Práve v kríze sa pritom ukázalo, že banky, kde seniorské pozície obsadzovali ženy, jednoznačne viedli banky lepšie a bezpečnejším spôsobom. Ženy by mali byť aspoň v dozorných radách bánk, pretože podľa MMF sa javí, že banky, ktoré mali väčší podiel členiek dozornej rady, dosahovali vyššiu stabilitu a dokonca aj ziskovosť.
Podľa MMF nastal aspoň mierny progres od finančnej krízy, ale muži bankám jednoducho vládnu ďalej. Ak ženy pustia do vyšších pozícií, obvykle je ich vrchol v predstavenstve, kde zostanú len jeho radovými členkami. Na takejto pozícii je už pätina žien. V sporiteľniach dokonca dokážu tvoriť v predstavenstve až 45 percent. Avšak existuje jedna celá časť finančného spektra, kde sa vôbec neoplatí hľadať ženského bossa na akejkoľvek pozícii – a to v investičných bankách.
Kľúčovým dôvodom takéhoto stavuje je podľa MMF jednoducho diskriminácia, ktorá ženy stopne v kariérnom raste. Ak sa niektorej podarí dostať až na vrchol kariérneho ľadovca, musí svojich mužských kolegov vysoko tromfnúť odborne aj skúsenosťami. A aj to môže byť dôvod, prečo sa nakoniec ženám vo vedení darí s bankou hýbať lepšie. Nehovoriac o tom, že podľa MMF podporujú diskusiu v predstavenstve a prinášajú úplne odlišné pohľady a skúsenosti.
Výsledky, ktoré MMF prezentoval tento týždeň, prekvapili v jednej veci: ženy majú paradoxne väčší podiel na najvyšších pozíciách v krajinách, ktoré sú chudobné či menej rozvinuté. „Napriek bežnému vnímaniu veľa krajín s nízkym či stredným príjmom malo vyšší podiel žien v predstavenstve a dozorných radách oproti vyspelým štátom,“ zhŕňa štúdia. Objavujú sa viac v dozorných radách. Napríklad v Svazijsku v južnej Afrike obsadzujú ženy tri z piatich stoličiek v dozornej rade banky. Pre porovnanie, v Spojených štátoch je to len 13 percent, teda len jedna z ôsmich.
