Článok VI Zákonníka práce uvádzajú tieto základné zásady: „...Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne."
Zákonník práce uvedenú zásadu bližšie konkretizuje najmä v 7. časti - sociálna politika zamestnávateľa. Podľa § 164 ods. 1 ZP Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti.
Podľa § 164 ods. 2 ZP, ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Zamestnávateľ je tak v zásade povinný buď skrátiť pracovný úväzok zamestnancovi, ak o to požiada alebo tiež zaviesť pružný pracovný čas, prípadne skrátiť prestávku v práci.
Ak žiadosti nechce alebo nevie vyhovieť, musí uviesť svoje (vážne) dôvody. Tieto dôvody je možné následne nechať posúdiť napríklad inšpekciou práce, či úradom práce v rámci kontroly nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.
Za danej situácie možno odporučiť tiež, aby manželka zistila, či kolektívna zmluva (ak existuje) alebo pracovný poriadok, neriešia danú situáciu podrobnejšie než zákon. Takisto môže o probléme informovať zástupcov zamestnancov a požiadať ich o pomoc pri dosiahnutí sledovaného cieľa.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
