„Zvedieme možnosť zaokrúhľovania hodnoty nákupov tak, aby významne obmedzila obeh jednocentových a dvojcentových mincí, s cieľom znížiť náklady firiem a komerčných bánk,“ hovorí programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča.

Na snímke špeciálna svetelná projekcia na budove Národnej banky Slovenska (NBS) s nápisom #SpoluToZvládneme v súvislosti s pandémiou koronavírusu  v Bratislave 23. marca 2020. FOTO TASR - Dano Veselský
Neprehliadnite

NBS ustupuje, finanční agenti budú skladať testy na diaľku

 Vláda skutočne chce obeh týchto mincí iba obmedziť. Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje na to, že vláda nemá kompetencie na to, aby rozhodla o ich úplnom zrušení. „O definitívnom zrušení jednocentových a dvojcentových mincí môžu rozhodnúť iba príslušné orgány Európskej únie, ktoré záväzne upravujú platnú štruktúru euromincí pre všetky krajiny eurozóny,“ povedal Peter Majer, hovorca NBS.

Podobný osud ako haliere

Vláda sa v programovom odvoláva na spôsob, akým sa na Slovensku rušili mince v hodnote desať a dvadsať halierov. Programové vyhlásenie vlády hovorí, že pri obmedzení obehu najdrobnejších mincí sa využijú podobné nástroje ako pri rušení drobných mincí k slovenskej korune.

Mince v hodnote desať a dvadsať halierov sa zrušili v roku 2003. Cenovky jednotlivých položiek v obchodoch sa nemenili a najmenšou jednotkou pri tvorbe cien ostala hodnota desať halierov. Výsledný nákup sa však zaokrúhľoval na päťdesiat halierov.

Podobnú zmenu podporuje NBS aj teraz. „Ako jednu z možností pre zníženie nákladov nakladania s euromincami podporujeme uvedenie zaokrúhľovania konečnej ceny nákupu na najbližší päťcent, čím by sa v praxi obmedzilo používanie týchto euromincí v obehu a tým aj ich nutnosť ich ďalšej razby,“ povedal P. Majer.

Mobilne platby
Neprehliadnite

Limit na bezkontaktné platby bez PIN-u sa plošne zvyšuje

 Haliere sa stratili z obehu, keďže sa zvyšovali náklady na razbu a spracovanie týchto mincí. Tieto mince tiež mali vysoký výdaj do obehu a len päťdesiatpercentná návratnosť z obehu. Tretím dôvodom bola nízka hodnota reálnych peňažných zostatkov.

Podobné problémy sa objavujú aj pri najdrobnejších minciach spoločnej európskej meny. Slováci „drobné“ príliš nepoužívajú a najmenšie mince si neplnia svoju úlohu. „Z peňažného obehu sa vracajú späť do bánk v oveľa menšej miere ako euromince ostatných nominálnych hodnôt, a preto nedostatočne plnia funkciu obeživa. Vzhľadom na nízku nominálnu hodnotu a náklady spojené s ich manipuláciou je ich používanie v peňažnom obehu neefektívne prakticky pre všetky subjekty hotovostného peňažného obehu,“ hovorí P. Majer s tým, že neefektívnosť sa prejavuje v bankách, u obchodníkov, aj u spotrebiteľov. Podľa údajov VÚB banky sa prevažná väčšina hlavne jednocentových mincí nevracia z obehu späť.

Najviac mincí v obehu

Paradoxne, práve mincí s nominálnou hodnotou jeden a dva centy je v obehu najviac. K 31. decembru minulého roka bolo podľa údajov NBS v čistej emisii Slovenskej republiky 212,2 milióna kusov dvojcentových a 322,7 milióna kusov jednocentových euromincí v hodnote 7,47 milióna eur. Spoločný podiel týchto dvoch euromincí na emisii všetkých euromincí, pokiaľ ide o počet kusov, predstavoval 63 percent.

Náklady na razbu však NBS udáva len približne. „Konkrétne ceny razby euromincí sú súčasťou obchodných zmluvných vzťahov medzi NBS a Mincovňou Kremnica, š.p.. Môžeme však povedať, že jednotkové výrobné náklady na razbu jednocentových a dvojcentových euromincí sa pohybujú na úrovni ich nominálnej hodnoty,“ povedal P. Majer. Sú však krajiny, kde náklady na výrobu týchto sú vyššie ako ich nominálna hodnota.

Plusy aj mínusy

Práca s hotovosťou by mohla byť bez najmenších mincí jednoduchšia. „Zrušenie by mohlo zrýchliť hotovostné platby a viesť k racionalizácii a úsporám aj na strane obchodníkov, na druhej strane bude viesť k zaokrúhľovaniu cien smerom nahor,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky. Zaokrúhľovanie by nemalo vplyv na všetky produkty rovnako. Najvýraznejší dopad majú tieto mince najmä na ceny potravín a alkoholu.

Banky čiastočne ušetria. „Pre banky by sa z pohľadu prevádzky jednalo o čiastočnú úsporu nákladov na ich skladovanie, spracovanie, prevoz. Zároveň by vznikli aj náklady potrebné na úpravu systémov,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky. Upozornila, že finančné inštitúcie by museli upravovať mincovky, nastaviť zaokrúhľovanie pri výplate zostatkov, či úrokov.

Práca s najmenšími mincami je však pre banky veľmi podobná ako pri väčších nominálnych hodnotách, rozdiely sú minimálne. „Všetky mince bez ohľadu na ich hodnotu je potrebné spracovať, skontrolovať pravosť, zabaliť a zabezpečiť ich distribúciu. Technologicky je niekedy väčší problém s ich automatizovaným balením z dôvodu malej váhy a priemeru týchto mincí,“ hovorí Dominik Miša, hovorca VÚB banky.

962246422
Neprehliadnite

Lex korona: O odklad splátok úverov požiadali tisícky ľudí

Náklady bánk spojené s najdrobnejšou hotovosťou znižuje ich nižšia obľúbenosť medzi ľuďmi. „Vzhľadom na mieru skutočného používania náklady na zabezpečenie obehu najmenších euromincí pre nás nepredstavujú významnejšiu položku, ale samozrejme , spracovanie a triedenie hotovosti a teda aj mincí vo všeobecnosti patrí medzi operácie, ktoré sú pre banku veľmi prácne a nákladné,“ upozorňuje Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

Slováci si mince nízkych nominálnych hodnôt neobľúbili. Zrušenie drobnej hotovosti uvítalo 74 percent slovenských respondentov prieskumu Eurobarometer z októbra minulého roka. V rámci celej eurozóny by zrušenie jednocentovky a dvojcentovky potešilo 65 percent respondentov. Slováci teda prípadné obmedzenie obehu najmenších mincí pravdepodobne uvítajú.