Za pohybom kurzu eura voči doláru sme tak vo štvrtok nemohli hľadať nejaké fundamentálne faktory a jednalo sa skôr o budovanie pozícií pred piatkom, ktorý je na dáta mimoriadne bohatý. Viaceré krajiny únie totiž reportujú svoje výsledky HDP za tretí tohtoročný kvartál. Akékoľvek negatívne prekvapenie v podobe slabšieho než očakávaného vývoja by sa tak mohlo premietnuť do výpredajov eura. Už v piatkových ranných hodinách pritom euro zaznamenalo strmý pokles a obchodovalo sa na úrovni 1,2430 EURUSD, čím zmazalo všetky štvrtkové zisky.

Dlho to netrvalo a Maďarsko máme v rubrike Trend na burze opäť. A opäť za tým nestojí nikto iný ako maďarský premiér Viktor Orbán a jeho Fidesz družina. Naši verní čitatelia si určite spomenú na naše komentáre k dani z reklamy, ktorú maďarská vláda zaviedla pre maďarské média a ktorej sadzba sa v závislosti od tržieb dotknutých spoločností pohybuje na úrovni nula až 40 percent. No a tá najvyššia sadzba dane sa týka len jednej spoločnosti, a to televízie RTL, ktorá, čuduj sa svete, patrí medzi najväčších kritikov Orbánových politík.

Po zavedení daní televízia vo svojej kritike pritvrdila, čím si získala ešte viac divákov a tak dnes pritvrdzuje aj vláda a to svojím návrhom zvýšiť od nového roka hornú sadzbu dane na 50 percent. Čo na tom, že sa to opäť priamo dotkne len „neposlušnej“ RTL? Nuž, vlastníkom televízie zrejme nepomôže ani to, že už pred časom podali sťažnosť na Európsku komisiu pre diskriminujúce zaobchádzanie. Pri Orbánovi totiž asi nepomôže nič. Premiér Orbán zo svojho televízneho ovládača zrejme odstránil aj tlačidlo kanálu, na ktorom má stanicu RTL naladenú.

Aby toho nebolo málo, maďarská vláda má v talóne ešte jeden nástroj na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, a tým je nová sektorová daň. Odniesť by si to tentoraz mali tabakové spoločnosti. Aj tá s najnižšími tržbami by mala do rozpočtu odviesť minimálne 30 mil. HUF ročne, pri tých najväčších by sa jednalo o sumy na úrovni miliárd forintov.

Presuňme sa však od Maďarska k ďalšej zaujímavej krajine, a tou je Grécko. Holandský minister financií a zároveň šéf skupiny Eurogroup v jednej osobe Jeroen Dijssenbloem vyhlásil, že sa predpokladá exit Grécka zo záchranného programu podľa plánu k 1. januáru bez potreby dodatočných pôžičiek. To by znamenalo, že od nového roka sa Grécko bude starať samo o seba.

Podľa J. Dijssenbloema však zatiaľ finálne rozhodnutie o tom, čo sa bude s Gréckom diať po novom roku, nepadlo. To, že Grécko ukončí záchranný program z dočasného eurovalu EFSF neznamená, že už má všetky podlžnosti splatené. Práve naopak, priemerná vážená splatnosť gréckych pôžičiek z eurovalu dosahuje viac ako 32 rokov. Skladať sa tak na ne budú zo svojich daní aj tí Gréci, ktorí sa ešte nenarodili.

A keď už sme pri tých daniach, pozrime sa aj do Japonska. Tento týždeň sa do popredia dostali správy, že vláda japonského premiéra Abeho zvažuje odklad plánovaného zvyšovania daní v krajine. Druhé kolo zvyšovania daní malo byť realitou už od budúceho roka, avšak po novom sa hovorí až o roku 2017, teda o dvojročnom odklade.

Prvé zvýšenie sadzby spotrebnej v tomto roku z 5 na 8 percent malo za následok výrazný prepad japonskej ekonomiky v druhom kvartáli. Odklad druhého kroku, ktorým sa má sadzba dane zvýšiť na konečných 10 percent, znamená nepriamy fiškálny stimul pre japonskú ekonomiku. Okrem toho Abe podľa trhových správ plánuje predčasné parlamentné voľby s cieľom posilniť svoje postavenie už na polovicu decembra. Tieto správy sa preto v uplynulých dňoch podpísali pod ďalšie oslabenie sa jenu voči doláru a to už nad hladinu 117 USDJPY, čo predstavuje 7 – ročný rekord.

Autorka je analytička Poštovej banky

TREND na burze vychádza každé ráno na TREND.sk. Prečítajte si všetky vydania a objednajte si RSS feed tu