Kým v máji tohto roku malo na balíček ísť 400 miliónov eur, po minulotýždňovom sneme strany už ide o miliardu eur. Pozreli sme sa, nakoľko sú opatrenia v balíčku reálne.

1. Stotisíc nových pracovných miest do roku 2020

Prvým opatrením je vznik 100-tisíc nových pracovných miest do roku 2020. Má ísť o kombináciu opatrení zameraných na znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti a zvyšovanie zamestnanosti absolventov za približne 350 miliónov eur. Vláda chce rozbehnúť zákon o podpore menej rozvinutých okresov. Strana chce podporiť vytvorenie pracovných miest v pôdohospodárstve.

V októbri bola evidovaná miera nezamestnanosti 10,98 percenta, v októbri 2012 to bolo 13,69 percenta. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bolo v októbri pred štyrmi rokmi 369 866 nezamestnaných, v tomto októbri to bolo 296 270 ľudí. Z evidencie teda za tieto roky vypadlo vyše 73-tisíc ľudí. To však neznamená, že súčasne vzniklo toľko isto pracovných miest. Môže byť sľubovaných 100-tisíc nových pracovných miest reálnych?

Odborníci sa zhodujú, že na takéto číslo by bolo treba veľa peňazí.

„Takýto počet reálnych pracovných miest sa za niekoľko stoviek miliónov nedá vytvoriť,“ myslí si šéf Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Podľa neho by boli treba na opatrenia skutočne zvyšujúce pracovné miesta miliardy.

Zázraky nemožno očakávať ani z dotácií pre firmy, ktoré vláda chystá, ak začnú podnikať v hladových dolinách. V zákone je schválené odpustenie odvodov pri zamestnaní nezamestnaného. Nový zákon o podpore zaostávajúcich regiónov pravdepodobne nedá prácu veľkému počtu nezamestnaných.

Dlhodobo udržateľné pracovné miesta nevytvára vláda, ale podnikatelia a firmy a to vtedy, ak bude dobrý ekonomický vývoj. Situáciu na pracovnom trhu bude tiež komplikovať zhoršujúci sa demografický vývoj. Ďalším problémom je napríklad neriešenie súbehu výsluhových dôchodkov a práce. Okolo 50-tisíc ľudí má výsluhovú penziu ako prilepšenie k platu.

Štatistiku nezamestnaných môže vláda vylepšiť kozmetickými opatreniami, rôznymi projektmi financovanými z eurofondov.  Pre zásadný (a udržateľný) pokles absolventskej či dlhodobej nezamestnanosti pritom nepostačia kozmetické zmeny, je potrebné túto oblasť zmeniť komplexne.

Vláda sa napríklad chváli tým, že v rámci národného programu Podpora opatrovateľskej služby sa vytvorilo viac ako 3 600 pracovných miest pre opatrovateľov, ktorí sa starajú o ľudí v domácnostiach. Ibaže tu nejde o žiadne nové pracovné miesta. Opatrovatelia tu boli aj predtým, len sa zmenil ich štatút.

Ministerstvo práce považuje za veľmi úspešné projekty v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia na podporu zamestnávania mladých ľudí vo veku do 29 rokov. Tie boli naštartované za súčasnej vlády v roku 2012. Prostredníctvom nich sa malo vytvoriť takmer 13-tisíc nových miest pre mladých ľudí. Koľko z nich však bude skutočne udržateľných, to nevedno. Do piatich projektov bolo pritom investovaných celkovo takmer 70 miliónov eur.

Šance zamestnať sa ďalšej znevýhodnenej kategórie na trhu práce, ľuďom nad 50 rokov, sa počas štyroch rokov vládnutia Smeru-SD nezvýšili. Boríme sa aj s problémom dlhodobej nezamestnanosti. Máme veľa nezamestnaných, ibaže ekonomika potrebuje kvalifikovanú pracovnú silu.

2. Zníženie zdravotných odvodov

Smer chce zreformovať systém zdravotných odvodov. Zvýšiť by sa mala odpočítateľná položka na zdravotné. Zároveň sa má rozšíriť skupina tých, ktorí budú mať nárok na odpočet na 780 000 ľudí. Stáť by malo 90 miliónov eur.

Odpočítateľná položka 380 eur na zdravotné platí už rok a týka sa okolo 600-tisíc zamestnancov. S rastom príjmu sa položka postupne znižuje a pri príjme 570 eur je nulová. V treťom balíčku vláda tento zámer chce rozvíjať.

Opatrenie za približne 170 miliónov eur malo tiež zvýšiť zamestnanosť. Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky mohlo pribudnúť okolo 4-tisíc pracovných miest. Faktom ale je, že pravidlá uplatňovania položky vláda nastavila komplikovane.

Keďže kvôli tomu hrozili zamestnávateľom a zamestnancom v ročnom zúčtovaní za tento rok vysoké nedoplatky, väčšina zamestnancov sa rozhodla, že si nebude odpočet uplatňovať mesačne a počká na zdravotné zúčtovanie zdravotnej poisťovne v roku 2016.

Túto situáciu sa snažilo vyriešiť v už schválenej novele zákona o zdravotnom poistení ministerstvo zdravotníctva. To však nič nemení na tom, že sľubované efekty (aj na pracovnom trhu) sa v tomto roku nedostavili.

Od januára sa zvyšuje minimálna mzda na 405 eur, odpočítateľná položka sa ale nezvyšuje. To okrem iného znamená (pre zamestnávateľov i zamestnancov) zvýšené náklady na cenu práce, odvody a dane. Ak vláda zmení odpočítateľnú položku, tak to bude až od roku 2017. Vtedy sa ale opäť zdvihne minimálna mzda.

3. Štartovacie byty pre mladých

Smer - SD chce stavať štartovacie byty pre mladých. Za štyri roky chce zabezpečiť podmienky na výstavbu 5-tisíc nájomných bytov. Mali by ich vybudovať mestá a obce zo štátnej dotácie a úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Na toto opatrenie chce dať strana 90 miliónov eur.

Odborníci upozorňujú na to, že takýto systém platí aj dnes. Keďže pre samosprávu nie je výhodný, do výstavby nájomných bytov sa nehrnú.

V roku 2014 štátny fond priznal úvery na 2128 nájomných bytov (1991 samospráva, 137 právnická osoba / nezisková organizácia). Samospráva mohla v roku 2014 nájomné byty kúpiť alebo postaviť pri kombinácii úveru a dotácie.

Pomer úveru a dotácie bol v závislosti od rozlohy bytu, oprávnených nákladov a štandardu bytu. Výška dotácie z ministerstva bola 30 až 75 %. Zvyšok obstarávacej ceny bol úver zo ŠFRB s úrokovou sadzbou 1 % na 40 rokov. Pre rok 2015 má ŠFRB vyčlenených na nájomné byty 118 miliónov eur, z čoho je pre samosprávy určených 100 miliónov.

Smer-SD tvrdí, že zvýši dotáciu a tým sa zníži výška úveru, ktorý si budú musieť obce brať na výstavbu.

4.Učiteľské byty zadarmo

Učitelia majú dostávať byty zadarmo. Štát chce postaviť približne 2-tisíc nových nájomných bytov pre začínajúcich učiteľov na najnižšom platovom stupni. Chce na to dať 100 miliónov eur. Začínajúci učitelia majú platiť za byt iba režijné náklady. S rastúcim platom si budú priplácať a o výhodu by mali prísť po desiatich rokoch.

V súčasnosti sú mnohí učitelia v horšej sociálnej situácii (a nielen začínajúci) ako mnohí ich študenti a žiaci. Riešením zlej situácie učiteľov nie je dotácia bývania pre úzku skupinu učiteľov, ale spravodlivé nastavenie odmeňovania, ktoré zohľadní prax a schopnosti učiteľov, ako aj výsledky školy.

Mzdy učiteľov sú naďalej pod priemerom miezd na Slovensku. Vláda túto situáciu nezmenila. Priemerný plat učiteľa nedosahuje podľa štúdie OECD na Slovensku ani polovicu priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca, pričom vo vyspelom svete je to 88 percent. Podľa portálu platy.sk je priemerná hrubá mzda radového učiteľa na základnej škole 730 eur, na strednej o 31 eur viac.

5.Príspevok na bývanie študentov a rekonštrukcie internátov

Ďalším opatrením je príspevok na bývanie študentov a rekonštrukcia internátov. Na toto opatrenie má ísť 50 miliónov eur a obnoviť by sa malo 10-tisíc miest pre študentov. Strana chce tiež vyčleniť 25 miliónov eur ako príspevok na ubytovanie pre vysokoškolských študentov.

Toto opatrenie je z kategórie kozmetických – pripomína dotáciu na rekonštrukciu vstupov nemocníc, ktorá je v druhom balíčku. Riešiť treba financovanie školstva.

Faktom je, že mnohí rodičia nemajú dosť peňazí na zaplatenie štúdia svojich detí. Paradoxom je, že ak si chcú mladí ľudia pomôcť študentskou pôžičkou, len ťažko sa k nej v súčasnosti dostanú. Vo Fonde na podporu vzdelávania, ktorý rozhoduje o pôžičke, nie je dosť peňazí.

Internetový portál Študentské financie spolu so Študentskou radou vysokých škôl a Asociáciou doktorandov Slovenska preto zbierajú podpisy pod petíciu, ktorou vyzývajú vládu, aby urýchlene odoslala na účet Fondu na podporu vzdelávania 10 miliónov eur. Inak podľa iniciátorov študentské pôžičky na Slovensku prakticky zaniknú.  Toto je len jeden z príkladov toho, kde chýbajú peniaze.

6. Dvojnásobný vianočný príspevok pre nízkopríjmových dôchodcov

Na zvyšovanie vianočného príspevku má ísť ročne 50 miliónov eur. Strana chce príspevok pravidelne zvyšovať a časom ho transformovať na plnohodnotný dôchodok.

Ide o nesystémové riešenie. Jeho problémom je, že na vianočný príspevok má nárok dôchodca s dôchodkom do 514,80 eura. Ak dostane od Sociálnej poisťovne penziu vyššiu čo aj len o jeden cent, príspevok od štátu nedostane.

Hranica dôchodku nesúvisí so skutočnými potrebami dôchodcu, odráža len finančné možnosti Sociálnej poisťovne.

Lepším riešením by bola zmena valorizácie dôchodkov, ktorá by pružne reagovala na zmeny parametrov. Napríklad od januára sa penzie zvýšia len o 1,90 eura. Je to kvôli spôsobu valorizácie. Vláda ho zaviedla v roku 2013.

Oproti valorizácii v roku 2012 penzisti strácajú v mesačne na budúci rok na dôchodkoch takmer 3 eurá. Podstata je v tom, že sa zvýšila váha inflácie. Penzie sa v roku 2016 zvyšujú o pevnú sumu.

Tá sa vypočítava ako percento, pričom ide o 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mzdy, z priemernej mesačnej sumy dôchodku k 30. júnu 2015. Váha medziročného rastu miezd pri zvyšovaní penzií má klesať aj v roku 2017. Z rastu miezd sa bude zohľadňovať iba 10 %.

V súčasnosti je teda jasné, že v roku 2017 sa dôchodky už pravdepodobne valorizovať nebudú, ak vláda nezmení spôsob valorizácie. Takúto zmenu vláda neplánuje.

7. Viac peňazí pre opatrovateľov

Viac peňazí má ísť aj pre opatrovateľov postihnutých detí a dôchodcov. V súčasnosti dostáva opatrovateľ mesačne okolo 220 eur, po novom by to malo byť asi o 60 eur viac. Na opatrenie by malo ísť okolo 30 až 40 miliónov eur. Ak to Smer-SD myslí vážne, mal by zvýšiť odmenu opatrovateľov aspoň na úroveň minimálnej mzdy.

8. Obnova regionálnych ciest

Cieľom strany bude aj obnova 1 000 kilometrov regionálnych ciest. Malo by ísť o cesty 2. triedy, 3. triedy a miestne komunikácie. Chce na to vyčleniť 100 miliónov eur, čo by malo stačiť na rekonštrukciu tisíc kilometrov regionálnych ciest.

Toto opatrenie je racionálne a potrebné, otázne je, kto dostane zákazky a za koľko. 

9. Autobusy zadarmo

Po vlakoch zadarmo sú ďalším opatrením v treťom sociálnom balíku  bezplatné autobusy k vlakom. Štát to má stáť 30 miliónov eur.

Problémom je to, že s týmto opatrením prichádza vláda vtedy, keď ešte nie sú vyhodnotené ekonomické dôsledky bezplatných vlakov. Tie totiž zadarmo nie sú, musia ich zaplatiť pracujúci zamestnanci a podnikatelia zo svojich daní.

Ide o nesystémové opatrenie. Okrem iného diskriminuje študentov, ktorí dochádzajú do školy z obce do mesta autobusom a vlak pri tom vôbec využiť nemôžu.

Keďže ho chce vláda zaviesť až keď bude odstránená duplicita v spojoch vlakov a autobusov, zavedenie bezplatných autobusov tak skoro nehrozí.

10. Viac policajtov

Posledným opatrením je zvýšenie počtu policajtov o 2,5-tisíc, čo má zvýšiť bezpečnosť občanov. Smer chce na policajtov, ich výcvik a prezbrojenie vyčleniť spolu 100 miliónov eur. Financie by mali ísť aj do armády, konkrétne pre špeciálne pluky.

Viac policajtov neznamená pre občana viac sociálnych istôt, ale najmä viac peňazí z rozpočtu štátu.