Mihálovi sa nepozdáva skokovité zvyšovanie dôchodkového veku

Ak patríte k tým, ktorí sa na budúci rok chystajú do penzie, pravdepodobne vám štát odchod o čosi predĺži. Dôchodkový vek na budúci rok bude 62 rokov a 76 dní. Predlžovanie dôchodkového veku od roku 2017 podľa toho, ako sa bude zvyšovať stredná dĺžka života, zaviedla bývalá vláda Roberta Fica ešte v roku 2012. 

Dnes skokovité zvyšovanie

Sedemdesiatšesť dní si k veku nebudú musieť pripočítať všetci budúcoroční penzisti. Zákon o sociálnom poistení pozná výnimky. Neskôr do penzie nepôjde ten, kto sa narodil do 31. decembra 1954. Ďalšia výnimka sa týka žien narodených do 31. decembra 1961, ktorým sa znižuje dôchodkový vek v závislosti od počtu vychovaných detí.

Penzia sa neoddiali ani tomu, kto má nárok na znížený dôchodkový vek vzhľadom na počet odpracovaných rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie alebo do I. alebo II. kategórie. Do I. pracovnej kategórie patria napríklad práce v baníctve, v jadrových elektrárňach, či ťažobnom priemysle. V I. alebo II. kategórii funkcií sú policajti a vojaci.

Ministerstvo práce bude dôležité číslo zvyšovania penzijného veku oznamovať každý rok do konca októbra v opatrení. Vek odchodu do dôchodku sa bude predlžovať postupne o určený počet dní, ktorý sa stanoví každoročne v závislosti od vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy zistenej Štatistickým úradom SR.

Tento počet dní sa určuje za dve rôzne obdobia. Prvé obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému roku. Druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína rokom, ktorý o osem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Rozhodovať by mal dátum narodenia

Podľa bývalého ministra práce Jozefa Mihála je takéto skokové určovanie dôchodkového veku nespravodlivé. Preto predložil do parlamentu novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá má zmeniť jeho výpočet.

Podľa J. Mihála skokové zvyšovanie odchodu do penzie od 1. januára budúceho roku spôsobuje novopriznaným dôchodcom situáciu, keď človek narodený o deň neskôr než napríklad jeho kolega s rovnakou prácou a životným osudom bude musieť na dosiahnutie dôchodkového veku pracovať o 76 dní viac. „Súčasná úprava je dokonca nespravodlivá pre všetkých novopriznaných dôchodcov, okrem tých, ktorí sú narodení v jeden až dva vybrané dni za kalendárny rok a okrem tých, ktorí majú zo zákona výnimky.“

Zvyšovanie dôchodkového veku sa týka každoročne 70 až 80-tisíc dôchodcov. Najväčšie rozdiely v čase, kedy môže ísť osoba do dôchodku, sú v jednom až dvoch špecifických dňoch počas roka. J. Mihál nespravodlivé skokové zvyšovanie veku odchodu do penzie ilustroval na dvoch príkladoch.

Osoba narodená 31. 12. 1954 dovŕši dôchodkový vek 31. 12. 2016, pričom osoba narodená 1. 1. 1955, teda o jediný deň neskôr, ho dovŕši až 18. 3. 2017. Teda na priznanie penzie musí ešte odpracovať 38 dní. Podobne, osoba narodená 16. 10. 1955 dovŕši dôchodkový vek 31. 12. 2017, pričom osoba narodená o deň neskôr, 17. 10. 1955, ho dovŕši až niekedy okolo 12. 3. 2018, keďže dôchodkový vek platný pre rok 2017 dovŕši až 1. 1. 2018, kedy už bude dôchodkový vek opäť skokovo vyšší.

Poslanec J. Mihál navrhol, aby sa dôchodkový vek určoval podľa dátumu narodenia. Takýto mechanizmus podľa neho minimalizuje rozdiel v dôchodkovom veku pre tých, ktorí sa narodili dva dni po sebe. Keďže dovŕšením dôchodkového veku sa myslí deň jeho dovŕšenia, minimálny rozdiel v dôchodkovom veku je kalendárny deň. Nový mechanizmus stanovovania dôchodkového preto dôchodkový vek zvyšuje po kalendárnych dňoch.

Zbytočne komplikované, tvrdí rezort

Podľa ministerstva práce zmena mechanizmu zvyšovania dôchodkového veku, ako to navrhujú poslanci, bude znamenať postupné zvyšovanie dôchodkového veku s diferenciou jeden kalendárny deň, pričom maximálne zvýšenie dôchodkového veku v kalendárnom roku bude predstavovať zvýšenie podľa súčasného právneho stavu, čo znamená pre rok 2017 zvýšenie o 76 dní.

V praxi by to podľa rezortu znamenalo, že osobe narodenej 1. 1. 1955 by sa dôchodkový vek zvýšil len o jeden kalendárny deň, teda nie o 76 dní ako je to podľa súčasnej právnej úpravy. Osobe narodenej 30. júna 1955 by sa dôchodkový vek zvýšil o 38 dní. Teda tento človek by išiel do penzie vtedy, ak bude mať 62 rokov a 38 dní. Osobe narodenej koncom kalendárneho roka, napríklad 31. 12. 1955 by sa dôchodkový vek zvýšil o 76 dní, to je na 62 rokov a 76 dní. Rovnaký mechanizmus by sa preniesol aj do roku 2018, kde by sa počet dní zvýšenia dôchodkového veku pripočítaval k základu 62 rokov a 76 dní.

„Je pravda, že takéto nastavenie dôchodkového veku nie je skokovité ako v súčasnom zákone, ale na druhej strane neodôvodnene a nespravodlivo vytvára rozdiely medzi poistencami narodenými v januári a v decembri toho istého kalendárneho roka. Zatiaľ čo súčasný mechanizmus zvyšuje dôchodkový vek všetkým poistencom v kalendárnom roku rovnako (v roku 2017 o 76 dní), navrhovaný mechanizmus vytvorí až 76 pásiem zvyšovania dôchodkového veku, čím sa celý proces zvyšovania dôchodkového veku ešte viac skomplikuje,“ konštatoval v stanovisku hovorca rezortu Michal Stuška.

Rezort pripomína, že podobným spôsobom sa dôchodkový vek zvyšoval aj v minulosti, kedy rovnako na určenie dôchodkového veku bol dôležitý dosiahnutý vek v danom kalendárnom roku.

„Takýmto spôsobom vznikali skokové situácie, kedy sa poistencovi narodenému o deň neskôr mohol predĺžiť dôchodkový vek až o 9 mesiacov viac ako poistencovi narodenému o deň skôr.“

V súvislosti so súčasným mechanizmom zvyšovania dôchodkového veku a jeho naviazaním na strednú dĺžku života ministerstvo pripomína, že stredná dĺžka života sa v rámci referenčných období za posudzovaný kalendárny rok predlžuje všetkým poistencom rovnako, to je bez ohľadu na to, či sa poistenec narodil v januári alebo decembri, preto by sa mal aj dôchodkový vek zvýšiť všetkým poistencom v kalendárnom roku rovnako.

Mihálov návrh zvýši náklady Sociálnej poisťovne

Ak by prešiel návrh J. Mihála, dôchodkový vek by sa na budúci rok predlžoval namiesto 76 dní len 38 dní, čo by podľa ministerstva znamenalo zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne.

Rezort tvrdí, že kritizované skoky v predlžovaní dôchodkového veku sa vyskytnú len u poistencov narodených na prelome rokov – 31. december a 1. január. To znamená, že ak osoba dosiahne vek 62 rokov v roku 2017, predĺži sa jej dôchodkový vek len o 76 dní a to aj v prípade, ak tento vek dosiahne v roku 2018. Podľa ministerstva práce nebude teda dochádzať k tomu, aby sa poistencovi predlžoval dôchodkový vek dvakrát. 

Uvedený poslanecký návrh podľa ministerstva práce síce rieši jeden problém – „skokovité“ zvyšovanie – avšak komplikuje systém.

„Zavádza desiatky rôznych dôchodkových vekov v rámci jedného roka, nerešpektuje skutočnosť, že stredná dĺžka života v zákonom daných referenčných obdobiach sa predĺžila rovnako osobe, ktorá dovŕši dôchodkový vek v januári ako aj tej, ktorej sa predĺžila neskôr v priebehu roka. Teda svojim spôsobom sa neúmerne zvýhodňujú osoby narodené v začiatku roka, oproti osobám narodeným koncom roka,“ argumentuje M. Stuška.

Pripomenul, že rovnaké skokovité zvyšovanie dôchodkového veku bolo súčasťou návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý predkladal do parlamentu J. Mihál ako minister práce. „Teraz to, paradoxne, považuje za nespravodlivé,“ dodal M. Stuška.