1.Odvody zamestnávateľov a zamestnancov

Zamestnanci, ktorí pracujú za minimálnu mzdu si od januára polepšili. Minimálna mzda sa totiž zvýšila z 352 na 380 eur. Od existencie minimálnej mzdy ide o jej najvyšší nárast - až o 7,95 percenta. Na 2,184 eura sa zvýšila aj minimálna hodinová mzda. To, samozrejme, zdvihlo náklady zamestnávateľov na pracovnú silu.

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa pre sociálne a zdravotné poistenie nie je stanovený. Maximálny vymeriavací základ sa zvýšil na 4 120 eur.

Podľa zamestnávateľov v minulosti po neadekvátnom zvýšení najnižších platov prišlo o prácu približne 20 až 30 percent ľudí. Vláda už avizovala, že od budúceho roku opäť počíta so zvyšovaním minimálky. Najnižšia mzda sa má prehupnúť cez 400 eur. Práve zníženie nákladov na prácu pri nízko príjmových skupinách obyvateľov podľa zamestnávateľov rozhoduje o ich udržaní sa na pracovnom trhu. Za minimálnu mzdu pracujú na Slovensku zamestnanci najmä v textilnom priemysle, stavebníctve či poľnohospodárstve.

2.Odpočet na zdravotné odvody

Takmer 600-tisíc zamestnancov a ich zamestnávateľov má od januára nárok na nižšie zdravotné odvody. Takúto možnosť priniesla novela zákona o zdravotnom poistení. Vo februári už dostali tí, ktorí o to požiadali, vyššie mzdy. Nárok na odpočítateľnú položku má každý zamestnanec, ktorý má príjem z pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého vzťahu, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napríklad príslušníci PZ SR, SIS, členovia väzenskej a justičnej stráže, prokurátori, hasiči...). Dohodárom a zamestnávateľom vláda túto úľavu nepriznala.  Musia platiť takmer také odvody ako riadni zamestnanci. Odpočítateľnú položku si nemôže uplatniť konateľ, štatutár, ktorí dostáva odmenu a mimo sú aj živnostníci.

3. Pracovná zdravotná služba

Zamestnávateľovi štát naložil od januára novú byrokratickú povinnosť, ktorá ho zaťaží aj finančne. Musel od januára zaviesť pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, do ktorej pracovnej kategórie sú zaradení, pracovnú zdravotnú službu. Vyplynulo to z novely zákona číslo 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Pracovnú zdravotnú službu môžu robiť pre zamestnávateľa buď vlastní zamestnanci, alebo si ju zabezpečí od externej spoločnosti. Vlastného zamestnanca môže zamestnávateľ využiť vtedy, ak ide o lekára s určenou špecializáciou podľa zákona, verejného zdravotníka, bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika. Vykonávanie pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami musí firma písomne oznámiť regionálnemu Úrad verejného zdravotníctva. Za porušenie povinností v zákone hrozí zamestnávateľovi pokuta vo výške od 150  do 20 000 eur.

4. Zmeny v dohodách

Novelou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení došlo od júla 2014 k ďalšej, pre zamestnávateľov dôležitej zmene. Všetky dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je už možné uzatvárať len na dobu určitú. Zmena nastala aj v prípade splatnosti odmeny vyplácanej dohodárovi.

Všetky tri typy dohôd, teda o brigádnickej práci študentov, o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti možno uzatvárať len na dobu určitú, najviac na 12 mesiacov. Ak má zamestnávateľ uzatvorené staršie dohody, teda pred 1. júlom 2014, takéto dohody skončia najneskôr 30. júna 2015. Zamestnávateľ potom musí tieto dohody odhlásiť z poisťovní. Následne môže uzatvoriť novú dohodu, nanovo ju však prihlási.

Pre dohodu o brigádnickej práci študentov a dohodu o pracovnej činnosti tiež platí, že odmena za prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Ide teda vždy o pravidelný príjem. Nie je možné dohodnúť sa s dohodárom na nepravidelnom odmeňovaní, ako to bolo do 1. júla 2014.

Od januára sa zvýšil príjem študentov, z ktorého neplatia odvody z dohôd o brigádnickej práci na 200 eur. Platí to bez ohľadu na to, či sú stredoškoláci alebo vysokoškoláci. Výnimka z neplatenia poistného sa naďalej uplatňuje písomne u zamestnávateľa prostredníctvom Oznámenia a čestného vyhlásenia k dohode o brigádnickej práci študenta. Ak má študent viacero dohôd, výnimku si môže uplatniť iba na jednu dohodu.

Ak študent zarobí viac ako 200 eur, platí poistné na dôchodkové poistenie z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a touto sumou. Starobné poistenie platí 4 percentá a invalidné poistenie 3 percentá pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 200 eur. Zamestnávateľ odvádza za študenta starobné poistenie 14 percent, invalidné poistenie 3 percentá, do rezervného fond 4,75 percenta a to len z príjmu nad hranicu 200 eur),

garančné poistenie 0,25 % (z celého príjmu), úrazové poistenie 0,8 percenta (z celého príjmu) a rezervný fond 4,75 percenta (pri uplatnení výnimky len z príjmu nad hranicu 200 eur)

5. Novela zákonníka práce od 1. marca 2015

Novela Zákonníka práce zmenila definíciu závislej práce. Od 1. marca 2015 je závislá práca definovaná ako "práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom." Z definície vypadlo odmeňovanie, teda po novom za závislú prácu nie je potrebné poberať mzdu alebo odmenu. Ak ide o závislú prácu, zamestnávateľ musí mať so zamestnancom uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu. V opačnom prípade ide o nelegálne zamestnávanie. A za to hrozia zamestnávateľom vysoké pokuty od inšpektorátu práce.

V oblasti dočasného pridelenia zamestnancov nastalo od marca množstvo zmien, ktoré sa však netýkajú len agentúr dočasného zamestnávania, ale aj firiem, ktoré svojich zamestnancov poskytnú inej firme, ak sú splnené všetky tri podmienky Zákonníka práce.

Dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak

  • právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny,
  • táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a
  • ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.

Dĺžka dočasného pridelenia zamestnanca je obmedzená najdlhšie na 24 mesiacov. Dočasné pridelenie k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi bude možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát; to platí aj v prípade dočasného pridelenia toho istého zamestnanca inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi.

Ak je zamestnanec dočasne pridelený po dobu viac ako 24 mesiacov alebo viac ako štyrikrát v rámci 24 mesiacov, zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom.

Dočasné pridelenie už nemožno dohodnúť na práce, ktoré regionálny úrad verejného zdravotníctva zaradí do 4. kategórie (najrizikovejšie typy prác).

Užívateľský zamestnávateľ nemôže po novom zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.

Ak agentúra dočasného zamestnávania neposkytne dočasne pridelenému zamestnancovi mzdu najmenej rovnako priaznivú ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa, je užívateľský zamestnávateľ povinný dočasne pridelenému zamestnancovi poskytnúť túto mzdu alebo rozdiel medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú poskytla dočasne pridelenému zamestnancovi agentúra dočasného zamestnávania.

Užívateľský zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu dočasne pridelených zamestnancov a evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti dočasne prideleného zamestnanca v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.

Seriál sme pripravili v spolupráci s Veronikou Dubielovou, konateľkou spoločnosti Účtovná jednotka, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblastí daní a účtovníctva.