Nesmrteľné gastráče sa od decembra zvýšia

Z celkového počtu 860 506 zamestnancov dostávalo stravovacie poukážky v hodnote nižšej ako 3,38 eura 205 740 zamestnancov, čo je  23,9 percenta.

O zmene rozhodlo v opatrení ministerstvo práce. Dôvodom je rast priemerných cien potravín a nealkoholických nápojov v reštauračných zariadeniach o 5 percent za júl 2016 oproti augustu 2014. Naposledy sa stravné zvyšovalo v novembri 2014.

Zvyšuje sa aj príspevok na stravné pre zamestnancov, ktorí sú na pracovnej ceste v rámci Slovenska. Ak je zamestnanec na služobnej ceste 5 až 12 hodín, dostane po novom o 30 centov viac na stravu, teda 4,50 eura.

Ak je služobne preč 12 až 18 hodín, má nárok na stravné vo výške 6,70 eura, a ak je odcestovaný viac ako 18 hodín, po novom dostane od svojho zamestnávateľa 10,30 eura.

Koľko si priplatí zamestnávateľ

Isté je, že zamestnávateľom stúpnu náklady. Zmeny sa prejavia aj v tom, o koľko bude musieť zvýšiť svoj príspevok do minimálnej sumy stravovacej poukážky zamestnávateľ.  

Maximálna, daňovo uznateľná suma u zamestnávateľa, ktorý prispieva zamestnancovi, bude 2,48 eura. Ak zamestnávateľ teraz poskytuje zamestnancovi stravovaciu poukážku v minimálnej hodnote 3,15 eura, respektíve v rozpätí od 3,15 eura do 3,38 eura, bude musieť poskytovať zamestnancovi stravovaciu poukážku minimálne v hodnote 3,38 eura. Na stravovanie zamestnancovi teda musí prispievať sumou minimálne 1,86 eura (55 % zo sumy 3,38 eura), pričom maximálna (daňovo uznateľná) suma príspevku môže byť  2,48 eura  (55 % zo sumy stravného 4,50 eura).

Kritika z každej strany

Zástupcovia zamestnávateľov už dlhodobo kritizujú gastrolístky a žiadajú ich zrušenie. Nahralo im aj rozhodnutie Protimonopolného úradu SR. Ten ešte koncom februára tohto roka dal pokutu takmer 3 milióny eur piatim veľkým gastrofirmám – Sodexo, Vaša Slovensko, Edenred, Doxx a Chéque Déjeuner. Protimonopolný úrad konštatoval, že firmy narušili hospodársku súťaž tým, že uplatňovali spoločnú kartelovú obchodnú stratégiu. Mali sa dohodnúť, že si nebudú preberať klientov a bojovať budú len o nových.

Tieto firmy sa mali snažiť dosiahnuť, aby obchodné reťazce neprijímali viac ako päť kusov stravovacích lístkov od zákazníkov. Úrad tvrdí, že im malo ísť predovšetkým o to, aby za gastráče, ktoré reštaurácie získali od zákazníkov, potom nemohli nakupovať v supermarketoch potraviny. Firmy sa proti rozhodnutiu odvolali.

„V prípade koná rada úradu ako orgán príslušný rozhodnúť o rozkladoch účastníkov konania. Rozhodnutie zatiaľ nevydala,“ informovala hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská. Či firmy pokuty napokon aj zaplatia, dnes ešte jasné nie je. Podľa úradu povinnosť zaplatiť pokutu vzniká na základe právoplatného rozhodnutia. „Účastníci sa následne môžu domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia a požiadať súd, aby žalobe priznal odkladný účinok,“ dodala A. Oľšavská.

Výsledkom kontrol bolo tiež odporúčanie, aby vláda zrušila súčasný systém gastrolístkov. Ministerstvu práce úrad napísal list, v ktorom navrhol, aby príspevok na stravu naďalej ostal daňovo zvýhodnený, no nevyplácal by sa v papierových či elektronických gastrolístkoch, ale v peniazoch ako súčasť výplaty. Druhou možnosťou bolo ponechať stravné lístky, ale urobiť ich dobrovoľnými.

To, ako sú dnes nastavené gastrolístky, sa nepozdáva ani zástupcom združenia hotelov a reštaurácií. Súčasný systém podľa Zväzu hotelov a reštaurácií SR vytvára zbytočnú administratívnu záťaž pre podnikateľov poskytujúcich stravovacie služby.

„Zväz v minulých rokoch viackrát poukazoval na zvyšovanie provízií za spätné odkúpenie stravných lístkov od prevádzkovateľov stravovacích zariadení, ktorú považuje za vysokú a neprimeranú,“ konštatoval Marek Harbuľák, generálny sekretár zväzu.

Zväz požiadal ministerstvo práce, aby prijal zmeny, ktoré povedú k dobrovoľnosti využívania stravných lístkov a zrušeniu a zrovnoprávneniu postavenia emitentov a používateľov, čo povedie k vytvoreniu fungujúcej hospodárskej súťaže.

Zamestnanci za gastrolístky často nekupujú teplé jedlo na obed, ale iný spotrebný tovar. Emitenti gastrolístkov si pritom vyberajú vysoké poplatky za lístky. Prvýkrát si firma vyberie poplatok od zamestnávateľa. Keď zamestnanec za gastrolístky nakúpi tovar v obchode či stravu v reštaurácii, firma si zase vyberie poplatok od obchodu či reštaurácie za vrátenie gastrolístkov. Ten býva najmenej 13 centov.

Provízie, ktoré emitenti stravných lístkov dostávajú od hotelov, reštaurácií a stravovacích zariadení, sú pritom oveľa vyššie ako provízie, ktoré dostávajú zo stravných lístkov od obchodných reťazcov.

Ďalšie zmeny? Nebudú

Zákonník práce hovorí, že pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom gastrolístkov môže byť poplatok za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 percentá z hodnoty sumy uvedenej na stravnej poukážke. Výšku provízií však rezort práce už ovplyvniť nemôže.

„Ministerstvo v súčasnosti nepripravuje zmeny pri poskytovaní povinného príspevku na stravovanie. V prípade spätného odkúpenia gastrolístkov ide o obchodnoprávny vzťah a poplatky nie je možné regulovať v Zákonníku práce,“ povedala v tejto súvislosti Veronika Husárová z ministerstva práce. 

O akýchkoľvek vylepšeniach systému je rezort pripravený diskutovať najmä so sociálnymi partnermi na pôde tripartity. Nepovažuje pritom len za zhodu okolností, že podobný systém funguje v približne 40 vyspelých krajinách už viac ako 50 rokov.

Rezort tvrdí, že hlavným dôvodom, prečo je príspevok na stravovanie zakotvený v zákone, je zabezpečenie pravidelného stravovania aspoň väčšiny zamestnancov, ktoré má významný vplyv na ich životosprávu a zdravotný stav. Existencia stravovacích zariadení priamo naviazaných na „menúčka“ má zároveň svoj aspekt zamestnanosti.

„Sme presvedčení, že na prvý pohľad rozumne znejúca alternatíva hotovosti by sa postupne stratila v samotnej mzde, nikto by nevedel zaručiť jej priebežnú valorizáciu, ani uchrániť pred exekúciou. Bol by to opäť postupný zánik tohto benefitu pre zamestnanca, podobne ako v iných prípadoch v minulosti. Ak by aj zamestnanci dostali príspevok na stravovanie vo forme finančného vyjadrenia, nie časť, ale prevažná väčšina by ho použila na čokoľvek a vytratil by sa samotný prospešný obedový návyk, ktorý stravné lístky trvalo priniesli.“

Ministerstvo práce si myslí, že ohradiť by sa mohli aj zamestnanci, ktorí sa stravujú v závodných jedálňach.

„Voľný finančný príspevok by logicky začali požadovať aj oni, čím by zároveň začali postupne zanikať aj fungujúce jedálne a stravovacie zariadenia. Nahradenie príspevku na stravovanie hotovosťou by bolo v rozpore s jeho účelom, ten by tým stratil akýkoľvek význam. Preto návrhy dlhodobo označujeme za salámovú metódu postupného riešenia dlhodobo nadobudnutých benefitov pre zamestnancov, ktorá by v konečnom dôsledku opäť len zlacnila náklady na zamestnanca.“

Ministerstvo pripomína, že v posledných rokoch prichádzajú na trh so stravnými poukážkami aj spoločnosti, ktoré ako alternatívu ponúkajú elektronické stravné karty. Rastie tak počet subjektov alebo hráčov v segmente, ktorí pôsobia za iných podmienok v zmysle neregulovaného trhového prostredia. Okrem toho, že majú pravdepodobne nižšie vstupné náklady, ktoré si tak nemusia kompenzovať zvýšenou cenou, už ich samotná cenová politika ukazuje, že sa na trhu snažia presadiť nižšími, prípadne aj nulovými maržami.

„Čipová karta je nielen nákladovo lacnejšia, trvácnejšia a praktickejšia, ale môže v prípade dobrého nastavenia jej používania dávať odpoveď aj na volanie po striktnejšom využívaní stravného na samotný účel,“ tvrdí ministerstvo práce.

Treba však povedať, že aj použitie čipových kariet namiesto papierových lístkov má svoje obmedzenia. Neberú ich vo všetkých reštauráciách a obchodoch. V niektorých reťazcoch sa čipovou kartou dá zaplatiť aj spotrebný tovar či alkohol.