Ak sa pacient domnieva, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli porušené jeho práva, môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu. Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie, pacient je oprávnený obrátiť sa na kontrolný orgán Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak ide o nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Alebo sa pacient môže obrátiť na Slovenskú lekársku komoru či Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek, ak je dôvodom sťažnosti správanie sa lekára alebo zdravotníckeho personálu. 

Ak je pacient nespokojný s výsledkom vyšetrovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, má právo obrátiť sa na ústredie úradu, ktoré sťažnosť opakovane prešetrí. Ak ani ústredie neuzná sťažnosť pacienta, v takom prípade má pacient právo obrátiť sa na súd so žalobou o náhradu škody spôsobenej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Každopádne platí, že ak úrad sťažnosť zamietne, šance na zjednanie nápravy alebo dovolanie sa spravodlivosti sa v praxi redukujú. 

Žaloba o náhradu škody

Druhou alternatívou riešenia právneho problému je žaloba o náhradu škody. Právne relevantnou úpravou je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Zákonodarca ukladá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 

Právny predpis v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti odkazuje na kódex občianskeho  práva,  konkrétne na ustanovenia §§ 420 –450 Občianskeho zákonníka upravujúce zodpovednosť za škodu. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti platí pravidlo, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Zodpovednosti za škodu sa môže zbaviť ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 

Trestné oznámenie

Treťou možnosťou je podať trestné oznámenie podané na neznámeho páchateľa. Trestné konanie predstavuje hraničný prostriedok, ktorý by mal nastúpiť až vtedy, keď zlyhali iné možnosti nápravy. 

V riešenom prípade ide v praxi najčastejšie o trestný čin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, usmrtenia a trestný čin neposkytnutia pomoci. Vzhľadom na to, že orgány činné v trestnom konaní nemajú vedomosti z oblasti zdravotníctva, k prípadnému pochybeniu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti privolajú súdneho znalca. Vo vašom prípade je to  znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, ktorý v znaleckom posudku odpovie na otázky vyšetrovateľa. 

Ide predovšetkým o zodpovedanie otázky, či došlo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti k odbornej chybe v konkrétnom medicínskom postupe, ktorú je možné kvalifikovať ako porušenie povinností lekára. Znalec sa bude zaoberať otázkami, či je porušenie povinnosti v príčinnej súvislosti s následkom, t. j. ujmou na zdraví, ublížením na zdraví či úmrtím pacienta a či je preukázané zavinenie aspoň z nedbanlivosti. 

Ak vyšetrovateľ na základe znaleckého posudku a ďalších vykonaných dôkazov dospeje k záveru, že lekár spáchal trestný čin, oficiálne ho obviní. Pacient sa môže domáhať náhrady škody priamo v trestnom konaní. 

Poškodený je oprávnený žiadať, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému lekárovi povinnosť nahradiť škodu. Z návrhu musí byť zrejmé, z akého dôvodu a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Konanie o nároku poškodeného na náhradu škody sa nazýva adhézne konanie a  je upravené v Trestnom poriadku. 

Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.

Nepodarená operácia. Aké právne možnosti má pacient?
Nepodarená operácia. Aké právne možnosti má pacient?
Nepodarená operácia. Aké právne možnosti má pacient?
Nepodarená operácia. Aké právne možnosti má pacient?