Neprekvapilo by ma, keby sa dôchodcom začali rozdávať béemvéčka, hovorí odborník

Ešte pred letom definitívne schválili ústavné zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov. Aké budú najhoršie následky tejto zmeny? Má to aj nejaké pozitíva?

Musíme sa pozrieť na dve strany mince. Strop narazí na 64 rokov pre mužov a o niečo skôr pri ženách, konkrétne o pol roka skôr za každé vychované dieťa. Pre ženy to platí v podstate už teraz, na mužov sa to bude vzťahovať niekedy okolo roku 2030 až 2033. Strop bude ľudí posielať do dôchodku skôr ako by to robil automat, ten by ich držal na trhu práce dlhšie. Počet odpracovaných rokov vstupuje do výpočtu dôchodku, takže ľudia budú dostávať nižšie dôchodky. Pre dnešného 25-ročného človeka to bude znamenať, ak sa nezmenia pravidlá, že jeho dôchodok bude nižší zhruba o desať percent.

Keď budeme brať do úvahy, že je v prvom, druhom aj treťom pilieri.

Áno, presne tak. Ten automat by ho do dôchodku posielal niekedy vo veku 67 až 68 rokov. Teraz už môže ísť, keď bude mať 64 rokov. Na druhej strane, môže pracovať aj ďalej. Vieme, že optimálny spôsob fungovania na Slovensku je požiadať o dôchodok a pracovať ďalej. Takže môžeme počítať s tým, že ľudia požiadajú čo najskôr o dôchodok a budú pracovať ďalej. To znamená, budú mať priznané nižšie dôchodky, ktoré budú poberať dlhšie. To je viac-menej známa vec.

A druhá strana mince?

Takéto zmeny pre poberateľov, že môžu skôr požiadať o dôchodok, budú ho poberať a zároveň budú pracovať, vyvolá väčší tlak na menší počet prispievateľov. Ak je dnes efektívna odvodová sadzba okolo 25 percent, tak toto stropovanie ju vytiahne niekde k 34 až 35 percentám. Alebo inak povedané, takéto odvody by sa museli platiť len na dôchodkové starobné poistenie, aby vykryli výdavky Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky.

A je u nás ešte reálne priestor dvíhať odvody alebo dane, keď sme už teraz krajina s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením?

Neekonóm by vám povedal, že, samozrejme, môžeme aj 100 percent. Ale my sme už