Slovensko čakajú ťažké dva roky. Smerujeme do recesie, rovnako ako aj ďalšie štáty Európskej únie. Národná banka Slovenska očakáva v budúcom roku aj výrazný rast inflácie na úroveň 18 a v rizikovom scenári až na 22 percent. Jej prognózu ovplyvnili najmä rastúce ceny energií a neistota z ďalšieho vývoja na svetových trhoch, ale aj vojny na Ukrajine.
Slovenskom sa preženie daňová smršť. Nové dane sa už schvaľujú, miestne budú vyššie
Niektoré z členských krajín EÚ preto zavádzajú daň z mimoriadnych ziskov, takzvané windfall tax. Napokon, po takomto riešení volá aj Európska komisia. Tá presadzuje zavádzanie takýchto daní, nenavrhuje však žiadne konkrétne sadzby, ide skôr o všeobecné odporúčanie. Spôsob riešenia tejto otázky sa v jednotlivých krajinách značne líši.
Taliansko sa ešte na jar ako prvé rozhodlo zaviesť mimoriadnu daň z nadmerných ziskov. Viacero talianskych energetických podnikov už ohlásilo, že sa chce so štátom súdiť. Nasledovalo Maďarsko, kde sa obdobné opatrenie dotýka napríklad veľkých firiem v bankovom sektore, energetike, poisťovníctve i leteckej doprave. Španieli chcú najnovšie zdaniť milionárov, v Nemecku chystajú daň z plynu, Česi uvažujú o zavedení mimoriadnej dane pre tri sektory.
Analytika Radovana Ďuranu z Inštitútu Ekonomických a spoločenských analýz (INESS) to neprekvapuje. „Väčšina z týchto štátov je zadlžených, nemôže si len tak požičať ďalšie a ďalšie miliardy na riešenie energetickej krízy. Preto dane zvyšujú. Výnimkou je Veľká Británia, kde to ide opačným smerom. Obyčajne sú to populárne riešenia, ktoré nachádzajú podporu u väčšinových voličov,“ objasňuje pre TREND R. Ďurana.
Na Slovensku najnovšie vzbudilo značný rozruch vyhlásenie premiéra Eduarda Hegera, ktorý pre britské noviny Financial Times prezradil, že kvôli prudko rastúcim cenám elektriny hrozí našej krajine kolaps. Podľa neho potrebujeme od Bruselu miliardy eur a ak sa tak nestane, bude vláda nútená znárodniť dodávky elektriny. Súčasne s tým avizuje minister financií Igor Matovič zavedenie nových daní pre extrémne bohaté firmy.
Spomínal dane z liehu, hazardu, bankového sektora, regulovaných subjektov, aj avizovanú daň z ruskej ropy pre Slovnaft. „Rúti sa na nás energetické cunami. Sedemsto miliónov eur sme mohli mať tento rok v našej spoločnej kasičke štátneho rozpočtu na riešenie tejto situácie,“ vyhlásil minister s tým, že tento zámer blokovalo v koalícii hnutie SaS na čele s Richardom Sulíkom. Zabudol však pritom na zámery z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala aj k zníženiu daňového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny i firemný sektor. Zostali však len na papieri.
R. Ďurana potvrdzuje, že Slovensko čakajú ťažké časy. „Inflácia nie je len o cenách energií. Je to vo veľkej miere výsledok politík centrálnych bánk. Zvlášť Európska centrálna banka si tento problém ešte stále odmieta priznať. Rozhodne si nemyslím, že sa v horizonte jedného roka vyliečime z energetickej krízy a inflácie. Tieto problémy budú pretrvávať oveľa dlhšie obdobie,“ dodáva.
Aké daňové novinky zavádzajú v jednotlivých krajinách Európskej únie? Darí sa vôbec politikom získavať z nich miliardové zdroje? TREND sa na to pozrel bližšie vo fotostory:
