Darovacia zmluva je dvojstranný právny úkon medzi darcom a obdarovaným. Ako každý právny úkon musí byť urobený slobodne vážne určite zrozumiteľne a nie v tiesni. Ak by uvedená zmluva trpela niektorým z uvedených nedostatkov (uvedených v ust. § 37 ods. 1 OZ), prípadne ďalších závažných nedostatkov ako je nedostatok spôsobilosti konajúceho na právne úkony, simulovanie úkonu a pod..., malo by to za následok neplatnosť takéhoto úkonu (zmluvy).
V dôsledku toho by mohol vzniknúť dôvod domáhať sa určenia takejto neplatnosti aj zo strany 3. osoby, ak by osvedčila právny záujem na takomto určení. Prípadné dedenie veci, ktorá bola predmetom neplatnej darovacej zmluvy by bol takým dôvodom.
Dôkazné bremeno je ale na strane osoby, ktorá tvrdí neplatnosť právneho úkonu, teda osobe žalobcu. Preukázaním niektorého z menovaných nedostatkov by nedošlo platne k prevodu vlastníckeho práva k veci a tá by bola predmetom darovania.
Skutočnosť, že sa obdarovaní nesprávajú tak, ako by sa mali, nie je dôvodom neplatnosti darovacej zmluvy, ale je dôvodom na odstúpenie od darovacej zmluvy zo strany darcu (právo žiadať vrátenie daru v zmysle § 630 OZ). Toto právo patrí ale len darcovi. Jeho smrťou zaniká.
Súčasťou vlastníckeho práva je právo vec držať užívať požívať a aj s ňou voľne nakladať (scudziť, zaťažiť, zničiť). Scudzenie (darovanie) veci počas života vlastníka teda nikdy nemôže byť označované ako vydedenie, hoci to tak cítite. Ide o bežný prejav autonómnej vôle vlastníka voľne nakladať so svojim majetkom a nedeliteľnou súčasťou jeho vlastníckeho práva, ktoré sú povinní všetci rešpektovať.
Autor pracuje ako advokát v Proiuris advokáti Bratislava
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
