Zákonom sa zavádza príslušná smernica EÚ do slovenskej legislatívy. Viaceré povinnosti však v zákone idú nad rámec smernice.

Odborníci zmeny kritizujú najmä preto, že zaťažujú našich a zahraničných zamestnávateľov. Tým hrozia vysoké sankcie za to, ak zákon nedodržia. Novela z dielne ministerstva práce umožní pokutovať firmy za pracovníkov, ktorých zamestnávajú ich dodávatelia.

Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) zákon povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky. PAS pokladá zmeny ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 7b zákona č. 82/2005 za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku.

Opoziční poslanci zo SaS Jozef Mihál, Jana Kiššová a Jozef Rajtár  a poslanec Igor Matovič z OĽaNO minulý piatok predložili do parlamentu novelu zákona, ktorý má odstrániť nepremyslené zmeny.

Komplikovanejšie vyslanie

Ak by začal platiť od 18. júna pôvodný zákon, zahraničným zamestnávateľom v krajinách EÚ by narástla pri vysielaní ich zamestnancov na Slovensko byrokracia. Museli by pri dodávke služieb na Slovensko nahlásiť nášmu Národnému inšpektorátu práce vyslanie svojich zamestnancov. Aj keby tu ich zamestnanec pobudol len krátko, musí mať pri sebe pracovnú zmluvu. Navyše, ak náš inšpektorát práce požiada tohto zamestnávateľa, ten mu musí predložiť jeho výplatnú pásku.

Ďalšou povinnosťou je, že tento zamestnávateľ musí viesť v mieste výkonu práce na Slovensku evidenciu pracovného času svojho zamestnanca. Naše inšpektoráty práce budú teda kontrolovať zahraničných podnikateľov vysielajúcich svojich zamestnancov na Slovensko. Ak títo porušia zákon, pokutu bude od nich vymáhať ich zahraničný príslušný úrad. 

S podobnými povinnosťami však musia počítať aj naši zamestnávatelia, ktorí vysielajú pracovníkov na prácu do krajín EÚ. Okrem toho musia s takýmto zamestnancom uzatvoriť novú dohodu o jeho vyslaní. V zahraničí, ak pôjde o vyslanie podľa smernice, musia byť splnené minimálne pracovné nároky zamestnancov podľa pracovného práva krajiny EÚ. Pokutu môže náš vysielajúci zamestnávateľ dostať, ak si nesplní oznamovacie povinnosti v zahraničí. Dá mu ju náš inšpektorát práce.

Nelegálna práca

Od 18. júna by sa na našich zamestnávateľov mala vzťahovať spoluzodpovednosť za nelegálne zamestnávanie. Ak napríklad vašej firme dodá iný zamestnávateľ službu alebo vykoná práce prostredníctvom nelegálneho zamestnanca, dostane vaša firma pokutu ako keby ste nelegálne zamestnaného zamestnali vy. Podnikateľ si teda bude musieť overiť, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade mu Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2000 do 200-tisíc eur.

Pokiaľ budú takéto osoby aspoň dve, pokuta sa začína na sume 5000 eur. Toto ustanovenie ide nad rámec smernice. Zákon sa podľa PAS vzťahuje aj na nezávislé ekonomické vzťahy, ako napríklad živnostníka pracujúceho pre spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, ktorá ďalej dodáva práce svojim odberateľom prostredníctvom tohto pracovníka. Podľa zákona musí so živnostníkom uzatvoriť zmluvu a odberateľ si ju musí preverovať napriek tomu, že pracovníka nikdy nevidel.

„Príkladom sú stavebné práce na stavbách so stovkami pracovníkov z desiatok rôznych firiem, prípadne služby v oblasti informačných technológií, vykonávané na diaľku. V takom prípade je prakticky fyzicky nemožné overiť si, či sú všetci pracovníci legálne zamestnaní, majú príslušné zmluvy a sú prihlásení v Sociálnej poisťovni. Zákon je odtrhnutý od života, je nemožné ho dôsledne dodržiavať a bude sa zrejme obchádzať formálnymi dokumentmi,“ konštatoval v tejto súvislosti výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

Táto novela podľa PAS diskriminuje najmä malých podnikateľov, pre ktorých je extrémne administratívne a časovo náročné overovať si takéto informácie. Pokuty sú pritom pre nich likvidačné a môžu ich vytlačiť z trhu. „Štát touto novelou v podstate prenáša svoje vlastné povinnosti na podnikateľov, pričom im za ich nezvládnutie hrozí finančnou likvidáciou,“ dodáva P. Kremský.

Čo navrhujú poslanci

Novela, ktorú predložili opoziční poslanci, znamená návrat k rovnakej právnej úprave, aká platila pred 18. júnom.

Hosťujúci zamestnávateľ by podľa poslaneckej novely mal mať povinnosť oznámiť Národnému inšpektorátu práce údaje o vyslaní zamestnanca len v prípade, ak predpokladaný čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, presiahne tridsať dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania. Podľa súčasnej právnej úpravy musí hosťujúci zamestnávateľ oznamovať údaje o vyslaní zamestnanca bez ohľadu na dĺžku doby vyslania a účel vyslania, to znamená aj pri vyslaní na jeden – dva dni, či dokonca napríklad len na časť dňa.

Poslanci tiež chcú zrušiť zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenskej republiky za vyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi.

Domáci zamestnávateľ by tiež písomne nemusel informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. 

Domáci zamestnávateľ by musel uzatvoriť písomnú dohodu s domácim zamestnancom len vtedy, ak vyslanie domáceho zamestnanca potrvá viac ako 30 dní. Podľa súčasnej právnej úpravy sa musí písomná dohoda uzatvoriť napríklad aj v prípade, ak vyslanie trvá jediný deň.

Poslanci tiež navrhli zrušenie spoluzodpovednosti za nelegálne zamestnávanie poskytovateľa služby, respektíve dodávateľa prác.