V Nemecku padol ďalší prelomový verdikt proti bankám. Spolkový súdny dvor Bundesgerichtshof rozhodol, že banky nesmú od klientov vyberať poplatky, ktoré súvisia s poskytnutím spotrebných úverov.

Súd tak rozhodol v dvoch žalobách klientov Postbank a Essener National-Bank. Podobný rozsudok z júna 2011 vyvolal vlnu súdnych sporov s bankami aj na Slovensku a v Čechách.

Najnovší spor v Nemecku vyvolala pôžička z roku 2012 vo výške 40-tisíc eur, ktorú si klient Postbank objednal cez internet. Banka si za to vypýtala manipulačný poplatok vo výške 1 200 eur, čo sú tri percentá úveru.

Administrácia v prospech banky

Po zarátaní úroku mal klient preplatiť po jeho splatení takmer 10-tisíc eur. Najvyšší súd označil poplatok banky za neprípustný, pretože pokrýva len potreby banky a neprináša klientovi žiadnu pridanú hodnotu navyše.

To znamená, že banka podmieňuje poskytnutie úveru administratívnym poplatkom, hoci spotrebiteľ žiadnu špeciálnu službu naviac nedostane. Z tohto pohľadu poplatok je len vo vlastnom záujme banky a nie jej klienta. Nemecký súd tvrdí, že banky by mali preniesť poplatky do transparentnejšej formy, teda do úrokov, ktoré sú medzi bankami porovnateľnejšie.

Súdny spor sa dostal na Spolkový súdny dvor po dvoch rozsudkoch krajinského súdu v Bonne, ktorý proti banke rozhodol v októbri 2012 a rovnako aj v apríli 2013.

Na stole sú ďalšie stovky sťažnosti od klientov bánk, ktorí žiadajú vyplatenie poplatkov späť. Predsedajúci sudca Ulrich Wiechers hovoril dokonca o tsunami podnetov. V Nemecku sa výška poplatku za poskytnutie spotrebného úveru pohybuje od jedného do štyroch percent z výšku úveru.

Poplatok bežný aj v našich bankách

Poplatok za poskytnutie spotrebného úveru je bežný aj v našich bankách. Ten sa pohybuje okolo dvoch percent z výšky poskytnutej pôžičky. Mnohé banky nemajú nastavenú maximálnu hranicu tohto poplatku.

„Pri pôžičke napríklad 10-tisíc eur môže byť poplatok až 500 eur. V takomto prípade sa aj úver s výhodnou úrokovou sadzbou stáva drahým,“ vraví analytik portálu FinancnaHitparada.sk Maroš Ovčarik. Dodáva, že ideálny stav pre klientov by bol, ak by si poskytovatelia úverov neúčtovali okrem úrokov iné povinné poplatky. Tie totiž komplikujú porovnanie a výber tej najvýhodnejšej ponuky.

Sumy nie sú malé. Z bánk, ktoré si ich pýtajú, je najdrahšia Prima banka. Za spotrebiteľský úver zaplatí klient poplatok päť percent, minimálne však 100 eur. Minimálny administratívny poplatok z úveru si stanovila aj UniCredit Bank (štandardne jedno percento z úveru) či Sberbank (štandardne dve percentá z úveru) vo výške 40 eur.

Z bánk, ktoré v štandardnom cenníku poplatok neuplatňujú, sú len Zuno, Poštová banka a Slovenská sporiteľňa.

Slovenská banková asociácia (SBA) nemecký prípad nechcela komentovať vzhľadom na to, že nepozná celé pozadie prípadu. „Treba však zdôrazniť, že právne prostredia jednotlivých krajín sa vzájomne líšia a teda rozhodnutia zahraničných súdov nemožno automaticky prenášať na rozdielne slovenské podmienky,“ odkázala hovorkyňa SBA Zuzana Tučeková.

Politický pragmatizmus

To je síce pravda, ale práve rozhodnutie Spolkového súdneho dvora pred troma rokmi vyvolala právnu bitku medzi slovenskými bankami a spotrebiteľskými združeniami. Spotrebiteľské centrá sa odvolávali na podobnosť ustanovenia v slovenskom aj nemeckom zákonníku, ktorý vychádza zo smernice EÚ (Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Ročne dlžníci na Slovensku za úver zaplatili kvôli poplatku za úverový účet od 24 do 50 eur navyše.

Na pozadí celého sporu sa odohrával aj politický boj, keďže téma bola medzi ľuďmi mimoriadne populárna. Vyťažiť z nej chceli nielen poslanci Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý (obaja vtedy SDKÚ-DS), ale rovnako aj vládny Smer.

Poplatok sa mal stať podľa L. Žitňanskej a M. Beblavého neprijateľnou podmienkou v úverovom vzťahu. Smer nakoniec za zrušenie poplatku v novele Občianskeho zákonníka nezahlasoval, ale poplatok zrušil až vlani v rámci zákona o bankách.

K najnovšiemu rozhodnutiu nemeckého súdu sa ministerstvo financií v stredu postavilo rezervovane. „Ministerstvo financií neprináleží komentovať akékoľvek rozhodnutie súdu, ktoré sa netýka pôsobnosti ministerstva financií alebo ministerstva samotného a najmä s dôrazom na to, že v tomto prípade ide o rozhodnutie súdu, mimo slovenského právneho prostredia,“ reagoval tlačový úrad.

Pred dvoma rokmi podobný verdikt nemeckého súdu ministerstvo neignorovalo a politici či opoziční alebo koaliční jeho rozhodnutím argumentovali.

V Česku, situácia ponechaná na súdy

Súdne spory proti poplatku za úverový účet prebehli aj v susednom Česku. Jedným z iniciátorom bol právnik Petr Němec, ktorý pred dvoma rokmi vyhral súdny spor s Komerční bankou. Tejto súd prikázal, aby mu vrátila aj poplatky, ktoré už zaplatil.

Hoci prvé rozhodnutia naznačovali, že klienti si poplatky poľahky vysúdia, stav žalôb bol nedávno 361:4 v neprospech klientov. Kým u nás ochranu spotrebiteľa zaručil v téme poplatku štát, v Česku to ponechali na súdy, teda spôsob, ktorý je podľa bánk právne čistejší. Ústavný súd definitívne rozhodol v prospech bánk.

„Krajský súd v Prešove tak už rok a pol dopredu došiel k tomu, k čomu nemecká judikatúra nezadržateľne smerovala. Slovenská justícia sa tak, čo do ochrany spotrebiteľa, aj vďaka rade relevantných predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, radí medzi popredné európske súdy a v tomto slovenským spotrebiteľom môžeme my Česi len závidieť,“ reagoval pre TREND.sk český právnik.

Rozdiel v interpretácii

P. Němec zastáva rovnaký názor aj pri najnovšom rozhodnutí nemeckého súdu, ktorý zakázal poplatok pri spotrebných úveroch. Rozhodnutie nemeckého súdu totiž podľa neho vychádza zo skoršej názorovej línie, podľa ktorej banka nemôže na spotrebiteľa prenášať náklady na činnosti, ktoré robí len vo svojom záujme.

Vyhodnotenie, či banka klientovi poskytne úver a pripraví zmluvu sú podľa neho úplne jasne činností, bez ktorej by sama banka nemohla úver poskytnúť. „Nie je teda dôvod, prečo tento náklad jednostranne prenášať na klienta. Okrem toho banka klientovi rovnako neplatí jeho náklady na uzavretie zmluvy, napríklad na poradu s advokátom, cestu do banky a podobne. Rozhodnutie nemeckého súdu tak nie je prekvapivé,“ dodal P. Němec.

Medzi právnikmi sa nájdu aj takí, ktorí tvrdia presný opak. Jedným z nich je Kristián Csach, ktorý v blogu vyvrátil zaužívanú teóriu, že to čo odklepli v Nemecku sa nemusí vzťahovať na slovenskú judikatúru.

„Smernica 93/13/EHS ukladá iba povinnosť takzvanej minimálnej harmonizácie, to znamená, že pripúšťa, aby si každý štát zvolil vlastný, aj prísnejší štandard regulácie. Pri nej je vylúčené, aby sa aplikačný výstup jedného štátu použil ako interpretačný model pre súd iného štátu,“ napísal K. Csach.

Jeho pohľad má logiku, ktorá vyvoláva otázku. Sme viazaný rozsudkom nemeckého BGH, ale už nie rakúskym OGH, a ani nie anglickým Supreme court?