Metódu benchmarkingu – porovnávania sa s najlepšími – na Slovensku využíva systematicky iba niekoľko firiem, predovšetkým väčších podnikov so zahraničnými vlastníkmi. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR sa aj preto rozhodlo naviesť slovenské firmy, aby zistili, aká je ich výkonnosť v kontexte európskeho a globálneho trhu.
Firma tak získa neskreslený obraz o svojej pozícii a kritických článkoch. Je to nevyhnutným predpokladom na druhú fázu benchmarkingu. Tou by malo byť nájdenie riešení vlastných problémov u tých, ktorí ich už úspešne prekonali.
S pomocou štátu
O posilnení úlohy benchmarkingu v manažmente podnikov aj štátu vytvorením špecializovanej inštitúcie rozhodla slovenská vláda svojím uznesením už v septembri roka 1999. Slovenské benchmarkingové informačné centrum (SBIC) začalo v gescii MH SR reálne fungovať až začiatkom tohto roka. „Pracujeme tu traja,“ hovorí pracovník SBIC Juraj Kuka. Z rezortu dostali predovšetkým na vybudovanie prvých databáz dva milióny korún.
Dotazníky sa nevrátili SBIC v snahe zistiť, aké sú znalosti manažmentov slovenských podnikov o benchmarkingu, oslovilo začiatkom tohto roka listom s dotazníkom reprezentantívnu vzorku 125 slovenských firiem. Odpovedí na desať otázok, z ktorých sa šesť týkalo priamo aplikovania benchmarkingu vo firmách, sa dočkali iba od štvrtiny z nich. Aby mala vzorka akú-takú vypovedaciu schopnosť, poskytlo SBIC možnosť zúčastniť sa na prieskume aj ďalším zverejnením informácie publikovaním v Hospodárskych novinách, na webových stránkach Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, SBIC a MH SR. K adrese SBIC a tým i k dotazníku sa bolo možné dostať i cez kľúčové slová, ako napríklad produktivita či konkurencieschopnosť. Ohlas bol však znova mizivý. „Zdá sa, že pravidelné využívanie internetu ako rýchleho informačného zdroja je v našich podnikoch skôr výnimkou ako pravidlom. Tento poznatok sa už, samozrejme, týka širšieho súboru podnikov,“ komentuje výsledok Viliam Daniš z Ekonom-servisu. |
Tvrdí, že štátna organizácia koordinujúca benchmarkingové aktivity vlády a súkromného sektora nie je v Európe ojedinelá. Naopak, práve cez podobné organizácie niektorých členských krajín EÚ, ale aj samej Európskej komisie (EK) sa SBIC chce jednoduchšie dostať k relevantným dátam o európskej ekonomike. Štatút SBIC hovorí o troch základných zadaniach.
V benchmarkingu sektorovom a národohospodárskom by mala byť klientom centra predovšetkým vláda. Nahradiť poradenské firmy, respektíve zahraničných špecialistov na podnikový benchmarking sa však SBIC nechystá. Treba na to totiž financie na nákup databáz a špecialistov. Ani na jedno ministerstvo nemá peniaze. „V podnikovej oblasti je našou úlohou predovšetkým osveta a zjednodušenie prístupu firiem k databázam a poradcom,“ hovorí J. Kuka.
Predovšetkým osveta
Prirodzenými domácimi partnermi SBIC sa stalo Slovenské centrum produktivity pri Žilinskej univerzite a Ekonom-servis, čo je organizácia rezortu hospodárstva špecializovaná na zhromažďovanie a analýzu dát o slovenskej ekonomike. Partnermi SBIC by sa mali stať aj poradenské firmy so skúsenosťami v benchmarkingu, zatiaľ je to iba pražský Bauer Consulting.
Podľa jeho riaditeľa Miroslava Bauera sa už v súčasnosti „takmer všetky stredné a väčšie firmy pokúšajú amatérsky kopírovať a učiť od lepších“. S dodatkom, že v porovnaní so svetovými firmami sú slovenské a české v tom iba na začiatku. Inak je to podľa neho u nadnárodných investorov, ktorí so sebou prinášajú vlastné know-how. Aktivita MH SR má podľa neho význam v osvete a v tom, že firmy sa dostanú k aspoň k nejakým informáciám. V Česku podobnú aktivitu vlády v podpore benchmarkingu nezaznamenali.
Mŕtvoly, pacienti a športovci Riaditeľ poradenskej a konzultačnej firmy Bauer Consulting Miroslav Bauer často na svojich seminároch uvádza jednoduchý, hoci zjednodušujúci spôsob, ako zistiť, či je slovenská alebo česká výrobná firma pripravená napríklad na otvorenie trhov EÚ. Podľa vyprodukovanej pridanej hodnoty za mesiac na pracovníka delí výrobné firmy do troch skupín:
|
„Naša úloha by sa mala končiť pri sprostredkovaní prvotného porovnania firmy s konkurentmi v prostredí EÚ,“ hovorí J. Kuka. Dodáva, že potom im už ostáva iba dať odporúčanie na niektorého z poradcov, ktorý by mal pomáhať pri implementácii prvotných zistení. Centrum už asistovalo pri niektorých vládou objednaných analýzach, napríklad prostredia pre fungovanie malých a stredných podnikov.
Žiadnou vlastnou významnou databázou, ktorá by dovoľovala centru robiť porovnania vo vlastnej réžii, však nedisponuje. No predpokladajú, že v národohospodárskej a sektorovej oblasti budú môcť dáta, ktorými disponujú partneri v únii, používať čoskoro.
Údaje do Británie
Predstavu, že pre slovenské podniky sa stane benchmarking dostupnejším, ak pomôže štátna inštitúcia, začal napĺňať spoločný program ministerstva, Delegácie Európskej komisie (EK) v SR, program Phare a SBIC. Jeho výsledkom by malo byť použitie metódy Benchmark indexu slovenskými firmami ešte v lete tohto roka v podstate zadarmo. Najprv to budú spoločnosti z elektrotechnického, neskôr aj z ostatných odvetví priemyslu.
Benchmark index už niekoľko rokov poskytuje britské ministerstvo obchodu a priemyslu. Metódu akceptovala aj EK, ktorá ju v súčasnosti spúšťa v deviatich členských krajinách.
Jeho princípom je porovnanie firmy podľa ňou zadaných parametrov s databázou približne 6-tisíc európskych firiem.
Kritériá hodnotenia v metóde Benchmark index |
| ▪ Základné informácie o firme |
| ▪ Finančné ukazovatele - finančné výnosy a náklady - finančný kapitál |
| ▪ Manažment podniku - vzťah k zákazníkom a ich spokojnosť - inovácia výrobkov, výroby a služieb - dodávatelia - vnútropodnikový manažment - spokojnosť pracovníkov |
| ▪ Model Business Excelence - spôsob vedenia podniku - podniková politika a stratégia |
| ▪ Manažment ľudských zdrojov |
| ▪ Manažment ďalších zdrojov |
| ▪ Riadenie a kontrola výrobných a obchodných procesov |
| ▪ Spokojnosť pracovníkov - ich motivácia - bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci |
| ▪ Vplyv na životné prostredie (TQM) a celkové spoločenské prostredie (angažovanosť) |
| ▪ Manažment kvality, certifikácia |
| ▪ Trend všeobecných výkonových ukazovateľov a úroveň ich plnenia - finančné ciele pre podnikové výkony - nefinančné ciele podnikových výkonov |
| ▪ Hodnotiace a porovnávacie metódy používané pri výkonovej analýze podniku - metódy benchmarkingu v podniku - iné hodnotiace a porovnávacie metódy |
PRAMEŇ: SBIC |
Podľa predpokladov SBIC by to malo trvať kratšie ako mesiac. Úvodom je školenie o základoch benchmarkingu, nasleduje vypracovanie „malého dotazníka“ a vyhodnotenie jeho výsledkov porovnaním s britskou databázou.
Na základe toho sa získa dostatok informácií na zber ďalších 80 parametrov o firme. Tie znova skončia vo Veľkej Británii, odkiaľ sa vráti benchmarkingová analýza umožňujúca vyvodiť kľúčové oblasti, v ktorých potrebuje firma pridať. Pochopiteľne, záverom procesu by malo byť prijatie strategických rozhodnutí o ďalšom fungovaní spoločností.
