chemického a potravinárskeho priemyslu. Po skončení školy nastúpil v žilinskej Chemicelulóze. Ako dvadsaťsedemročný sa stal ekonomickým a o tri roky výrobným námestníkom. Neskôr bol riaditeľ firmy, ktorá sa transformovala na akciovú spoločnosť PT Žilina a od októbra 1997 na Tento. Bol jeho predseda predstavenstva, generálny riaditeľ a spolumajiteľ. V roku 1999 vyplatil majoritných spoločníkov a stal sa väčšinový akcionár. Začiatkom roku vymenil akcie žilinského výrobcu papierových hygienických výrobkov za pätnásťpercentný podiel vo fínskej papierenskej spoločnosti Metsä Tissue. Je jej druhý najväčší akcionár a podpredseda správnej rady.
Metsä Tissue pustila pätnásť percent svojich akcií. Získala Tento a skúsenosti jeho bývalého majiteľa a šéfa. „Dali mi najavo, že okrem iného potrebujú v správnej rade ľudí z brandže. Ktorí rozumejú tomu, čo manažéri žiadajú, chcú, presadzujú.
To by mala byť moja úloha v správnej rade,“ hovorí. Ako konzultant pre stratégiu a rozvoj spoločnosti má J. Antošík úlohu pomáhať pri integračných aktivitách. Napríklad tak, že navrhne, ako zjednodušiť systém riadenia.
Povahy
Teraz už bývalý riaditeľ a majiteľ Tenta hovorí, že nové vedenie urobilo vo fabrike prvé kroky. Hodnotiť ich zatiaľ nechce. Nepatrí sa, ešte je skoro. Odmietol to urobiť aj medzi kolegami so správnej rady Metsä Tissue. Súčasne tvrdí, že ak sa mu kroky nových žilinských šéfov nebudú páčiť, po čase sa bez problémov a tvrdo ozve.
Keď si Fíni po transakcii prešli Tento, nenašli nič, čo by ich prekvapilo, ako sa im to stalo predtým napríklad v Poľsku. Nič, čo by už nevedeli z hĺbkového auditu. Ani J. Antošík nebol prekvapený. Lebo rovnako ako Fíni, aj on preberal v Metsä Tissue nový majetok. Tiež mal právo si ho skontrolovať. Bolo to v zmluve, ktorá sa rodila niekoľko mesiacov. Nie ľahko, veď každý, kto robí obchod, chce mať nejakú výhodu.
Dokonca si dali v rokovaniach prestávku, keď žilinský majiteľ Fínom napísal, že ho do obchodu nič netlačí. Ale nakoniec sa dohodli.
Prešiel každý z deviatich závodov Metsä a komentuje to tak, že Tento je suverénne jej najlepšia fabrika. Má logiku, technickú úroveň, efektívnosť, kvalitný personál, trhový priestor, značku.
„Najviac som si prehliadku firmy vychutnal v Nemecku. Poznal som to tam. Dobre som si pamätal, ako nám dávali zabrať, keď sme boli s Tentom ich obchodní partneri. Teraz sa ku mne zrazu správali úplne inak,“ spomína.
Severania ho prekvapili. Úrovňou, logikou, chodom spoločnosti. Trochu im s ich zaužívanými pravidlami zahýbal. Napríklad správna rada – aj to bolo v zmluve - musela zmeniť rokovací jazyk na anglický.
Alebo: kým sa J. Antošík nestal akcionárom, správna rada nemala stanovy – vždy sa džentlmensky dohodli. Prirodzený prejav škandinávskeho právneho povedomia. Nováčik to zmenil. Odchovaný slovenskou realitou žiadal pravidlá na papieri.
Vízie
Práca pre Fínov mu všetky hodiny pracovného týždňa nezaplní. A tak sa po rokoch dostali do jeho diára veci, ktoré dlho čakali. Metsä Tissue nezahrnula do transakcie starý kaštieľ, tak ostal žilinskému manažérovi.
Po oprave v ňom bude vináreň. Stále prezidentuje žilinskému futbalu. Ani o ten Fíni nestáli, takže ostal jeho biznisom, o ktorý sa stará cez eseročku nazvanú Preto. Dodáva, že na Slovensku biznis z futbalu tak skoro nebude.
Stále tvrdí, že si od futbalu ruky nezašpiní, hoci to nie je ľahké. Ale chce zo žilinského klubu urobiť tím, ktorý bude dobrý reklamný nosič. Deň po prehre reprezentácie s Nemeckom nebolo možné nespýtať sa ho na problém slovenského futbalu.
Vysvetlenie podľa neho netreba hľadať v jednom pokazenom zápase. Ale v prioritách futbalového zväzu: „Ten si myslí, že jeho úloha číslo jeden je úspech reprezentácie. Omyl. Je to spokojnosť divákov.“
Hoci na otázku o víziách odpovedá blížiacou sa päťdesiatkou, viac o nich hovorí jeden odsek v zmluve s Fínmi. Píše sa v ňom, že popri finančných investoroch má Metsä Tissue aj dvoch strategických. Metsäliitto Group a Jozefa Antošíka.
Foto – Miro Nôta
