Opozícia a verejnosť žiadajú vyšetrenie kauzy nákupu predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici. Odstúpenie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady a vzdanie sa poslaneckého mandátu by podľa opozičných politikov malo mať aj trestnoprávnu koncovku.

Okrem trestnoprávnej zodpovednosti chcú tiež navrhnúť legislatívne opatrenia, ktoré umožnia zabrániť tomu, aby spoločnosti, ktoré majú vlastníkov v Belize alebo iných daňových rajoch, vyhrávali verejné súťaže. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa chce čoskoro zaoberať majetkovým priznaním P. Pašku.

Paškove priznanie

Parlamentný výbor by sa mal podľa predsedu výboru a poslanca za SDKÚ Viliama Novotného majetkovým priznaním P. Pašku zaoberať 2. decembra.

Poslanec Daniel Lipšic P. Paškovi vyčíta, že v majetkovom priznaní nepriznal príjmy z prevodu obchodných podielov svojich spoločností, ktoré predal v roku 2008, rovnako ani zisky spoločnosti KOMED s.r.o. z rokov 2011 a 2013, v ktorej je P. Paška jediným spoločníkom.

Ešte pred vyjadrením P. Pašku o odstúpení z postu podpredsedu parlamentu sa poslanec za Smer - SD Otto Brixi vyjadril, že konanie voči P. Paškovi výbor zamietne. Predseda parlamentu sa podľa jeho vyjadrenia nedopustil žiadneho porušenia zákona.

Opozícia ale tvrdí, že ústavný zákon o konflikte záujmov jednoznačne hovorí o tom, že verejný funkcionár musí v majetkovom priznaní uviesť všetky svoje príjmy, aj príjmy z iných činností, čo podľa nich P. Paška neurobil. Tým, že nezverejňuje svoje príjmy zo súkromného podnikania, porušuje P. Paška zákon, tvrdia opoziční politici. Igor Matovič z hnutia OĽaNO si myslí, že P. Paška zakrýva svoje skutočné príjmy tým, že ich nepriznáva.

Čo hovorí zákon

V. Novotný si myslí, že zákon o konflikte záujmov je deravý ako ementál a možno ho vykladať rôznymi spôsobmi, čo Smer - SD aj využíva.

Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (č. 357/2004 Z. z. v článku 7 ods. 1 písm. d) ukladá povinnosť verejnému funkcionárovi do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Musí v ňom uviesť, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností, aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára.

V oznámení musí tiež zverejniť, aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb. Taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky.

"Súčasťou oznámenia sú tiež jeho príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára. Priznať tiež musí svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu," vymenováva povinnosti poslancov, politikov a ďalších verejných funkcionárov advokátka Právneho centra Katarína Bystrická.

Dodáva, že "ústavný zákon z príjmov verejného funkcionára, ktoré by mal uviesť v písomnom oznámení, nevylučuje ani príjem z predaja akcií ani príjem z predaja obchodného podielu."

Predaj obchodného podielu a dane

Priznaním všetkých príjmov podľa zákona o konflikte záujmov sa povinnosti verejných funkcionárov nekončia. Príjem z predaja obchodného podielu po 1. januári 2004 nie je totiž v zmysle zákona o dani z príjmov od dane oslobodený.

Jedinou odpočítateľnou položkou tomto prípade je suma základného imania, ktoré spoločník (prevodca) vložil do spoločnosti, respektíve suma, za ktorú obchodný podiel nadobudol.

Ak napríklad jediný spoločník predá obchodný podiel vo svojej jednoosobovej s. r. o. za 6-tisíc eur, pričom predtým bol spoločníkom s vkladom na základnom imaní vo výške 5-tisíc eur, základnom dane bude suma tisíc eur. Z nej sa potom vypočíta daň z príjmov fyzickej osoby vo výške 19 percent, čo je 190 eur.

To znamená, že v prípade P. Pašku je tiež dôležitá odpoveď na otázku, či mal príjmy z predaja obchodných podielov vo svojich firmách a či ich priznal v riadnom daňovom priznaní.

Išlo by o ostatné príjmy podľa paragrafu 8 zákona o dani z príjmov. Ak by P. Paška príjmy z predaja obchodného podielu vo firmách nepriznal, išlo by podľa Trestného zákona o daňový trestný čin neodvedenia dane v prípade, ak by škoda spôsobená nezákonným daňovým konaním bola vyššia ako 266 eur. Do sumy 266 eur ide len o priestupok.