Obchodovať so štátom bude môcť len firma, ktorá odtajní svojich majiteľov v registri partnerov verejného sektora, ak vstupuje do vzťahu so štátom.

Nepôjde len o verejné obstarávania, ale aj o iné formy nakladania s verejnými peniazmi, napríklad aj o predaj majetku, prijímanie peňazí z eurofondov alebo aj uplatňovanie si pohľadávok voči štátu či používanie peňazí zo zdravotného poistenia.

Podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej by sa v budúcnosti už nemali opakovať také kauzy ako Lemikon, Váhostav či kauza mýtneho tendra (SkyToll), piešťanského CT (Medical Group), kde verejnosť dodnes nevie, kto sa v skutočnosti skrýva za schránkovými spoločnosťami, ktoré sa nabalili v obchodoch so štátom.

Napríklad pri podobnej reštrukturalizácii, akou prešiel Váhostav, alebo v prípade Lemikonu, ktorý sa súdil s Tiposom, sa už budú musieť subjekty uplatňujúce si pohľadávky v sume vyše jedného milióna eur zapísať do registra.

Prešli aj návrhy opozície

Z verejného obstarávania by mali byť v budúcom roku vylúčené schránkové firmy, ktoré sú napísané na tzv. biele kone. Parlamentná väčšina za Smer-SD zahlasovala aj za návrhy opozície. Tie zákon vylepšujú.

Prešiel návrh poslankyne za OĽaNO Veroniky Remišovej, ktorá presadila, že oznamovateľ podnetu bude mať právo na ochranu tak ako ten, kto oznámi protispoločenskú činnosť, ktorá je trestným činom. O poskytnutí ochrany bude rozhodovať súd, ktorý vedie register firiem. Oznamovateľ tiež bude môcť dostať odmenu.

„Ani jeden zákon nie je dokonalý, nevieme presne povedať, či budú naplnené očakávania a do akej miery, ale je potrebné objektívne uznať, že je to krok vpred a treba to vyskúšať a potom hodnotiť,“ povedal na margo zákona nezávislý poslanec Miroslav Beblavý.

Poslanci schválili jeho pozmeňujúci návrh, aby povinnosť registrovať sa ako partner verejného sektora mali aj osoby pôsobiace v energetike, pri výbere mýta a pri diaľničných známkach. Držiteľ banského oprávnenia, zhotoviteľ geologických prác aj osoba pôsobiaca v energetike sa bude musieť povinne zapísať do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla 2017.

Verejný obstarávateľ podľa zákona nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora. Predsedovi poslaneckého klubu SNS Tiborovi Bernaťákovi prešiel návrh, podľa ktorého sa tento zákaz nebude vzťahovať na rámcovú dohodu, ktorú uzatvárajú s verejným obstarávateľom výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači, ktorí sú fyzickými osobami, a ktorá sa týka poskytovania služieb.

Reálne možnosti úradníkov

Ak bude po novom roku firma obchodovať so štátom, bude sa musieť zapisovať do registra partnerov verejného sektora. Viesť ho bude okresný žilinský súd.

Povinnosť registrovať sa tak budú mať nielen tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov, alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.

Partnerom verejného sektora bude aj ten, na koho sú prevádzané pohľadávky voči štátu. Štát mu tieto pohľadávky nevyplatí, kým sa neodkryje v registri. Zdravotné poisťovne sa musia zapísať do registra ako partner verejného sektora, keďže prijímajú prostriedky z verejného zdravotného poistenia.

Tieto prostriedky však následne aj používajú, a preto povinnosť registrácie budú mať aj dodávatelia tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.

Do registra sa nebudú musieť zapisovať tie firmy, ktoré sa uchádzajú o zákazku nižšiu ako 100-tisíc eur alebo 250-tisíc eur opakovane. Výnimku dostali aj neziskovky, ktoré dostávajú dotácie od štátu (napríklad domovy sociálnych služieb). Ak však budú mať majetok alebo majetkové práva nad 100-tisíc eur, do registra sa zapisovať budú musieť.

Za podvody pri zápise konečných užívateľov výhod do registra hrozia vysoké sankcie. Firmy môžu prísť o celý možný zisk z obchodu, alebo firmu vymažú z registra, čo pre ňu bude znamenať, že sa v budúcnosti nemôže uchádzať o verejné zdroje.

Pokuty sa netýkajú len firiem či ich štatutárov, ale aj oprávnených osôb, ktoré jediné môžu podávať návrh na zapísanie partnera do registra. To znamená advokátov, daňových poradcov alebo audítorov.

Advokát, ktorý sa bude tváriť, že je konečný užívateľ, bude môcť dostať pokutu od 10-tisíc do 1 milióna eur. Podnet na prešetrenie údajov v registri bude môcť dať ktokoľvek. Štatutár partnera verejného sektora môže dostať pokutu až do výšky 100-tisíc eur.

Podľa Jána Marôneka, vedúceho právneho oddelenia spoločnosti M2 Business je dobré, že existuje zodpovednosť toho, kto do registra vykoná zápis o tom, kto je konečný užívateľ výhod. Nevie si však predstaviť preukazovanie opaku, teda ako bude štát preukazovať nepravdivé zápisy. Riziko odhalenia nepravdy zápisu je podľa neho dnes malé.

„Aká existuje pravdepodobnosť, že štát získa vedomosť o tom, kto je vlastne konečným užívateľom výhod? Ak napíšem firmu na Jozefa a napíšem do registra, že je konečným užívateľom výhod, a potom si cez Jozefa na konci vyberiem profit z obchodu, ako sa preukáže, že naozaj ten Jozef nie je konečným užívateľom výhod?“ kladie otázku J. Marônek.