Úrad špeciálnej prokuratúry vydal pokyn na stíhanie podnikateľa v prípade z roku 2009, keď jeho firma Bio-Finiš žiadala eurodotácie za takmer 120-tisíc eur. V žiadosti mala klamať o splnených podmienkach.
Podľa informácií TRENDU firme podporu zamietla už rovno Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá dotácie rozdeľuje. No opakované pochybenia zistila za posledné roky agentúra aj u firiem jeho ďalších biznis partnerov zo stredného Slovenska Seata Aličaušiho a Husnirizu Kukuliho.
Agentúra v niektorých prípadoch udelila firmám aj niekoľkodesaťtisícové sankcie, ktorými podmienila pridelenie ďalších dotácií. No polícii takéto prípady agentúra nehlási. Firmy všetkých troch spomínaných poľnohospodárov za posledné roky len cez eurodotácie získali od štátu milióny eur.
„Prokurátor využil svoje zákonné oprávnenie dať záväzný pokyn na stíhanie a vzhľadom na počiatočné štádium konania do skončenia vyšetrovania bližšie informácie nebudeme poskytovať,“ odpovedala pre TREND hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová na otázku, či obvinenie v prípade Bio-Finiš prokurátor vzniesol na základe predošlých krokov polície, alebo za akých okolností sa k prípadu spred rokov vrátil.
Zamietli, no nehlásili polícii
Z dokumentov agentúry vyplýva, že išlo o jedinú žiadosť Bio-Finiš o eurodotácie za posledné roky. Agentúra žiadosť zamietla v roku 2011, pre TREND uviedla, že vec vtedy neoznamovala na políciu. V zamietnutí agentúry sa spomína „postup pri výpočte výšky podpory“ a „výška naddeklarácie“.
Portál Aktuality.sk sa cez infožiadosť dostal k viacerým dokumentom agentúry a ministerstva pôdohospodárstva, ktoré sa týkali firiem Krempos a Agro Rátka. V oboch pôsobil S. Aličauši, v druhej v posledných rokoch figurujú rodinní príslušníci H. Kukuliho. Portál dokumenty sprístupnil aj TRENDU.
Firmy podľa dokumentov datovaných aj do roku 2008 zväčša reklamovali zamietnutie dotácie zo strany agentúry. Tieto odvolania smerovali na agentúru ako aj na ministerstvo pôdohospodárstva. To agentúru zastrešuje a je aj odvolacím orgánov v prípade jej konaní.
Z rozhodnutí agentúry je zrejmé, že spomínané firmy opakovane nadhodnocovali svoje žiadosti. Kontroly na mieste napríklad ukázali, že nesedel deklarovaný počet zvierat, na ktoré si žiadali podporu. „Platobná agentúra v rámci platby nestanovila žiadateľovi 143 ks zvierat, nakoľko sa uvedené zvieratá nenachádzali na farme žiadateľa,“ stojí v záveroch agentúry z kontroly z roku 2015.
Alebo bola nadnesená výmera pôdy či došlo k porušeniu pravidiel nakladania s pôdou. „...na 70 % plochy vykonaná likvidácia nežiadúcich drevín mechanizmami, čím došlo k vážnemu porušeniu biotopu,“ hovorí napríklad záver kontroly agentúry z prelomu rokov 2011 a 2012.
Podľa zverejnených dokumentov sa podnikatelia voči zamietnutiam od agentúry ohradili a výsledky jej kontrol spochybnili. Žiadali v prvom kole najskôr agentúru, v druhom odvolaní ministerstvo o pridelenie dotácie v nimi deklarovanej výške. V niektorých prípadoch im ministerstvo vyhovelo, až za terajšieho vedenia rezortu a od polovice roku 2017 sa začalo ministerstvo prikláňať k názoru agentúry.
Nemajú čierny zoznam žiadateľov
Ako je možné, že podnikatelia, ktorí sa opakovane dopúšťali špekulácií s dotáciami na pôdu, poberali podpory naďalej? Agentúra si nevedie niečo ako black list. Teda zoznam rizikových žiadateľov. Disponuje však zoznamom rizikovejších, menej rizikových a aj nerizikových subjektov, ktorý získava na základe svojej analýzy štatistických údajov.
„PPA postupuje pri stanovení rizika a výbere kontrolných vzoriek pre kontrolu na mieste v súlade s európskou legislatívou. Pre stanovenia rizika sú využívané sofistikované metódy viacrozmernej štatistickej analýzy dát,“ opísala v odpovedi agentúra. Analýze majú podľa agentúry podliehať všetci žiadatelia, pričom analýza určuje riziko nesplnenia podmienok, prípadne riziko možného podvodu. Podobný spôsob používajú podľa agentúry banky či poisťovne. Model vychádza z historických údajov – ako sa správali žiadatelia v minulosti, či žiadateľ mal/nemal naddeklaráciu alebo napríklad porušil/neporušil pravidlá krížového plnenia.
Problémom však je, že špekulanti sa po neúspechoch uchádzajú o ďalšie eurodotácie už cez nové firmy, ktoré nie sú zaťažené sankciou či odmietnutím žiadosti z minulosti. Môže to naznačovať aj prípad jedinej žiadosti firmy Bio-Finiš.
Viac o tom, ako mohol štát roky zlyhávať pri špekulatívnych podnikateľoch, čítajte v novom TRENDE, ktorý je pre predplatiteľov online dostupný od stredy 25. apríla a od štvrtka v stánkoch v tlačenej podobe.
