Nízke úrokové sadzby sú veľké riziko, odkazujú viacerí odborníci

Národná banka Slovenska (NBS) uskutočnila verejnú konzultáciu s vybranými expertmi z rôznych oblastí života s cieľom prispieť k prípadnej úprave smerovania činností Európskej centrálnej banky (ECB). Iniciatíva „NBS vás počúva“ je obdoba konzultácii, ktorá sa postupne uskutočňuje v každej krajine eurosystému. Eurosystém tvorí ECB a centrálne banky krajín eurozóny.

Konzultácia na Slovensku odhalila komplikovanosť problémov ekonomiky v celoeurópskom meradle. Uvoľnená politika Európskej centrálnej banky je dvojsečná zbraň, ktorá prináša pozitíva a aj negatíva.

Centrálne banky chcú stabilitu, dosahujú opak

Viacero odborníkov, ktorých ECB oslovila, sa obáva nízkych úrokových sadzieb. „Keď sa pozrieme na stav na kapitálovom trhu, o ktorom sa hovorí, že je zrkadlom ekonomiky, a pozrieme sa na reálnu ekonomiku, tak vidíme, že niečo nie je úplne v poriadku. Uplynulé obdobie a kríza spôsobená pandémiou uvrhli reálnu ekonomiku do výraznej recesie, stav na kapitálovom trhu je presne opačný. Indexy prepisujú svoje maximá,“ upozorňuje Róbert Kopál, riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi (AOCP).

Príčinu tohto stavu vidí aj v tom, akú politiku robia centrálne banky po celom svete. „Na jednej strane sa zdá byť pozitívne, že investori sa môžu tešiť vysokému zhodnoteniu, zároveň sa ale narušuje stabilita. Pre nás stabilita znamená, že sa môžeme spoľahnúť na nejaké empirické skúsenosti, ktoré zbierame desiatky, možno stovku, rokov. Tie skúsenosti hovoria o tom, že keď hľadám dlhodobo najvýnosnejšiu investíciu, tak idem práve na kapitálový trh a pri dlhodobej investícii mám relatívne veľkú istotu, že svoju investíciu reálne zhodnotím,“ dopĺňa R. Kopál.

Podľa jeho slov sa situácia v súčasnosti dostala mimo tejto zabehnutej normy, a to môže v budúcnosti znamenať problémy. „To, čo sa dnes deje, je stav, ktorý narúša tú istotu, ktorú sme mali. Lacné peniaze nafukujú cenu finančných aktív a vytvára sa falošný pocit nekonečného rastu, že investície napriek stavu reálnej ekonomiky prinášajú len kladné zhodnotenia,“ varuje R. Kopál. Varuje teda pred tým, že aj vplyvom uvoľnenej politiky centrálnych bánk po svete sa narúša pevná väzba medzi reálnou ekonomikou a kapitálovými trhmi.

Vážne narušenia väzieb medzi kapitálovými trhmi a reálnym základom, ktorý existuje v ekonomike, potom vedie k vytváraniu bublín. Napríklad prasknutie realitnej bubliny v USA stálo na začiatku globálnej krízy, ktorá sa naplno rozvinula v svetovej ekonomike v roku 2009. Podľa jeho slov je kríza je aj ozdravný proces a nie je potrebné robiť politiku tak, že sa zachránia úplne všetci a za každú cenu.

Cena, ktorú bude za tú záchranu potrebné zaplatiť, sa podľa R. Kopála odráža práve v tom, že sa naruší zdravý vzťah, medzi reálnou ekonomikou a kapitálovým trhom. „Z tohto pohľadu vnímame aktuálnu situáciu ako relatívne rizikovú a to aj napriek tomu, že snahou centrálnych bánk je presný opak,“ upozorňuje R. Kopál s tým, že dlhodobá závislosť na lacných zdrojoch vytvára nestabilitu.