Mrazivé počasie, ropný vrchol a pšenica v prachu

Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom trhala minulý týždeň kvôli mrazivému počasiu v Európe exportné rekordy. Len v sobotu putovalo do západnej Európy 655,2 milióna kubických metrov plynu. Podľa agentúry DPA s vysokým dopytom rastie aj cena dodávok.

Za tisíc kubických metrov plynu v rakúskom Baumgartene pýtajú Rusi 290 eur, začiatkom mesiaca to bolo len 187 eur. Kommersant píše o zhruba 30-percentnom zdražovaní. Spotová cena plynu britského dodávateľa NBP je však aktuálne na úrovni 336 eur, holandského TTF na 330 eur.

Gazprom minulý týždeň zaznamenal exportné rekordy štyrikrát, v sobotu sa objem dodávok oproti predchádzajúcemu dňu zvýšil o 2,4 milióna kubických metrov. Výsledky podľa agentúry Interfax prekvapili aj samotné vedenie firmy. Nový rekord pritom dosiahol Gazprom v sobotu, teda cez víkend, keď dopyt zahraničných odberateľov dosahuje spravidla týždenné minimum.

Cena ropy stúpa

Na začiatku minulého týždňa USA oslavovali štátny sviatok „Deň prezidentov“ a trhy v USA boli zatvorené. Americká ropa WTI sa preto neobchodovala a severomorská ropa Brent si pripísala zisk a zatvárala obchodný deň na úrovni 65,67 dolára za barel.

V nasledujúcom dni sa ceny na ropnom trhu pohli oboma smermi. Smerom nadol ich ťahalo najmä posilňovanie dolára, ale aj očakávania rastu produkcie bridlicovej ropy v USA. V strede týždňa rastu pomohli údaje Amerického ropného inštitútu API o poklese zásob ropy v USA. API minulý týždeň v správe uviedol, že zásoby klesli o 907-tisíc barelov na úroveň 420,3 milióna barelov.

Vo štvrtok ropa znova zhodnocovala. Brent si pripísala 1,5 percenta a americká WTI takmer 1,8 percenta. Oficiálne dáta amerického ministerstva energetiky EIA totiž poukázali na pokles zásob ropy o 1,6 milióna barelov, čo je najväčšie zníženie za posledných päť týždňov.

Ceny ropy sa v závere týždňa zvýšili. Podpísala sa pod to aj odstávka ropného pola El Feel v Líbyi, ktoré produkuje 70-tisíc barelov ropy denne. Celková produkcia v Líbyi, členskej krajine OPEC, sa pohybuje okolo jedného milióna barelov ropy denne, stále je však nestabilná v dôsledku nepokojov.

Ľahká americká ropa uzavrela na úrovni na 63,55 dolára za barel. Severomorská ropa Brent, ktorej cena sa považuje za medzinárodnú referenčnú cenu, zdražela na 67,31 dolára za barel. Aj na začiatku tohto týždňa ceny ropy vzrástli, dokonca na 2,5-týždňové maximum.

Podporili ich silný dopyt v USA, ale aj vyhlásenie Saudskej Arábie, že bude pokračovať v obmedzení produkcie v súlade s dohodou Organizácie krajín vyvážajúcich ropu. Saudský minister pre energetiku Chalíd al-Falih cez víkend (24. februára) uviedol, že produkcia ropy v arabskom kráľovstve bude v januári až marci výrazne nižšia, ako mu stanovujú kvóty, pričom export suroviny dosiahne v priemere menej ako 7 miliónov barelov denne.

Investície za 10 biliónov

O tom, že nízke ceny ropy neprospievajú celému ropnému sektoru, hovoril minulý týždeň v utorok aj minister hospodárstva Spojených arabských emirátov Suhail bin Muhammad al-Mazrui na medzinárodnej konferencii o ropnom priemysle v Londýne.

Okrem iného zdôraznil, že globálny ropný priemysel potrebuje nové investície vo výške najmenej desať biliónov dolárov (8,05 bilióna eur) do roku 2040, aby nahradil ropné polia, ktorých produkcia neustále klesá. A zabezpečil dostatočné dodávky komodity na uspokojenie dopytu svetovej populácie.

Zdroj: SITA / AP

S. bin M. Al-Mazrui, ktorý tento rok zastáva aj post predsedu OPEC-u, vyzval na väčšie investície, keďže na trh s komoditou sa po rokoch nadmerného zásobovania začína vracať rovnováha medzi ponukou a dopytom.

Vyhlásil, že najdôležitejšie je, aby do tohto sektora smerovali významné investície. Pripomenul, že trvá približne päť rokov od rozhodnutia investovať do dokončenia projektu.

Blížime sa k ropnému vrcholu

Globálny dopyt po rope pritom môže už v nasledujúcich dvoch dekádach dosiahnuť vrchol, pretože produkcia energií z obnoviteľných zdrojov, akou je napríklad slnečná energia, stúpa rýchlejšie, ako sa očakávalo. A čoraz viac sa podieľa na pokrytí svetovej spotreby energií. To uviedol minulý týždeň britský ropný koncern BP.

Globálny apetít po rope a iných kvapalných palivách by mohol ďalej rásť približne do roku 2035, keď sa vyšplhá na 110,3 milióna barelov denne. Na porovnanie, v roku 2015 dosiahla svetová spotreba týchto palív 95 miliónov barelov denne. Potom bude chvíľu vyrovnaný a v roku 2040 začne klesať, tvrdí ropný a plynárenský gigant vo svojom scenári.

Spotreba ropy by mala podľa scenára BP rásť medzi rokmi 2016 a 2040 v priemere o 0,14 percenta ročne. Americká agentúra pre energetiku počíta s jej zvyšovaním o 0,19 percenta, Medzinárodná agentúra pre energetiku o 0,12 percenta a OPEC o 0,17 percenta.

Napriek tomu spoločnosť BP očakáva, že pokiaľ ide o automobilovú dopravu, vozidlá so spaľovacími motormi budú dominovať na cestách aj v roku 2040. Motorové palivá sa budú podieľať 85 percentami na celkovom objeme energií pre dopravu (94 percent v súčasnosti). Väčšina tohto dopytu by mala pochádzať z rozvíjajúcich sa ekonomík, akými sú Čína a India.

Čína dovolenkovala

Obchodníci na trhoch s drahými kovmi a zlatom znovu zaznamenali v uplynulom týždni pokles ceny. Možno ho dať do súvislosti s vývojom amerického dolára aj s oslavami čínskeho Nového roku. Trhy vyčkávali na koniec osláv v Ázii. Keď je totiž celá Čína na dovolenke, tak to trhy jednoducho musia pocítiť. Na klesajúcej vlne sa zlato nieslo počas celého uplynulého týždňa a v jeho závere dosiahlo svoje zhruba dva a pol mesačné minimá.

Nový lunárny rok Zdroj: SITA / AP

Výnimkou bol stred týždňa, keď zlato mierne zdraželo, no bolo to len jeden deň po najväčšom dennom poklese za ostatných desať týždňov. Ceny zlata aj striebra najskôr stúpali, potom nasledoval pokles. Žltý kov klesol o štvrť percenta z predchádzajúceho dňa, aby končil obchodný deň na hodnote 1 325,47 dolára za troyskú uncu.

Rovnako striebro sa dostalo na cenu 16,5 dolára za uncu, a to z výšky 16,7 dolára. Pokles bol reakciou na pád amerického dolára po oznámení výsledkov rokovaní o monetárnej politike zo strany americkej centrálnej banky (Fed).

Pšenica v prachu

Cena pšenice na burze Euronext MATIF za uplynulé štyri týždne zaznamenala nové cenové dno. Obchodníci síce zaznamenali dva odrazy ceny smerom nahor, tie však nenaznačujú, že by išlo o trend.

Za tlakom na pokles ceny možno označiť situáciu v rámci exportu, presnejšie konkurenciu z regiónu Čierneho mora. Marcový kontrakt pšenice sa počas druhej dekády februára obchodoval za 159 eur za tonu, čo bolo o dve eurá viac ako pred mesiacom. Prvý kontrakt novej úrody (dodávka v septembri 2018) sa obchodoval za 167 eur za tonu.

Francúzske exporty pšenice do tretích krajín podľa colných štatistík dosiahli vlani v decembri 792-tisíc ton, čo je najväčší mesačný objem v rámci aktuálneho hospodárskeho roka. Export z krajiny od jeho začiatku dosiahol 7,51 milióna ton, čo je o 56 percent viac ako rok predtým.

Vo viacerých krajinách na severe i západe Európy stúpajú obavy o budúcu úrodu kvôli veľmi vlhkému počasiu. V častiach Nemecka Schleswig-Holsteinsko spadlo od septembra do januára až 700 milimetrov zrážok, čo zodpovedá celoročnému úhrnu zrážok v tomto regióne. To môže výrazne skomplikovať jarné práce.

Európska komisia (EK) v úvode februára vo svojej aktualizácii bilancie pre pšenicu v Európskej únii v kampani 2017/18 zredukovala odhad exportu nadol o 0,5 milióna ton na 25,5 milióna ton. K 6. februáru export z EÚ dosiahol podľa EK 12,6 milióna ton, čo je o 18 percent menej ako pred rokom. Znamená to, že v nasledujúcich mesiacoch môže dôjsť k ďalšej redukcii.

Aktuálne sa na burze Euronext MATIF obchoduje pšenica za 160,75 eura za tonu, na Bratislavskej komoditnej burze za 130,50 eura.