Základné práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru – zamestnávateľa a zamestnanca, okrem iného aj postup pri rozvrhnutí pracovného času sú vymedzené V rámci zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) .
V rámci úpravy pracovného času rozlišuje Zákonník práce rovnomerné a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času:
- rovnomerné rozvrhnutie pracovného času znamená taký spôsob rozvrhnutia pracovného času, pri ktorom „rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.“
- nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času sa aplikuje v prípade, ak nie sú dané podmienky na rovnomerné rozvrhnutie pracovného času.
V zmysle § 87 Zákonníka práce:
„(1) Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.
(2) Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.
(3) Zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.
(4) Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.“
Zamestnávateľ je oprávnený pristúpiť k nerovnomernému rozvrhnutiu pracovného času pri splnení nasledovných podmienok:
- ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú rovnomerné rozvrhnutie pracovného času na jednotlivé týždne,
- nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času bolo dohodnuté so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancami,
- priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas (t.j. 40 hodín týždenne, v prípade zamestnanca, s rozvrhnutím pracovného času striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne),
- pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.
Zamestnávateľovi sa síce poskytuje možnosť vo výnimočných, zákonom ustanovených prípadoch a podmienok nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas najviac na obdobie 4 mesiacov (na dlhšie obdobie sa vyžaduje uvedená úprava v kolektívnej zmluve alebo dohoda so zástupcami zamestnancov, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce), avšak jedným z podstatných predpokladov je dohoda so zástupcami zamestnancov alebo priamo so zamestnancom, resp. zamestnancami.
V prípade, ak dôjde k dohode o nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo priamo so zamestnancom, zamestnávateľ musí rovnako dbať na dodržanie ďalších podmienok - priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas a pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
