O dôvodoch oslabovania tureckej líry sme písali už pred týždňom. Prepad tureckej meny sa však nezastavil ani v úvode tohto týždňa a centrálna banka, ktorá sa na svojom riadnom zasadnutí neodhodlala k činu, musela s týždňovým oneskorením vyliezť z ulity. Mimoriadne zasadnutie tureckej centrálnej banky prinieslo viac než zdvojnásobenie základnej úrokovej sadzby v krajine (z úrovne 4,50 percenta na rovných 10 percent) v snahe zabrániť ďalšiemu oslabovaniu lokálnej meny. Centrálnej banke však plán nevyšiel, keď síce turecká líra po zverejnení rozhodnutia krátkodobo posilnila, no už v priebehu pár hodín sa vrátila na dohľad historických miním. A čo je horšie, masívnym zvýšením sadzieb tureckí centrálni bankári v podstate vystrieľali všetky svoje náboje zo zásobníka.

Podobnú taktiku ako Turci zvolili tento týždeň aj Juhoafričania. Aj juhoafrický rand totiž patrí medzi meny, ktoré vedú rebríček mien s najväčším tohtoročným oslabením. No ani juhoafrickej centrálnej banke zvýšenie úrokových sadzieb o pol percentuálneho bodu k posilneniu domácej meny veľmi nepomohlo. Práve naopak.

Pomôcť svojej mene sa pokúsili aj ruskí centrálni bankári a to prostredníctvom masívnych intervencií. Centrálna banka Ruska zároveň uviedla, že je pripravená nakupovať ruble v neobmedzenom množstve v snahe dostať kurz meny do stanoveného pásma. Ruský rubeľ totiž funguje v rámci riadeného menového režimu, pričom jeho kurz je viazaný na eurodolárový kôš. 

Spolu s menami rozvíjajúcich sa krajín strácali tento týždeň pôdu pod nohami aj meny nášho regiónu. Čierneho Petra si v ruke našiel maďarský forint. Mena našich južných susedov vo štvrtok oslabila už na 2-ročné minimum voči euru, keď si pohoršila na úroveň takmer 312,50 EURHUF. Podľa trhových šumov sú pritom maďarskí centrálni bankári ochotní tolerovať oslabovanie forintu až po hladinu 330 EURHUF. V druhej polovici štvrtkového obchodovania sa forint čiastočne spamätal a odrazil sa späť pod hladinu 310 EURHUF.

Euro voči doláru vo štvrtok v podstate nepretržite oslabovalo a zosunulo sa z rannej úrovne 1,3660 EURUSD až pod hladinu 1,3560 EURUSD. V piatok ráno sa spoločná mena eurozóny obchoduje ešte nižšie, v okolí 1,3540 EURUSD. Euro tak má našliapnuté ukončiť január slabšie voči doláru po prvýkrát od roku 2010. V posledných troch rokoch bolo totiž v januári práve euro menou, ktorá hrala prím a voči doláru získavala na sile.

Pod štvrtkové oslabenie eura sa podpísalo jednak koncomesačné zatváranie pozícií obchodníkmi, ale aj zverejnenie inflačných dát z Nemecka. Podľa harmonizovaných dát sa v krajine nášho najväčšieho obchodného partnera v januári v porovnaní s decembrom znížili spotrebiteľské ceny o – 0,7 percenta. Medziročne zotrvala miera inflácie na úrovni 1,2 percenta.

Pomalý ekonomický rast a pretrvávajúce podstreľovanie inflačného cieľa sú faktormi, ktoré nahrávajú do karát špekuláciám o ďalšom uvoľňovaní menovej politiky v podaní Európskej centrálnej banky (ECB). Viacerí veľkí hráči po novom predpokladajú, že ECB ešte v priebehu tohto štvrťroka zníži svoju základnú úrokovú sadzbu na nové historické minimum 0,10 percenta. Tento scenár nevylučujeme, avšak pravdepodobnejšie sa nám javia iné, menej štandardné opatrenia, ktoré už viackrát načrtli aj samotní centrálni bankári eurozóny. Jedným z nich je skupovanie úverov, ktoré poskytnú komerčné banky podnikom a domácnostiam. V tomto názore nás utvrdzuje aj pokračujúci pokles úverovania podnikov v menovom bloku, proti ktorému sa ECB snaží bojovať.

Na rozdiel od ECB sa americký Fed pomaly vydáva opačným smerom, keď pokračuje v postupnom znižovaní objemu monetárnych stimulov. Menová politika v USA však i naďalej ostáva mimoriadne voľná. Podľa včera zverejnených údajov sa však hospodárstvo USA teší z relatívne rýchleho oživenia, keď v poslednej štvrtine roka 2013 americká ekonomika pridala anualizovaných 3,2 percenta, čím naplnila očakávania trhu.

Na akciových trhoch sa aj včera potvrdilo, že mať tučné prsty sa obchodníkom nevypláca. Chyba jedného z obchodníkov pri zadávaní objednávky totiž v priebehu sekundy vyhnala cenu akcií britskej bankovej skupiny nahor o cca 10 percent. Po krátkodobom pozastavení obchodovania titulu sa však následne cena týchto akcií vrátila na „normálnu“ úroveň.

Akciové indexy ukončili štvrtok v zelenom teritóriu. Nemecký DAX si pripísal 0,4 percenta, paneurópsky Euro Stoxx 50 získal pol percenta. Výraznejšie zisky si zaknihovali akciové indexy na druhej strane Atlantiku, keď DJIA posilnil o 0,7 percenta a odrazil sa tak z 10–týždňového dna. Viac ako percento si včera pripísal aj index S&P 500. Spomedzi koša spoločností tvoriacich bázu indexu S&P už reportovala výsledky za štvrtý kvartál približne polovica. Podľa dát Bloombergu pritom až 80 percent z nich svojimi ziskami prekonala očakávania.

Naopak, pomerne slušným výplachom si vo štvrtok prešli drahé kovy. Spotová cena zlata poklesla o – 1,8 percenta na 1 243 dolárov za uncu a striebro si pohoršilo až o tri percentá na 19,16 dolára za uncu. Dôvodom je opäť najmä tapering v podaní Fed-u, ktorý unáša investorov preč od bezpečných prístavov.

Autorka je analytička Poštovej banky.