Minimálna mzda - definitívne 8 900 Sk

Výška budúcoročného najnižšieho mzdového nároku zamestnancov bola spečatená. Vláda rozhodla, že suma minimálnej mzdy pre zamestnancov sa zvýši od 1. januára zo súčasných 8 100 Sk na 8 900 Sk s platnosťou do konca roka. Osemstokorunové zvýšenie bude v čistom vyjadrení predstavovať 7 707 Sk, čo je o 693 Sk viac ako v súčasnosti.

Pre zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou v pracovnom pomere, to bude znamenať, že bez ohľadu na právnu formu zamestnávateľa, pracovné zaradenie a vykonávanie pracovnej činnosti, výsledky práce zamestnanca alebo hospodársky výsledok zamestnávateľa aj v prípade jeho platobnej neschopnosti, bude mať od nového roka nárok na minimálnu mzdu vo výške 295,50 €. A zamestnanec odmeňovaný hodinovou sadzbou 1,698 € za každú odpracovanú hodinu.

Neprijateľná na oboch frontoch

Za bezprecedentne najvyšším medziročným nárastom minimálnej mzdy za ostatných 18 rokov nestojí dohoda sociálnych partnerov, ani garancia jej výpočtu, ktorá mala nastúpiť po stroskotaných rokovaniach a v tomto roku mala mať premiéru. Nedočkala sa jej. Do hry nečakane vstúpila narýchlo vypracovaná a účelová novela zákona o minimálnej mzde, ktorá vláde o jej rozhodovaní rozviazala ruky.

K zvýšeniu minimálnej mzdy o 800 korún pristúpil Ficov kabinet potom, ako sa mu nepozdávala nová výška minimálnej mzdy 8 690 Sk, ktorá vzišla zo zákonom stanoveného vzorca. Nechala sa počuť, že toto „nízke“ tempo rastu minimálnej mzdy pri súčasnej úrovni rastu priemernej mzdy považuje za nedostatočné a neprijateľné. Aj preto, že ambíciou tejto vlády je dosiahnuť do roku 2010 takú výšku minimálnej mzdy, ktorá by sa pohybovala na úrovni 60 percent z priemernej mzdy, namiesto súčasných 40 percent. To znamená, ak by sme brali do úvahy minuloročnú hodnotu priemernej mzdy, minimálna mzda by atakovala 12-tisícovú hranicu.

Vláda odkázala cez ministerku práce Vieru Tomanovú, že 8 690-korunová "minimálka" by vážne poškodila ľudí s najnižšími príjmami. V praxi sa to ale týka iba približne dvoch percent pracujúcich, ktorí sú odkázaní na minimálnu mzdu. O miere poškodenia podnikateľských subjektov a zamestnávateľov sa kabinet nezmieňuje. .

Novela zákona o minimálnej mzde garantuje už len jej spodnú hranicu pre rozhodovanie o konkrétnej sume na základe platného vzorca, ktorej má predchádzať vyjednávanie sociálnych partnerov. O hornej hranici ale nič nehovorí. Konečnú výšku minimálnej mzdy tak ponecháva na rozhodnutí vlády.

Zamestnávatelia takéto mocenské zásahy do právneho stavu odsúdili. Považujú ich za nežiaduce, pretože vytvárajú právnu neistotu podnikateľského prostredia. „Stanovenie minimálnej mzdy nad úroveň, ktorú určuje mechanizmus nastavený v zákone o minimálnej mzde nezodpovedá aktuálnemu hospodárskemu rastu, vyvolá tlak na zvyšovanie všetkých miezd a na rast cien, čo môže prispieť k zvyšovaniu inflácie,“ argumentovala Republiková únia zamestnávateľov v pripomienkovom konaní.

S týmto názorom sa stotožnila aj Národná banka Slovenska, ktorá v dostatočnom predstihu odporúčala pristúpiť k zvyšovaniu minimálnej mzdy opatrne, najlepšie po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2009 a netlačiť ju nad rast priemerných miezd v ekonomike. Nepochodila.

Dopady

Minimálna mzda ako referenčná veličina je napojená na viac ako štyri desiatky predpisov. Jej zdvihnutie spôsobí v prvom rade  zvyšovanie odvodov a nárast ceny práce, čo škodí najmä drobným živnostníkom a nízkokvalifikovaným pracovníkom. Jedným z dôsledkov je aj nutná úprava koeficientov minimálnej mzdy pre rôzne stupne náročnosti práce (§ 120 Zákonníka práce). Vyššia minimálna mzda tak môže odradiť zamestnávateľov od zamestnávania práve nízkokvalifikovaných a nízkopríjmových pracovníkov.

Zvýšenie minimálnej mzdy najciteľnejšie pocítia SZČO, dobrovoľne poistené osoby a zamestnávatelia, ktorí odvádzajú poistné na sociálne a zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu – minimálnej mzdy. Živnostníkom tak od januára vzrastú celkové povinné mesačné odvody o 377 Sk, zamestnancom o 107 Sk a zamestnávateľom na jedného zamestnanca o 275 Sk.

Z minimálnej mzdy sa odvíja aj nárok na daňový bonus. Zamestnanci a SZČO majú naň nárok, ak ich výška zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a z podnikania v zdaniteľnom období bola aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. To znamená, že zamestnanec bude musieť od nového roka zarobiť (brutto) aspoň polovicu z platnej minimálnej mzdy 8 900 Sk, resp. 295,50 €, to znamená 147,75 €, inak nemá na bonus nárok.

V ročnom premietnutí to platí aj pre podnikateľov a SZČO. Tí budú musieť vykázať minimálne nezdaniteľné príjmy vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 53 400 Sk, t.j. 1 173 €. Podmienkou je, že nemôžu byť v strate a musia vykázať čiastkový základ dane.

Povinnosť platiť odvody pre SZČO sa odvíja od výšky príjmov v uplynulom zdaňovacom období, ktoré musia dosiahnuť aspoň 12-násobok minimálnej mzdy. Znamená to, že v roku 2010 sa povinnosť povinne platiť odvody so Sociálnej poisťovne mierne oddiali, pretože podnikatelia budú musieť zarobiť najmenej 106 800 Sk (3 546 €) oproti súčasným 97 200 Sk.

Zvýšením minimálnej mzdy vzrastú aj niektoré príspevky na podnikanie a zamestnávanie pre nezamestnaných. Ďalej verejným funkcionárom sa posunie hranica povinného priznávania majetku, ak jeho hodnota prevýši 35-násobok minimálnej mzdy.

Na minimálnu mzdu je naviazané hlásenie dopravnej nehody polícií, ak hmotná škoda presiahne 10-násobok minimálnej mzdy. Pôžičky zo študentského pôžičkového fondu môžu čerpať študenti, ak ak príjem na člena ich domácnosti je nižší ako minimálna mzda.

Odpojenie odvodov

Naviazanie odvodov na minimálnu mzdu sa nepozdáva nielen SZČO, zamestnancom a zamestnávateľom, ale ani samej ministerke. V. Tomanová údajne už s expertnou skupinou hľadá novú referenčnú veličinu, ktorú napojí na platenie odvodov. „Možno to bude percento priemernej mzdy v národnom hospodárstve a podobne, “ komentovala ministerka.

Koaličné HZDS prišlo s návrhom už začiatkom roka. Za referenčnú veličinu si vie predstaviť životné minimum. Minimálny vymeriavací základ by potom mohol predstavovať 1,56-násobok aktuálnej sumy životného minima.

Odôvodňuje to tým, že životné minimum rastie pomalšie ako minimálna mzda, čo by malo byť pre zamestnávateľov prijateľné. Zároveň priznáva, že tento násobok sa pohybuje zhruba na úrovni súčasnej minimálnej mzdy.

Návrhy napojiť odvody na priemernú mzdu či živnotné minimum sa už pozdávajú aj zamestnávateľom. Rátať s tým však môžu najskôr až od roku 2010, pretože historicky prvý rozpočet SR v eurách už zohľadňuje  vyššie minimálne vymeriavacie základy na úrovni 295,50 €.

Prepočet eTREND

Foto na titulke: Flickr.com