Uvádzate, že spolu s partnerom pracujete v štátnej organizácii. Predpokladáme preto, že sú v štátnozamestnaneckom pomere v zmysle zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), ktorý upravuje výkon štátnej služby štátnymi zamestnancami.
Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu, t. j. ide o verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu. Na predmetné vzťahy sa prioritne vzťahuje tento Zákon, pričom Zákonník práce sa bude aplikovať, len ak to ustanovuje tento Zákon.
Definícia blízkych osôb
Zákon už vo svojom úvode v §2 písm. b konštatuje, že štátne služba je budovaná okrem iného na princípe nestrannosti. Práve zachovanie tohto princípu sleduje §30 Zákona, ktorý špecifikuje vzájomné pracovné zaradenie blízkych osôb, pričom odkazuje na definíciu „blízkych osôb“ v zmysle Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník pri definovaní blízkych osôb vychádza z dvoch skupín osôb. V prvom rade ide o osoby, ktoré sú príbuzné v priamom rade, t. j. predkovia potomkovia, ďalej súrodenec a napokon manžel. V tomto prípade je vzájomný príbuzenský pomer daný a netreba ho ďalej dokazovať.
V druhom rade ide o osoby, ktoré sú v pomere rodinnom či obdobnom, pričom tieto sa považujú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. V tomto prípade je potrebné skúmať vzhľadom na okolnosti prípadu, či medzi vami a vašim partnerom je vzťah, ktorý by sme mohli zaradiť pod vzťah obdobný rodinnému pomeru, pričom ujmu, ktorú by utrpel jeden z partnerov by druhý pociťoval ako vlastnú.
Postavenie druha a družky
Vzhľadom na skutočnosť, že sa vyjadrujete o svojom priateľovi ako o partnerovi, s ktorým ste sa rozhodli bývať spolu, je opodstatnené predpokladať, že by ste sa mohli považovať za osoby blízke. Za osoby blízke by sme v tejto súvislosti považovali osoby, ktoré žijú spolu v spoločnej domácnosti, ktoré navzájom nie sú príbuzné, ak vytvorili spolužitím v spoločnej domácnosti vzťah obdobný rodinnému vzťahu (cit. Imrich Fekete, Občiansky zákonník).
Štandardne sa osoby, ktoré označujeme ako druh a družka považujú za osoby blízke, keďže pomer druha a družky je trvalým spojením muža a ženy, ktorí síce nie sú zviazaní manželským zväzkom, ale inak sa navonok javia ako manželia...(R78/1953).
Problém však nastáva v tom, že Zákon v §30 konštatuje, že osoby, ktoré sú blízkymi osobami v zmysle §116 Občianskeho zákonníka majú určité obmedzenia, pokiaľ ide o ich vzájomné pracovné zaradenie. V zmysle zákona takéto osoby nemožno zaradiť do vzťahu vzájomnej podriadenosti alebo nadriadenosti, resp. tak, aby jeden podliehal kontrole pokladničných alebo účtovných operácií druhého.
Postup zamestnávateľa
Štátny zamestnanec je povinný oznámiť služobnému úradu takúto skutočnosť buď ešte pred prijatím do štátnej služby, alebo bez zbytočného odkladu, ak takáto skutočnosť vznikla počas vykonávania štátnej služby. Výnimku tvoria štátni zamestnanci zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.
Zastávame preto názor, že, skutočnosť, či v tomto prípade ide o osoby blízke by mala byť predmetom dokazovania, ktorý by mal urobiť súd. Predpokladáme, že tu nie je záujem riešiť predmetný problém súdom.
Zastávame stanovisko, že zamestnávateľ konal v súlade so zákonom a predmetný pohovor mu slúžil výlučne na zistenie skutkového stavu. Nemožno súhlasiť s tým, že by išlo o zasahovanie do súkromia, keďže vytvorením spoločnej domácnosti mohla nastať povinnosť na strane zamestnancov informovať zamestnávateľa v zmysle §30 ods. 1 Zákona. Predmetný postup zamestnávateľa nemožno chápať ako sankciu voči zamestnancom, len ako postup v záujme rešpektovania zákona.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.