Sudičky boli k Slovensku veľmi žičlivé. Ešte pred pár rokmi niektorými nechcené prijatie eura nemohlo prísť vo vhodnejšom čase. Po maďarskom forinte zasiahlo zvýšenie nechuti investorov k riziku i poľský zlotý.

Hoci po prelomení hranice 3,5 PLN/EUR sa jeho straty stabilizovali okolo úrovne 3,6 PLN/EUR, po eskalácii obáv o osud neďalekého Maďarska nenašiel nad touto bariérou pevnejší míľnik ako takmer okrúhle 4,0 PLN/EUR. Za necelý mesiac vymazal všetky zisky od septembra 2006.

Napriek solídnejším vyhliadkam rastu doplatil najmä na zvýšenú averziu k menám regiónu, kde sa napriek členstvu v EÚ objavil akútny kandidát na záchranný balíček Medzinárodného menového fondu (MMF). Zintenzívnenie obáv o osud v zahraničí nadštandardne zadlženého Maďarska posunulo hranicu dlhoročných miním forintu nakrátko až nad maximálnu úroveň z letnej menovej krízy v roku 2006 (285 HUF/EUR).

Mimoriadne zvýšenie kľúčových mier Magyar Nemzeti Bank o tri percentné body na 11,5 % pomohlo ďalší zosun iba stabilizovať, no opakovaným testom úrovní nad 280 HUF/EUR nezabránilo.

Od začiatku augusta tak straty zlotého (14 %) a forintu (12 %) k euru prevýšil len juhoafrický rand (14,9 %) a islandská koruna (18,6 %). Po správe o stabilizačnej pomoci sa forint v úvode tohto týždňa posilnil k úrovni 264 HUF/EUR, zlotý ho v utorok nasledoval posilnením na 3,7 PLN/EUR.

Detaily dohody s Maďarskom neboli zverejnené, ale v prípade Ukrajiny striktné podmienky pomoci fondu požadujú výrazné fiškálne zlepšenie a zmiernenie deficitu bežného účtu platobnej bilancie.

Maďarská vláda už oznámila, že prepracuje návrh budúcoročného štátneho rozpočtu s tým, že v ňom bude rátať s hospodárskym poklesom či stagnáciou. Úľava z dohody pomohla forintu i zlotému vymazať polovicu októbrových strát.

Ukazovatele averzie investorov k riziku však aj v úvode tohto týždňa pokračovali v prepisovaní nových rekordov. Stále tak môže byť priskoro odpískať ostražitosť k susedným stredoeurópskym menám.

Blížiacu sa fúziu koruny s eurom pripomenul októbrový verdikt Národnej banky Slovenska. Tá zjednotila úroky so základnou eurosadzbou (3,75 %). Nebyť aktuálnej krízy na finančnom trhu, čelilo by toto menové uvoľnenie v čase stále zrýchlenej inflácie skeptickým pohľadom.

Na druhej strane, hoci je Slovensko súčasťou vyšehradského regiónu, vďaka plnej integrácii do eurozóny ponúka ďaleko stabilnejšie prostredie. Najmä pri relokácii západoeurópskych investorov hľadajúcich nielen optimalizáciu nákladov, ale aj daňového zaťaženia, sa prijatie eura podceňuje ako pozitívny príspevok k odolnosti proti hospodárskemu spomaleniu eurozóny.