Tento francúzsky dizajnér a botanik špecializujúci sa na tropické rastliny, ktorý vytvoril 250 kreácií vo Francúzsku, ale taktiež v Berlíne, Madride či Tchaj-pej, sa rád zahráva s hranicami a konvenčnosťou.

„Chcel som pracovať na parkoviskách. Dosiahol som to. Chcel som pracovať na mostoch. Sníval som o veľmi vysokých budovách, ale, skončil som v Sydney,“ hovorí P. Blanc. Práve v Sydney totiž zazelenil budovu vysokú 150 metrov.„Mojím jediným snom je prinášať prírodu tam, kde by to nikto iný nečakal,“ dodáva.

Jeho vertikálne záhrady v srdci kamenných a betónových miest sú teraz súčasťou ich vzhľadu. Sú na stenách múzeí, napríklad Quai Branly v Paríži, hotelov, luxusných rezidencií, ale taktiež obchodných centier, akým je Clayes-Sous-Bois v parížskom regióne.

„Je to 250 metrov do dĺžky a 8 metrov do výšky. Zelené objatie. Nepochybný rekord, pokiaľ ide o plochu,“ vyhlasuje hrdo P. Blanc, z ktorého aj pri veku šesťdesiat rokov srší mladistvá energia.

Jeho posledný výtvor, ktorý nedávno predstavil v centre Paríža, je skromnejší. Pôvodne nepekná stena na ulici Aboukir v druhom obvode, ktorému sa teraz hovorí oáza, sa chváli takmer 250 rastlinami, ktoré pripomínajú savanu či stredozemskú lesostep.

P. Blanc vynašiel systém pestovania rastlín bez pôdy, keď v mladosti čistil akváriá s pomocou filodendronu, ktorý sa mu začal popínať po stenách. Rašelina, kokosové vlákna, drôtená mreža. Nasledovalo mnoho pokusov s cieľom vynájsť najlepší prostriedok umožňujúci rastlinám rásť vertikálne.

Konečne objavil vhodnú metódu. Vrstva plsti pripevnená na podložke z PVC, ktorá slúži ako opora pre korene. To všetko je podľa agentúry AFP upevnené na kovovom ráme, ktorý sa dá primontovať na stenu alebo môže stáť samostatne.

Svoju techniku si dal v roku 1988 patentovať a v roku 1994 ju predstavil na festivale záhrad v Chaumont-sur-Loire v strednom Francúzsku. „Bol to veľký úspech, vôbec som to nečakal,“ hovorí dizajnér. Od tej doby sa nezastavil.

Jeho steny majú ďalšie výhody. Sú prínosom pre životné prostredie, slúžia ako tepelná izolácia a počas leta osviežujú. „Ľudí to fascinuje najmä preto, že to pripomína obydlie prehistorického jaskynného človeka. Okolo týchto jaskýň bujneli rastliny. Je to spomienka stará 30-tisíc rokov,“ hovorí P. Blanc.

Počas rokov sa paleta rastlín, ktoré pre svoje zelené steny používa, neustále rozširuje. „Stále cestujem a zakaždým nájdem rastlinu, ktorú som dovtedy nepoužíval a o ktorej som si nemyslel, že by bola vhodná,“ zdôrazňuje.

Vo svojej poslednej parížskej kreácii „zasadil“ dvadsiatku nových druhov. Svoju stenu však vraj bude mať omnoho radšej tak za tri roky. „Keď budú v hustom zelenom koberci otvory, keď sa rastliny diferencujú a niektoré zahynú. Skrátka, keď bude stena viac živá. V prírodnom prostredí taktiež nepokrývajú rastliny všetko,“ hovorí.

P. Blanc už pripravuje ďalší projekt. Prvú botanickú záhradu lián na svete. Stovka ich druhov sa má šplhať po budove vysokej 200 metrov v Kuala Lumpur. Taktiež rozmýšľa nad obrovskou zelenou špirálou v obchodnom centre v Bangkoku. „Každá stena je pre mňa novou skúsenosťou,“ dodáva.