Z Matovičovho daňového bonusu je guláš. Rodiny stratia stovky eur, bohatí však zarobia

V jednoduchosti je krása. Neplatí to však v prípade daňového bonusu. Ten ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča za posledné mesiace menilo a upravovalo tak, že účtovníci i daňovníci z neho majú obrazne povedané „guláš“. Ministerstvo navrhlo zmeny, ktoré sú v praxi komplikované a pre chudobných rodičov spravidla nevýhodné.

Od januára 2023 majú navyše platiť novinky z novely zákona o dani z príjmov, o ktorých má ešte rokovať parlament. Ani dva mesiace pred novým rokom tak nemajú daňovníci ani účtovníci jasno v tom, čo ich vlastne čaká.

V starej legislatíve, ktorá platila do konca júna, štát odlišoval tri výšky bonusu – rodič si uplatnil bonus 47,14 eura, ak malo dieťa do 6 rokov, na dieťa do 15 rokov bol bonus 43,60 eura a na staršie dieťa 23,57 eura. Od júla do konca roka 2022 platí, že daňový bonus je 70 eur na dieťa do 15 rokov, 40 eur od 15 rokov.

Vláda koncom augusta schválila návrh na jeho zmenu tak, aby si ho mohli vo väčšej miere uplatniť aj ľudia s nižším príjmom, stanovila však strop.  V praxi platí, že čím nižší základ dane niekto má, tým nižší dostane daňový bonus od štátu. A v nevýhode sú tiež samostatne zárobkovo činné osoby, domácnosti, kde zarába len jeden rodič, prípadne ak niekto poberá len nízku mzdu.

Žiadne nižšie dane, marketing koalície

Vládni politici zavádzajú verejnosť v tom, že upraveným daňovým bonusom znižujú Slovákom dane. Premiér Eduard Heger ešte v máji vyhlásil, že v programovom vyhlásení sa vláda zaviazala znižovať daňové zaťaženie na strane práce. „To práve robíme daňovým bonusom. Zároveň budeme zvyšovať dane na strane spotreby, majetku a negatívnych externalít,“ dodal pre RTVS. 

Podobné vyhlásenie ponúkajú aj ďalší politici, najnovšie aj ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová. Tá uviedla, že rozpočet na budúci rok je krízový, avšak dobrý a férový. „Znižujeme daňové zaťaženie pre pracujúcich rodičov, aj vďaka tomu, že sme zaviedli daňový bonus," podčiarkla. Opak je však pravdou, nejde o žiadne zníženie daní, funkcia daňového bonusu je iná.

„Daňový bonus sa odpočítava, ak naň vznikne nárok zo sumy vypočítanej dane z príjmov. Takže zvýšenie daňového bonusu znamená, že sa nezníži samotná sadzba dane, zníži sa len niektorým rodičom daň v hotovostnom vyjadrení. Teda zaplatia fyzicky menej štátu, lebo sa im odpočíta vyšší daňový bonus od toho, čo majú zaplatiť,“ objasňuje pre TREND účtovná poradkyňa pre dane, mzdy a odvody Jaroslava Lukačovičová.

Podobne to vníma aj analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana. „Na Slovensku je viac ako 1,8 milióna domácností, ale len 700-tisíc z nich má závislé dieťa. Daňový bonus je pritom selektívne znižovanie daňovej záťaže. Daň z príjmu nie je zásadný problém priameho zaťaženia,“ dodal R. Ďurana. Z pohľadu cieľov znižovania priameho zaťaženia Slovensko potrebuje znižovanie odvodov, to však na stole Hegerovej vlády nie je.

Aj zamestnanci budú podávať priznanie

Do konca júna platila podmienka na uplatnenie daňového bonusu dosiahnuť zdaniteľný príjem aspoň na úrovni polovice minimálnej mzdy, teda 323 eur mesačne. Problém bol v tom, že zamestnanci, ktorí pracovali na kratší úväzok, si takto daň nemohli znížiť, ak ich manžel či manželka nezarábali viac, ako bola uvedená suma.