Aktualizované o 16:16 o vyjadrenia premiérky I. Radičovej

Vláda dnes nakoniec nerokovala o zákonoch, prostredníctvom ktorých mala stúpnuť alebo sa zaviesť spotrebná daň z piva a vína, minerálneho oleja, daň z nehnuteľností, ako aj špeciálna daň pre banky. Aj keď ich ministerstvo financií ako ich navrhovateľ najskôr do programu zaradilo, nakoniec sa rozhodlo ich stiahnuť.

„Chceme ešte získať čas pre ďalšie rokovania. Pretože návrhy na zvýšenie daní nepriamo súvisia s aktuálne prebiehajúcimi rokovaniami o štátnom rozpočte. Jeho konečné výdavky tak môžu ovplyvniť podobu jednotlivých navrhovaných zákonov,“ vysvetlil postup rezortu jeho hovorca Martin Jaroš.

Samotná premiérka Iveta Radičová naznačila, že zvyšovanie daní možno nebude nakoniec potrebné. ,,Chceme navrhnúť štátny rozpočet tak, aby sme zvládli zníženie deficitu len na strane výdavkov. Robíme pre to maximum. Ak sa nám to podarí, nebudeme musieť siahať po takýchto navrhovaných zmenách," vyhlásila premiérka podľa agentúry TASR po dnešnom rokovaní vlády.

Otázne je, či by návrhy zákonov vo vláde v aktuálnej podobe vôbec prešli. Minimálne proti navrhovanému zavedeniu zdanenia vína a zvýšeniu dane z piva, s ktorými počítal návrh nového zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, sa postavila koaličná SaS a tiež niektorí poslanci ďalších dvoch vládnych strán - KDH a Most-Híd. SDKÚ-DS návrh vlastného ministra doteraz nespochybnila.

„Mali sme takú politickú dohodu, že ministri za stranu SaS by dnes zákony zavádzajúce vyššiu daň nepodporili, ak by sa o nich na vláde hlasovalo,“ uviedol predseda poslaneckého klubu druhej najväčšej koaličnej strany SaS Jozef Kollár.

SaS sa už viackrát vyjadrila, že nepodporí žiaden legislatívny návrh zvyšujúci daňové zaťaženie. J. Kollár dodal, že dnes stiahnuté zákony, s výnimkou toho, ktorý rieši spotrebnú daň z minerálneho oleja, by celkovo podľa prepočtov rezortu financií mali priniesť do štátnej kasy len budúci rok zhruba 160 miliónov eur. „Približne na rovnakej úrovni sa dá zlepšiť stav rozpočtu, ak sa začne efektívnejšie spravovať štátny majetok. Takže zvýšenie daní z tohto pohľadu už nebude potrebné riešiť,“ povedal J. Kollár.

Spomínané zlepšenie hospodárenia zahŕňa aj väčší výber dividend od firiem, v ktorých má štát stále podiel prostredníctvom Fondu národného majetku. Tie avizuje minister hospodárstva Juraj Miškov, tiež z SaS, zdvihnúť v tomto roku o približne 140 miliónov oproti pôvodnému plánu. Ten rátal z dividendovým príjmom vo výške 300 miliónov.

Proti nárastu spotrebnej dane z alkoholických nápojov sa postavili aj poslanci za OKS, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke strany Most-Híd. Štyria poslanci za KDH zas stopli koncom vlaňajška samostatný návrh na zvýšenie spotrebnej dane pre pivo.

Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov by priniesol zdraženie pollitra 10-stupňového piva o približne tri centy, pri víne by znamenal nárast ceny za jeden liter o 40 a viac centov.

Možný nárast dane z nehnuteľností o zhruba polovicu oproti súčasnej úrovni sa rieši zas cez návrh zákona o miestnych daniach. Zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií by zas zavádzal novú daň pre banky. Podľa prepočtov ministerstva by každý rok od jej zavedenia priniesla štátnemu rozpočtu vyše 41 miliónov eur.

Ilustračné foto na titulke - Miro Nôta